3. pôstna nedeľa –2013

Suspírium:           I keď ťa nechcú znať,

uč pokoj zachovať,

náš Pane drahý,

však príde chvíľa

čo raz zváži váhy...

Tá Tvoja pravda preváži ju iste!

Nuž pridaj dušiam sily

i v tejto chvíli –

nech víťazstvo to zrieme

Jezu Kriste!  Amen  (Rázus)

Text: Jeremiáš 20, 7 – 11a: Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! - volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem. Lebo som počul šepot mnohých: Hrôza zo všetkých strán! Udajte ho! Udajme ho! Všetci, ktorí sú mi priateľmi, striehnu na môj pád. Azda sa dá zviesť; potom ho premôžeme a pomstíme sa mu. Ale Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa potknú moji prenasledovatelia a nič nezmôžu.   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Každá zima urobí z našich ciest tankodrómy. Týmto slovom sa označuje skúšobná trať plná jám, kopcov a iných prekážok. Na nich sa skúša odolnosť vojenskej techniky. Keď ideme v nedeľu ráno do Kvakoviec, číha na nás cesta plná výtlkov a nástrah v Benkovskom lesíku. Ona neskúša, ale ničí techniku určenú na jazdu po dobrých cestách. Výmole a výtlky. Nepripomínajú nám rany spôsobené hriechom na našich životoch? Nepodobajú sa naše životy poznačené hriechom takejto ceste? Neničíme nimi seba a iných okolo nás, ktorí chcú bezpečne prísť do cieľa večného života? Hneváme sa na našich cestárov za cesty aké máme. Hneváme sa aj na seba, že sme dovolili hriechu, aby nás ničil? Môže náš Stvoriteľ povedať o nás, že to čo učinil je veľmi dobré? Takí by sme mali byť ak chceme byť zachovaní pre slávu nebeskú. Prorok Jeremiáš však vidí Boží ľud v dezolátnom stave. Ľud prestal bojovať o posvätenie a vzdorovať hriechu. Kto ho môže napraviť? Kto ho môže uzdraviť? Kto bude tým dobrým „cestárom“ čo vráti ľudu na cestu života radosť a pokoj. Kto napraví tých, ktorí putujú časnosťou, aby neminuli spasenie. Človek sám o sebe je na to slabý:

Jedine zmocnený Duchom Svätým,

1.   verne slúži Bohu

2.   a odoláva hriechu

Bratia a sestry v Pánu!

Jeremiáš bol zmocnený Duchom Svätým. Už od mladosti bol pod Jeho pôsobením. Prijal povolanie za proroka a plnil ho s veľkou láskou. Stal sa Božím „cestárom,“ ktorý urovnáva cestu Božieho ľudu k svojmu Bohu. Vidí hriech a nedostatok viery. Vidí odpadnutie ľudu od Hospodina, svojho Boha. Nehľadí na poškodenie svojho ľudu bez pričinenia. Slovom i životom mu vydáva svedectvo pravej viery. Dobrej, vyrovnanej a priamej cesty k Hospodinovi. Zúfa si z postoja ľudu, ktorý verí svetu a hriechu a nie Bohu. Odmieta dobré, čo mu Pán ponúka.

A čo my? Ako nás vidia iní a ako Pán Boh? Ak by niekto chcel hodnotiť naše spoločenstvo podľa návštevy chrámu vo veľký sviatok, mohol by sa pomýliť. Ak by sa pozrel na počet vzdialených zo spoločenstva, mohol by byť smutný. A či aj my tu v chráme verne zídení, verne slúžime Pánovi? Berieme Jeho slovo tak, že mení naše životy? Jeremiáš zmocnený Duchom Svätým verne slúži Pánu Bohu. Koná tak aj napriek nevere ľudu okolo seba. A ako na to

sestry a bratia,

reaguje Boží ľud? Jeho viera v Boha a život služby Pánovi je vystavený útokom hriechu a tých, čo mu slúžia. Stáva sa im nepriateľom, hlásateľom poplašných správ a buričom. Potrebujú ho zničiť. Zbaviť sa svedka Božej cesty. Odstrániť ho zo stredu ľudu, ktorý mal slúžiť Pánu Bohu. Svet nechce počuť pravdu Božieho slova. Tak to bolo v časoch Jeremiáša. Tak bolo niekoľko rokov neskôr, keď Pán Boh po prorokoch poslal svojho jediného Syna. Ľud Ho vydal do rúk pohanom, aby Ho zahubili. Boží Syn aj napriek moci zlého, útokom hriechu a nenávisti ľudu, verne kráča cestou záchrany Božieho ľudu. Na Jeho ceste nie sú výtlky hriechu ani lsti.

Prečo sa svet tak veľmi bráni pôsobeniu Božieho slova? Lebo ono, kde zasiahne ľudskú dušu, spôsobí v nej zmenu. Prorok je toho veľkým príkladom. Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem. Božie slovo nielen mení človeka, ale ho aj vedie k novému konaniu. Nielen zvestované slovo, ale celá jeho služba proroka sa stala, ako hovorí M. Luther, modlitbou k Pánu Bohu.

Slovo evanjelia má moc spasiť naše duše. Prosíme o dary Ducha Svätého, aby sme mohli verne slúžiť Pánovi Ježišovi Kristovi? Túžime potom, aby nás Duch Svätý vyučil a pripomenul nám všetko, čo nám Pán Ježiš prikázal? Ak nie, sme slabo vyzbrojení proti sile nepriateľa. Jediný On môže napraviť výtlky a jamy spôsobené hriechom v nás. O Ňom proroci i apoštolovia vyznali: Jeho krvavé rany nás uzdravili. Nebojme sa Mu zveriť cestu nášho života. K tomu nás vyzýva sám náš Stvoriteľ, keď nám z vrchu premenenia hovorí: Toto je môj milovaný Syn. Jeho poslúchajte. Nuž, Pane, zmiluj sa nad nami a zachráň nás. Od svojej svätej tváre nás nezavrhni a svojho Svätého Ducha nám neodnímaj, aby sme nestratili jedinú cestu života v Tebe do slávy Otca. Amen