Nedeľa po Vianociach – 30. 12. 2012

Suspírium:           Požehnaný Kriste,

naše útočište,

v mladosti, i v chvíli,

keď sa deň náš schýli –

buď nám ku povstaniu,

pravdy milovaniu,

napokon nás k sebe

preveď v svoje nebe!   Amen   (Rázus)

Text: Lukáš 2, 30 – 35; ...lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Bol čas radosti, veselosti. Stretli sa rodiny, ľudia dobrej vôle. Ako ste prežili ten čas? Boli ste naplnení radosťou z rodinných spoločenstiev? Ako dlho trvala radosť z darčekov? A možno sa všetko nestalo tak, ako sme si to predstavovali. Možno ani nebolo toľko radosti, koľko sme chceli. Pri darčekoch ste nezabudli na ten najdôležitejší a najvzácnejší dar? Na Pána Ježiša Krista? Máme z Neho stálu radosť a tešíme sa, že nám bol daný Spasiteľ? Nieto daru nad ten z Betlehema. Všetky časom zovšednejú, zostarnú, alebo stratia hodnotu, len ten jediný je trvalý, vzácny a stále potrebný.

Tento dar však neocenia všetci. Kto má materiálne dary radšej ho neocení. Vianoce sú stále viac využívané na rozmnožovanie majetku. Veľmi to pripomína ľudí, ktorí žili v čase príchodu Božieho Syna na svet. Mocným išlo o moc. Herodes bol ochotný dať Dieťatko zabiť, aby si ju udržal. Kňazi sa nepresvedčili, či pohanskí mudrci nehovoria pravdu. Ľudia v Betleheme sa starali o svoje pohodlie a nestarali sa o rodičku, na ktorú prichádzali pôrodné bolesti. Boli však takí, ktorým spasenie bolo najdrahšie.

Simeon sa dočkal najradostnejšieho dňa života. Na vlastné oči uvidel Toho, ktorý prišiel, aby spasil svet.

Túži už navždy spočinúť s Pánom, lebo uvidel

1.   Pôvodcu a Darcu spasenia,

2.   svetlo národov a kameň pádu a povstania mnohých,

3.   bolesť tých, čo Ho milujú

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Staručký Simeon sa už nebojí umrieť. Túži sa čím skôr spojiť so svojim Pánom. Pre neho smrť, podobne ako pre Pavla, je dvermi do večnosti. V ranom kresťanstve sa razila téza, že telo je žalárom pre dušu. Zrejme to vychádzalo zo slova Simeona i Pavla. Simeon priam vyzýva Pána Boha, aby ho zbavil ťažkostí sveta. Nie je to rezignácia na život. Pre neho život začne v plnosti až s Pánom. Jeho slovo chvál Božej lásky k človekovi završuje to, čo začali anjeli, v čom pokračovali pastieri a mudrci. Všetko sa zhoduje. Všetky slová hovoria o Darcovi spasenia, ktorý prišiel na svet. Súhlasia so slovom Pána: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. V Ňom má zabezpečený život večný v prítomnosti Božej.

Simeon nám dáva odvahu viery. Vyzýva nás, aby sme o dar prijatia Spasiteľa Ducha Svätého prosili. On nás zbaví strachu pred smrťou a dá radosť z večnosti.

Milé sestry a milí bratia v Pánovi!

Pán Ježiš Kristus je pravý Učiteľ a Vykupiteľ. Duchom Svätým a slovom osvecuje každého. Hoci Izrael tvrdil, že Mesiáš príde len pre vyvolený ľud, Simeon to vidí inak. Nazve narodené Božie Dieťa svetlom, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi ľud izraelský. Že Simeon bol prorokom Božím, svedčí slovo o svetle národov. Izaiáš prorokuje: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme. Žiaľ, že do vlastného prišiel a vlastní Ho neprijali. Opäť prorocké videnie. Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať...

Slovo, ktoré tne do živého aj v dnešnej dobe. Koľkí sa uchýlili k darom čo moľ a hrdza rozložia a ku ktorým sa zlodeji dostanú. No dar spasenia zostal bokom. Počujme slovo Simeonovo a postavme si na Ježišovi poklad večnosti.

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

Matka musela zniesť veľa bolesti, keď videla, ako nenávidia Syna. Najväčšiu ranu dostala na Golgote. Tam jej prenikol dušu meč najkrutejšej bolesti. Videla umierať to najmilšie, Syna.

Plačeš, žalostíš, keď vidíš, že svet potupuje Božie slovo? Dušu ti preniká meč bôľu, keď vidíš, ako sa vzďaľujú deti od Božej lásky a milosti? Trpíš pri pohľade na zvrátenosť sveta, na výsmech zo slova Kristovho: zostaňte v mojej láske? Neprestaň sa modliť a prosiť Pána Boha za všetkých tak robiacich. Lebo ak nám aj prenikne dušu meč, Jeho spása sa nezastaví. Aj matku potešilo veľkonočné ráno. Poteší aj každého z nás, ak Mu verní zostaneme. Ak sa z Neho radovať neprestaneme. Určite s Ním a v ňom zvíťazíme tak, ako starušký Simeon. Pane, daj nám jeho vieru i trpezlivosť čakať, keď nás Duch Svätý privedie k spaseniu našich duší. K Pánovi Ježišovi Kristovi.

Amen