Nedeľa po Vstúpení Pána Ježiša Krista – 2013

Suspírium:    Ty si v sláve Otca, Kriste,

a predsa nás miluješ,

Svoju lásku a dobrotu

stále nám dokazuješ, -

Aj nám láskou srdcia zažni –

kiež v nej žije každý z nás -

A keď prídeš v sláve k súdu,

neodsúď nás, ale spas.   Amen (T. Gáll)

Text: Ján 14, 15 - 17; Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Dnes poďakujeme Pánu Bohu za naše matky. Za lásku, ktorú nám v nich dal. Viedla nás a obetovala sa pre nás, kým nás dobre nepripravila na život. Ďakujeme však najmä Pánu Bohu za Jeho lásku. Tak, ako láska našich matiek nás pripravila na časný život, Jeho láska nás pripravuje na večný. Keď matka odišla, cítili sme bolesť a samotu. S Pánovou pomocou sme v stopách jej lásky sa stali oporou našim deťom. Pripravovali sme ich na prevzatie dedičstva. Odchodom Pána Ježiša k Otcovi nastal pre Boží ľud čas prípravy na prijatie dedičstva kráľovstva Božieho. Tak jedna i druhá láska boli a sú pre nás potrebné a výnimočné. Ako nás matkina láska chránila a pomáhala v chorobách, tak Božia v chorobách hriechu. Svet síce hovorí: zákon prírody je, že kto sa narodil, musí aj zomrieť. Písmo však hovorí: A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie. Koho poslúchneme, svet, alebo Lásku? Pôjdeme cestou smrti, alebo večného života? Bez Krista, alebo s Kristom? Počuli sme slovo  Pánovo. Ponúka nám život bez konca. Bezpečne vedie tých, čo očakávajú spasenie, do domu nebeského Otca. Zle je, keď dieťa ostane bez matky. Ešte horšie je, keď ostane bez Boha. Preto Pán posiela svojim:

Radcu, Ducha Svätého

1.   aby milovali Pána Ježiša,

2.   zachovávali Jeho prikázania

3.   a kráčali po ceste spasenia.

Bratia a sestry v Pánovi!

Pánovi učeníci pochopili nebezpečenstvo samoty. Poslúchli Ho a po Jeho Vstúpení zotrvali v modlitbách. Nekonali nič podľa seba. Trpezlivo čakali, kým na nich nebude zoslaný Duch Svätý. Verili sľubu: Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia? Potrebujú Jeho prítomnosť. Zažili aký je rozdiel byť s Pánom a byť bez Neho. Ukrižovanie Majstra im bolo skúškou sily viery a lásky k Nemu.

Spomeňme si na detstvo. Boli sme malí a slabí, ale s rukou v rodičovej ruke sme sa cítili silní a bezpeční. Tak aj naša duchovná sila sama o sebe nestačí. Jedine spojená s mocou z neba je silná. Tri slová vystihujú naše možnosti a schopnosti na ceste spásy. Zrada, zapretie, opustenie. Možno preto tak lipneme na našich matkách, lebo nás nikdy nezradili, nezapreli a neopustili. Ich sila je z Boha. Jeho láska je ešte dokonalejšia. Nuž, predstavme si modlitebný boj učeníkov, keď prosili o silu z neba. Až do vyčerpania „žobronili“ o Radcu vo svojich životoch? Nechceli zažiť sklamanie zo seba samých ako v Getsemane a na Golgote. Dobre urobili. Prítomnosť Ducha pravdy im dala múdrosť a oči viery. Nehynúcu nádej a  silu lásky. Petrov sľub Pánovi po Jeho vzkriesení už nebol prázdnym slovom. Bolo za ním odhodlanie žiť život nasledovníka. Ani my nemáme inú cestu. Len zmocnení Duchom pravdy, mocou z neba, môžeme v Pána Ježiša Krista veriť, k Nemu prísť a Jeho milovať.

Sestry a bratia v Pánovi!

Viera sa dokazuje skutkami lásky. Pán hovorí, ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania. Tak robia milujúce deti.

Obzrime sa okolo seba. Vidíme množstvo ľudí žiť väznených hriechom. Opustili cestu lásky a dobrých ponaučení. Uvedomujú si, že sú na ceste smrti? Mnohí možno, ale nevedia ako sa zachrániť. Radi by žili pokojný život, hriech ich však stále viac zotročuje. Prečo? Nemá im kto poradiť? Má. Radia dvaja. Boh i satan. Žiaľ, že prijímajú rady, od zlého radcu. Nekonajú Božiu vôľu, ale vôľu toho zlého. Chcú pokoj, ale nie ten, ktorý dáva Pán. Človek v ňom nevidí smrť zakrytú lákadlom žiadostí tela. Podobá sa nočnému motýľovi, letiacemu do plameňa zahynutia. Pokoj Kristov sa nezískava ľahko. Treba poslúchať Jeho prikázania. Je však trvalý a životodarný. Kto počúva Ducha pravdy, dá sa Ním viesť, dokazuje lásku k Pánovi.

Zamyslime sa nad našim radcom. Nie sme podobní človekovi, ktorému auto opravuje hodinár a mäso kupuje v obchode s obuvou?

Bratia a sestry v Pánovi

Aký je život s Pánom Ježišom spozná ten, koho vedie Duch Svätý. Ten vidí „ďalej“. Vie, čím bol a vidí aj budúcnosť. Tento zbor by mal byť toho verným svedkom. Bol mŕtvy a ožil. Bol stratený a znova je tu. Mocným dielom Svätého Ducha bol obživený, ako kosti v Ezechielovom proroctve. Vidíš to, brat, sestra? Deti sveta môžu vidieť tvoj život ako nudný, nezaujímavý, nepochopiteľný. Ale ty sám vieš, aký je v Pánovi vzrušujúci a čo ti dáva. Vysvetlenie je jednoduché. Svet nemôže prijať Radcu – Ducha pravdy, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Tebe, ktorý o Neho prosíš sa stal sprievodcom na ceste spasenia. O platí ňom zasľúbenie: Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.

A práve v tom je rozdiel medzi konaním detí svetla a sveta. Nie žeby deti svetla boli iné, ale majú Radcu. Preto inak konajú. Vedie ich k tomu istota spasenia. Inak posudzujú veci dôležité pre život. Merajú ich metrom Božej lásky a Jeho prikázaniami. Deti sveta, zbavené daru Ducha, sú zbavené schopnosti ísť cestou spasenia. Aj o ne ide Pánovi. Preto nás, deti svetla činí zodpovednými za deti sveta. Sme Jeho nástrojom na záchranu tých, ktorí by mohli zahynúť. Slovom i skutkom máme zvestovať Jeho lásku, aby zatúžili po nej a prosili o dar Ducha Svätého.

Amen