1. nedeľa po Svätej Trojici – 2013

Suspírium: Kriste, Tys´ prorok najvyšší,

                   Tvoja zvesť srdce poteší,

                   Tys´ Vodcom v zlý i  dobrý čas -

ó, veď i nás a buď pri nás!

Na slovo Tvoje predrahé

krok vyhne hriechu, nástrahe.

Ty zdvihneš padlých zo zeme...

Za Tebou, Kriste, ideme!  Amen (M. Rázus)

Text: Matúš 9, 35 – 38; Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Zamysleli ste sa už nad tým, prečo sa niektoré povolania „dedia“? Mohli by sme povedať napr., že preto, lebo sú zaujímavé, no bola by to len časť pravdy. Rovnako ako povolanie pre dobrú odmenu. Ja si myslím, že najväčší podiel na voľbe má príklad rodiča a jeho láska k povolaniu. Nimi nejeden „nakazil“ svoje dieťa, ak pri výchove mu s radosťou odovzdával skúsenosti, rady a pomáhal mu zrieť v umení práce. V čakárni u lekára, som stretol známu sestru. Úprimnú veriacu dušu. So známou sa rozprávali o pečení koláčov. Pochválil som jej dcéru, že aj ona je dobrá cukrárka. Láskou k dielu ju však „nakazila“ matka. Obdivujem brata, ktorý nám robí dobrú prácu. Nevyučil sa jej, ale po vzore otca ju vykonáva lepšie ako vyučení ľudia. Jeho práca svedčí o láske, ktorú zdedil. Tak by ste mohli hovoriť o ďalších príkladoch. Lepšie však bude, ak sa pozrieme na to, čo si praje náš Pán. Aj On nás chce viesť, svoje deti a ctiteľov Jeho Syna, k práci na budovaní svojho kráľovstva. S láskou nás učí a vedie i príklad dáva, aby sme aj my konali tak, ako On.

Buďme spolupracovníkmi Pána Ježiša Krista.

1.      V Jeho mene konajme,

2.      skrze Neho prosme.

Bratia a sestry v Pánu!

Slávnostná polovica cirkevného roka nám pripomenula dary Boha Otca, Syna i Ducha Svätého. Nimi nás k sebe povolal, za svojich si nás prijal a ponúkol nám svoju slávu. Dal nám všetko, čo nám treba pre spasenie a večný život. Urobil to z veľkej lásky k nám. Za to by sme Mu mali byť vďační a mali by sme sa Ho nadovšetko  báť, Jeho milovať a len Jemu samému slúžiť. Ako? V prečítanom texte nám to zjavuje Boží Syn. Dal nám príklad, ktorý máme nasledovať. Činnosť Pánovu môžeme zhrnúť do štyroch bodov: chodil, vyučoval, hlásal evanjelium a uzdravoval. Tak sa staral o Boží ľud.

Dieťa, ktoré miluje svojho Pána by malo vidieť Jeho prácu, Jeho lásku k dielu a malo by sa Ho snažiť napodobňovať. Nielen naši otcovia sa tešia, ak s nimi pracujeme, ale aj nebeský Otec nás chce mať pri svojej práci. Tej je veľmi veľa a dotýka sa najcennejšieho Jeho stvorenia. Sú to zástupy zmorených, sklesnutých, podobných ovciam bez pastiera. Takých je aj dnes veľmi veľa. Preto nás chce  Pán zapojiť do svojho diela, aby sa im dostalo to, čo ich vráti na cestu života. Ale ako sa im dostane pomoci, ak my budeme čakať kým neprídu k nám. Mnohí chorí túžobne čakajú návštevu. Vieme o nich a nejdeme ich povzbudiť. Potešme ich. Nebojme sa strateným vo svete hovoriť o Božej ceste. Učme ich ceste života. Vystríhajme pred následkom hriechu. Koho zarmúti Duch Svätý pre jeho hriechy, potešme ho zvesťou radosti o záchrane hriešnika. Aby zatúžil po kráľovstve nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Augustín po svojom obrátení vyznal: Nespokojná je duša moja vo mne, kým nespočinie v Bohu, mojom Spasiteľovi. Lebo kto vyučuje a zvestuje evanjelium, ten uzdravuje. Tam, kde sa slovo evanjelia zmocní človeka, tam padajú okovy hriechu, zámky mamony, hrady choroby, ba i putá smrti, ako hovorí Fritz Reinecker.

Bratia a sestry v Pánu!

Samozrejme, že to nemôžeme dosiahnuť sami zo seba. Máme však od Hospodina štít v každom bojovaní. Pýtaš sa, kto je ním? Ježiš, Boží Syn, vyznáva náš reformátor. On nám dal silu ku konaniu. Ňou je modlitba. Veľa zo spomenutej činnosti v našom zbore chýba. Nie je len pre jedného, ani pre desiatich, či pre sto členov. Je pre všetkých nás. Pán chce mať v nej zapojeného každého z nás. Nechce divákov, ani kritikov, chce pracovníkov. Nie je v našich silách ich vytvoriť. Nakoniec, bolo by to naše dielo. On je Pán poľa i žatvy. On rozhoduje, koho si povolá. Učeníkom potvrdil túto pravdu slovami: Ja som si vyvolil vás a nie vy mňa. My máme jedinú cestu: Prosiť. On hovorí: proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu. Prosme Ho a prosme Ho aj za seba, aby z nás urobil dobrých, pokorných a požehnaných pracovníkov, ktorí v pokore budú plniť Jeho vôľu. 

Amen