KRESŤAN A APOLÓGIA – OBRANA KRESŤANSKÉHO UČENIA  A VYZNANIA

Prednáška pre obvodné MoS ECAV v senioráte Šarišsko-zemplínskom a Košickom – Január 2013

Motto: „ Bývali však v ľude aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí uvedú  skazonosné sektárstvo, a keďže budú popierať aj samého Pána, ktorý si ich vykúpil, uvalia na seba skorú skazu. A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a potupia cestu pravdy. Z hrabivosti budú vás vykorisťovať úlisnými rečami, ale ich odsúdenie sa už oddávna pripravuje a ich zatratenie nespí“(2Pt 2,1-3).

                                                                         I

                                                      O B J A S N E N I E    T É M Y

            Každý veriaci kresťan, ktorý vyznáva Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a Pána, nebráni svoje názory, svoje učenie, ani učenie nejakej skupiny, organizácie, cirkvi a podobne, ale predovšetkým učenie Biblie. Pre nás Evanjelikov platí reformačná zásada: „Sola scriptura“ – jedine Písmo  je merítkom nášho učenia a pravidlom života.

            Pre lepšie pochopenie dnešnej témy v úvode uvediem niekoľko príkladov:

            V civilizovanej spoločnosti a technicky vyspelých štátoch sú zriadené špecializované ústavy, v ktorých pracujú špičkoví odborníci, majú moderné technické vybavenie na určenie správnosti výrobkov, potravinových produktov, v peňažníctve je technika na zisťovanie pravosti platidiel. Pred tým boli   vyškolení poznávať skryté kódy jednotlivých sérii. Sú vyškolení experti v každom odbore, ktorí určujú pravosť a neškodnosť výrobkov a potravinárskych produktov. Ak by neboli ustanovené medzinárodné miery, váhy, časomery a každý štát i jednotlivci by ich ustanovili po svojom, aký chaos by vznikol v celej spoločnosti! – Iný príklad zo športu: Každá súťaž má stanovené pravidlá, ktoré stráži rozhodca. Súťaž bez pravidiel je nezmysel. Každý tréner navrhuje taktiku zápasu pre svoj team, kedy použiť útok a kedy viac obranu. Jednostranná prevaha útoku, alebo obrany nevedie k úspechu.

            Ako je to s pravdou a pravosťou v duchovnej oblasti? V našej postmodernej dobe vraj každý má svoju pravdu a v ničom, ani v duchovnej sfére neexistuje objektívna pravda. S týmto tvrdením sa nestotožňujeme a sme presvedčení, že náš Boh, zjavený vo Svätej  Trojici, je originál pravosti všetkého duchovného, každej pravdy a každého učenia. Duch Svätý nás uvádza do každej pravdy a veriaci kresťania nemôžu robiť nič proti pravde,. ale všetko za pravdu. Prijímame Husov odkaz: „ Hľadaj pravdu, čuj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, hovor pravdu, drž sa pravdy, bráň pravdu až do smrti“! Tiež heslo T. G. Masaryka: „Pravda Paně vítězí!“ Tiež Havlovu tézu: “Pravda musí víťaziť nad lžou“! Pán Ježiš povedal svojim protivníkom: „ Vy ste z otca diabla...on bol vrahom od počiatku a nikdy v pravde nestal...je luhár a otec lži.“ (J 8,44).

                                                                II

        A P O L O G E T I C K É   S V E D E C T V Á   V   B I B L I I

1.) S t a r á   z m l u v a:  Náš Boh je ORIGINÁL, pravý a pravdivý Boh, Jeho vôľa je svätá a dobrá, Jeho normy sú pre ľudí záväzné a užitočné. Človek bol stvorený na Boží obraz, bol obdarený svätosťou, slobodnou vôľou a nesmrteľnosťou. Mal možnosť sa rozhodovať a za svoje rozhodnutie niesť zodpovednosť. Keď sa objavil Boží nepriateľ v podobe hada a ponúkol prvým  ľuďom zdanlivú dokonalosť a rovnosť so Stvoriteľom, podľahli pokušeniu, nerešpektovali Božiu vôľu, preto stratili spoločenstvo s Bohom, stratili raj. Takto vznikol na zemi priestor na šírenie falošného učenia, pre vytváranie si bohov a božstiev na podobu ľudí, alebo zvierat, poťažne neživých predmetov v prírode.

Vo vyvolenom národe, počnúc Abrahámom povstávali obrancovia – apologéti, proroci, horlivci za dom Hospodinov. Známy je nám horlivec prorok Eliáš, bojuje s kráľom Achabom, jeho ženou   Izabelou, ako aj proti Baalovým kňazom a prorokom (1S 18). – Podobným Božím horlivcom bol prorok Jeremiáš,

ktorý ostro vystupuje proti falošným prorokom okolo r. 600 pred narodením Pána Ježiša, pred Babylonským zajatím svojho národa. V kapitolách 27 a 28 jeho  prorockej knihy  je zaznačený dramatický príbeh o stretnutí Jeremiáša, proroka Hospodinovho, s falošným prorokom Chananjom. Jeremiáš nosí na sebe jarmo a zvestuje ľudu zajatie v Babylone. Chananja zoberie toto jarmo a poláme ho na znak toho, zajatie nebude. Jeremiáš ho označil za klamára a predpovedal mu skorú smrť. Ešte v tom istom roku naozaj Chananja zomrel .

Podobne všetci proroci v Starej zmluve boli apologeti Božej pravdy uprostred vyvoleného národa. Oznamovali Božiu vôľu v danej situácii. Hovorili proti falošnému náboženstvu, proti falošným váham, falošnej prísahe, falošným svedkom na súde a podobne.

2.) N o v á  z m l u v a : Pán Ježiš ako pravý Prorok, hneď na začiatku svojho účinkovania bol diablom pokúšaný na púšti, kde sa osvedčil ako pravý Apologeta (Mt 4,1-11).  V kázni na vrchu varoval svojich učeníkov a nasledovníkov pred falošnými prorokmi, ktorí prídu v ovčom rúchu, ale vo vnútri budú draví vlci. Po ovocí ich bude možné identifikovať a ich proroctva odmietnuť (Mt 7,15-23).  Podobne sa objaví mnoho falošných prorokov na svete pred Jeho druhým príchodom a budú hlásať nepravdy o miestach Jeho príchodu o dňoch a hodinách kedy sa to stane, o tom, koľkí budú spasení a ktorí budú zatratení atď. Mnohí budú zvedení a preto veriaci kresťania majú bdieť a modliť sa za vytrvalosť v pravej spasiteľnej viere až do konca života. (Mt 24,11).

V apoštolskej dobe sa rýchlo šírila dobrá správa o spasení v Ježišovi Kristovi,. Vznikali nové cirkevné zbory, no zároveň  povstávali aj falošní proroci, falošní apoštoli, falošní bratia, falošné učenia, píšu o tom apoštolovia napr. Pavel 2K 2,11-17: G 2,4 a ap. Peter v 2Pt 2,1-3, ako sme to uviedli na začiatku. Veriaci ľudia nemusia žiť v strachu a neistote, pretože majú pri sebe Pomocníka- Ducha pravdy, ktorý ich uvedie do každej pravdy (J 16,13). V prorockej knihe NZ Zj je mnoho obrazov o udalostiach posledných dní, o prenasledovaní i zabíjaní Božích služobníkov, ale sú tam aj obrazy  na povzbudenie o víťazstve Baránka Božieho, o víťazstve Jeho cirkvi, o novom Jeruzaleme, novom nebi a novej zemi, kde bude prebývať spravodlivosť, radosť a pokoj ( Zj 21).

                                                       III

APOLÓGIA  A  APOLOGETI   V   DEJINÁCH   KRESŤANSKEJ   CIRKVI

Po smrti apoštolov nastupujú apologeti z radov ich žiakov, ktorých historici označujú (nie celkom presne) ako apoštolských otcov. Bol  to BARNABÁŠ, sprievodca a spolupracovník apoštola Pavla,  ďalej IGNATIUS, biskup v Antiochii a POLYKARP, biskup v Smyrne, obidvaja boli učeníkmi apoštola Jána. Ďalší boli: HERMAS, KLEMENT  RÍMSKY  a PAPIAS. Títo apologeti spájajú dosiaľ  roztratené cirkevné zbory na základe jednotného apoštolského učenia v jednotnú všeobecnú kresťanskú cirkev a dávajú jej organizačné poriadky. V čase prenasledovania kresťanov vynikal apologeta JUSTÍN  MARTÝR. Napísal dva obranné spisy v ktorých žiada od cisára Marka Aurelia spravodlivosť a slobodu  pre kresťanov. Odpoveďou  bola poprava JUSTÍNA v roku 165.

V II. A III. Storočí  nastupujú tzv. cirkevní otcovia, ktorí bojujú aj proti vnútorným nepriateľom cirkvi. Vytvorili školy, strediska výchovy v M. Ázii, Alexandrii, v Kartágu.

IRENEUS bol žiakom POLYKARPA v maloázijskej škole, potom bol biskupom v Lyone, vystupoval proti gnostikom a montanistom, zomrel mučeníckou smrťou v roku 200. KLEMENT  ALEXANDRÍJSKY bol prvým, učiteľom katechétskej školy v Alexandrii, zomrel v r. 220. Najvýznamnejším predstaviteľom tejto školy bol ORIGENES, žiak Klementa. Ako prvý z kresťanských mysliteľov sa venoval exegéze biblických textov, lenže nevysvetľoval Písmo Písmom a preto sa dopustil aj chybných učení. Bojoval proti pohanskému učencovi Celsiovi, ktorý ostro napadal kresťanské učenie. Origenes bol za cisára Decia trýznený následkom čoho zomrel v r. 254.

Zo severoafrickej školy v Kartágu je známy apologeta TERTULIAN, muž pevného charakteru, oduševnený pravdami evanjelia.  Žil prísnym asketickým životom. Jeho žiakom bol CYPRIAN. Ten zdôrazňoval  jednotu cirkvi, bojoval proti sektám, učil o záslužnosti dobrých skutkov, pôstov, modlitieb,

almužien, zdržanlivosti a podobne. Od neho sa rozvíjalo toto nesprávne učenie, ktoré  neskôr prijala Rim. katolícka cirkev a drží sa ho dodnes. CYPRIÁN  zomrel v roku 258.

Keď za vlády KONŠTANTÍNA  VEĽKÉHO  prestalo prenasledovanie kresťanov, objavili sa v cirkvi vieroučné spory o osobe Ježiša Krista. ARIUS, kňaz v Alexandrii učil, že Ježiš Kristus bol Bohom stvorený ako prvý človek a navždy zostal len človekom. Proti nemu ostro vystúpil alexandrijský diakon  ATHANASIUS a ďalší učitelia a kňazi. Cisár chcel spor vyriešiť a preto zvolal v r. 325 cirkevný snem do mesta NICEA. Na tomto sneme bolo učenie Áriovo odsúdené ako kacírske a prijaté uznesenie, že Otec a Syn sú jednej božskej podstaty. Falošné ariánske učenie pretrvalo až doposiaľ a má svojich stúpencov, u nás sú známi Svedkovia Jehovovi, ktorí popierajú Svätú Trojicu a vyhlasujú, že Ježiš je prvý Syn  Boží, podobný tým, ktorí patria k ich spoločenstvu. Ďalší spor vyvolal v 5. storočí EUTYCHOS, Carihradský archimadrita, ktorý tvrdil, že Ježiš bol vždy len Bohom a nie aj človekom. Synoda v Chalcedone v r. 5451 zavrhla toto kacírske učenie a vyhlásila, že Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. Toto vyznanie potvrdili aj ďalšie synody v Chalcedone v r. 553 a v Carihrade v r. 600.

Ďalší vieroučný spor o hriechu a milosti vyvolal PELAGIUS, ktorý tvrdil, že každý človek sa rodí úplne čistý, bez hriechu a z vlastnej sily môže zostať bez hriechu a dosiahnuť spasenie. Proti nemu rázne vystúpil AUGUSTÍN, biskup v Hippo, ktorý tvrdil, že každý človek je pod mocou dedičného hriechu a spasenie môže dosiahnuť len z Božej milosti pre zásluhy Ježiša Krista. K tomuto učeniu sa neskôr priznával aj reformátor Luther. Aj z Pelagiovho učenia neskôr prijala R. kat. cirkev mnoho do svojej doktríny a učí, že spolu s Božou milosťou ku spaseniu slúžia aj dobré skutky. Je to tzv. semipelagianizmus.

V IV a V. storočí boli známi apologeti cirkvi: AUSEBIUS, prvý dejepisec cirkvi, otec pravovernosti – ortodoxie, biskup v Cesarei, potom JÁN  CHRISOSTOM ZLATOÚSTY, patriarcha Carihradský. Bol úchvatným kazateľom, bezohľadne karhal hriechy ľudí, nešetril ani cisárovnú EUDOXIU, preto upadol do nemilosti, musel odísť do vyhnanstva kde zomrel v r. 407.

AMBROSIUS bol  miestodržiteľom v Milane, ľud si ho veľ mi obľúbil a keď tam zomrel biskup, dožadovali sa, aby na jeho miesto bol zvolený Ambrosius, ktorý v tom čas nebol ešte pokrstený. Dal sa pokrstiť a svoj úrad spravoval s veľkou horlivosťou. Bol dobrým kazateľom a v mnohom obohatil bohoslužobné obrady, bol tvorcom chrámových spevov a dodnes sú známe jeho chorály ako Te Ddeum laudamus  a iné.

Najučenejším cirkevným otcom bol HIERONYMUS z Dalmácie. Preslávil sa prekladom Biblie z pôvodných jazykov do latinčiny. Tento preklad slúži dodnes v katolíckej cirkvi ako autentický a z neho sú robené preklady do iných rečí. HIERONYM zomrel v Betleheme v r. 420.

Úpadok  kresťanskej cirkvi v hlave i v údoch pokračoval aj po rozdelení  r. 1054 na Východnú grécku a západnú rímsku a preto   nastal zlom   vo svetovej reformácii.

                                                       IV

                   A P O L O G I A   V   E V A N J E L I C K E J   C I R K V I

Keď hlasy predreformátorov a reformátorov neboli v cirkvi vypočuté, keď hus ako kacír bol upálený a Luther ako kacír vyobcovaný z cirkvi, keď sa šírilo reformačné hnutie v celej Európe, bolo potrebné organizovať stúpencov reformácie do obnovenej kresťanskej cirkvi. V Nemecku prívržencov Luthera a vo Švajčiarsku prívržencov Kalvína. Bolo potrebné formulovať vyznanie  na základe Písma a zverejniť čo evanjelici veria a v čom sa líšia hlavne od  katolíkov.  Tak vzniklo Augsburské vyznanie a pozdnejšie Helvetské . AUGSBURSKÉ  VYZNANIE  zostavil so súhlasom Luthera F. Melanchton a bolo prečítané na sneme v Augsburgu pred cisárom Karolom V, preto sa menuje Augsburským vyznaním. Cisár nariadil

katolíckym teológom, aby zostavili KONFUTACIU, to znamená vyvrátenie AV. Nato Melanchton napísal ďalší spis: OBRANA  AUGSBURSKÉHO  VYZNANIA. ( O význame tohto spisu je krátky článok v tohtoročnom Tranovského kalendári).

Pri zriaďovaní Evanjelickej cirkvi boli potrebné aj ďalšie vieroučné spisy a my ich poznáme ako:

Malý a Veľký katechizmus, ČLÁNKY ŠMALKANDSKÉ, FORMULA SVORNOSTI. Kniha, ktorá obsahuje všetky symbolické knihy  našej Evanjelickej cirkvi a.v. sa menuje  KNIHA  SVORNOSTI.  Symbolické knihy našej cirkvi sú preložené do slovenčiny farárom Ottom Viznérom a vydané v Tranosciu v r. 1992, žiaľ prekladateľ sa toho nedožil.

Tieto symbolické knihy našej cirkvi nie sú svojim obsahom nadradené nad Písmo. Ony sú už normovanou normou nášho učenia a života. Keby niekto zistil v nich niečo proti biblické, môže navrhovať zmeny, ak ide o základné pravdy. Keď v roku 1999 podpísali Evanjelici a Katolíci spoločný dokument o Ospravedlnení z milosti, v ňom uviedli, že kliatby na tých, ktorí ináč učia o tomto článku sa neuznávajú. Iste sú v Symbolických knihách aj neaktuálne články a iné by sme radi v nich doplnili. Zatiaľ na to nie je zhoda všetkých Evanjelikov na svete.

Nakoľko je potrebná dnes aplogia  pri ekumenickej spolupráci    rôznych kresťanských cirkví?  Tvrdí sa, že hľadáme to čo nás spája a nie to čo rozdeľuje. Som osobne presvedčený, že niektoré vieroučné rozdiely netreba skrývať a ľudia majú poznať pravdy Písma, najmä čo sa týka mariánskeho kultu, uctievanie svätcov, celibátu, pápežskej neomylnosti, hierarchickej moci a iné. Všetky dôležité rozdiely sú pomenované v knižočke od Rayua Galea :“PRÁZDNE  RUKY  VYSTIERAM“, vzdalo ViVit v Kežmárku ,odporúčame k preštudovaniu.

V.

                            A P O L O G I A.   V   S Ú Č A S N O S T I

Kto a čo ohrozuje v súčasnosti naše vyznávanie Ježiša Krista ako Pána, kam má smerovať naša apológia? Tu je priestor na širokú diskusiu. Pokúsim sa niekoľkými bodmi uviesť vás do rozhovorov.

1.) SEKULARIZMUS A PRAKTICKÝ MATERIALIZMUS. Veriaci ľudia v súčasnosti musia sa učiť plávať proti prúdu novej kultúry a trendom doby z ktorej je Boh vyčleňovaný na perifériu verejného života. Nevieme a nevidíme, či v politike, vo vláde a iných verejných funkciach sú skutočne veriaci ľudia , ktorí sa riadia biblickou  múdrosťou. Ak sú, nemajú to ľahké obstáť a presadiť dobré programy a zákony. Máme dojem, že skutočne veriaci vedci a morálne zásadový ľudia sú v očiach neveriacich poľutovaniahodní a zaostali, nekráčajú s dobou pokroku a nového myslenia. Cirkev a kresťanstvo je spájané s ľudovými zvykmi najmä o výročných sviatkoch, ako sú Vianoce či Veľká noc. V takejto situácii veriaci kresťania musia byť nie len vyznávači, ale aj obrancovia Božej pravdy. Situácia v ktorej sa nachádzame nás pobadá k pravidelným a vytrvalým modlitbám za duchovné prebudenie nie len v cirkvi, ale aj v národe a celej spoločnosti, prosiť nám treba Boha, aby sa zmiloval nad nami a naplňoval najmä  veriacich ľudí mocou Ducha Svätého, múdrosťou k svedectvu a láskou k strateným dušiam. Pri finančnej a morálnej kríze celej spoločnosti väčšina je sústredená na zvládnutie krízy, hľadanie práce a materiálneho zabezpečenia  pre svoju rodinu, žiaľ niekedy aj za cenu porušenia biblických zásad.

2.) VÝCHODNÉ  NÁBOŽENSTVA – ISLAM, BUDHIZMUS, BRAHMANIZMUS  A INÉ.

V globálnom  svete a v EÚ nie je možné uzavrieť hranice štátov, obmedziť pohyb obyvateľstva, nie je možné odmietnuť utečencov z krajín, kde je vojna, prenasledovanie, hlad, nahota, prírodné katastrofy a podobne. Medzi nimi sú aj veriaci kresťania, ktorí potrebujú hlavne spoločenstvo veriacich, cirkevný zbor do ktorého by sa začlenili. Väčšinou prichádzajú k nám ako bezdomovci, prinášajú svoju kultúru, náboženstvo, niektorí ako misionári a získavajú sympatizantov, prívržencov , obdivovateľov. Extrémni islamisti sú militantní, netaja sa tým, že nevercov ( to sme aj my kresťania) je treba zničiť. Naši ľudia si kladú otázku, či a kedy nastúpi nadvláda východných náboženstiev a či sa nemáme pripravovať na to najhoršie, čo je predpovedané, že sa bude diať pred druhým príchodom Pána Ježiša na našu planétu?

Tu sa prejavia verní apologeti. Pán Ježiš nás povzbudzuje slovami: „Čoskoro prídem!  Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec!“ (Zj  3,11).

            3.)  BLUDNÉ  UČENIA, SEKTY, EXTREMNÉ LETNIČNÉ  HNUTIA.

Keď sa apoštol Pavel lúčil v Milete zo staršími z Efezu, povedal šokujúce slová: „ Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov“ (Sk 20,29-30). Do našich cirkevných zborov  prenikajú misionári s „vyšším poznaním a obdarovaním“, ponúkajú mimoriadne a vzrušujúce zážitky, uzdravenia z každej choroby , prosperitu v podnikaní a skladaním rúk udeľujú Ducha  Svätého, schopnosť hovoriť neznámymi jazykmi. Príťažlivá je najmä ponúka zdravia, lebo väčšina ľudí chce hlavne zdravie a je presvedčená, že to ostatné, odpustenie hriechov a večný život príde samo, alebo ako to Pán Boh rozhodne, ako sme si to zaslúžili. Proti takému mysleniu sú potrební apologeti, svedkovia Pána Ježiša Krista. Nimi určite máme byť všetci čo sme tu zídení a sme členmi MoS.

Neviem koľko je v našom štáte zaregistrovaných občianskych združení, ktoré vykonávajú nejakú náboženskú činnosť a vzdelávanie, ale viem, že cirkví a náb. spoločnosti je zaregistrované 12, alebo 13. Medzi nimi sú aj Svedkovia Jehovovi a ešte nejaká iná spoločnosť. Sme vždy smutní, ak z nášho spoločenstva niekto je získaný do iných spoločenstiev, ktoré nevyznávajú Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána. Ešte viac sme smutní v takom prípade, ak odchádzajú veriaci ľudia, ktorí po svojom obrátení a zmene myslenia i života nenašli porozumenie a priestor v pôvodnom zbore sú označení za sektárov i svojim farárom  len preto, že čítajú Bibliu a svedčia verejne o Pánovi Ježišovi, svojom Spasiteľovi, alebo že sa modlia nahlas v spoločenstve iných veriacich. Toto presne sa stalo sestrám Royovým a ich kruhu prebudených  na Starej Turej. Ak si všímate našu cirkevnú tlač v posledných rokoch, museli ste zaregistrovať to čo aj ja, že sa prejavujú „apologeti“,aby konzervovali zvyky a obyčaje, poriadky a nariadenia, ktoré podľa nich zachránia cirkev aj pred ďalším početným poklesom.

Na záver chcem pripomenúť to čo som povedal o športových zápasoch, že je treba nie len obranu, ale aj útok. Platí to dvojnásobne v duchovnom zápase cirkvi i jednotlivca. Máme sa držať toho čo máme a čo je správne, ale máme získavať pre Krista to čo sa stratilo, čo je mimo. „ On prišiel, aby hľadal a spasil to čo bolo zahynulo“ ( L 19,10) .V tom je zmysel a poslanie cirkvi: misia a evanjelizácia, útok na spiace, mŕtve duše, privolávať im: „ Prebuď sa , kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus“ (Ef  5,14). Ak tvrdíme, že po evanjelicky je evanjelizácia naše služby s kázňami a iné podobne programy, potom udržujeme to, čo ešte do kostolov prichádza, ale už nejdeme za tými čo odchádzajú, poťažne za tými, ktorých dosiaľ nikto neoslovil. Kto má ísť aj za hranice vlastného zboru, cirkvi, štátu z bezpečia do rizikového prostredia, kde dujú protivné vetry. S pokáním si priznajme, že sme ako cirkev ECAV veľkými dlžníkmi zahraničnej misii a málo vďační Pánu Bohu za to, že k nám v minulosti cez zahraničných misionárov poslal dobrú správu, evanjelium o spasení v Ježišovi Kristovi, Jednorodenom Božom Synovi. On si nás draho kúpil, On má právo na všetko čo sme a máme. Máme byť vyznávačmi aj obrancovia Božej pravdy na tomto svete! Milosť zaväzuje! Amen.

             Ďakujem  za pozornosť!                   

Spracoval M. Hreško, ev.farár v.v. Košice.