3. nedeľa po Svätej Trojici – 2013

Suspírium:       Vo viere uč nás pokoriť sa Tebe,

na Teba zložiť zemské pečovanie,

striezlivou dušou by sme verne bdeli

nad srdcom naším, Otče náš a Pane!

Ty si Hospodin, Boh všetkej milosti -

nuž uprav i nás na tie cesty pravé,

zdokonaľ, utvrď, zmocni i upevni

a udeľ miesto nám vo večnej sláve! Amen (Rázus)

Text: Lukáš 15, 11 – 32; A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.

     Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Každú nedeľu navštevujeme brata Lacka. Už skoro rok leží po porážke, ktorá mu zasiahla rečové i pohybové centrum. Veľmi rád by nás pozdravil a niečo povedal. Chvíľočku sa o to snaží a potom len rezignovane mávne rukou. Aj my veľmi túžime po tom, aby sme mu porozumeli, čo nám chce povedať. Jeho obetavá manželka, ktorá ho dennodenne opatruje, sa už naučila rozumieť mnohým náznakom reči, posunkom. Tak sa stala jej pomoc a prítomnosť pre brata Lacka neoceniteľnou.

Keď nás opanuje choroba hriechu, vzdiali nás od nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Prestávame Mu rozumieť a nekonáme to, čo On chce. Nie preto, žeby On nehovoril jasne, ale pre našu nemohúcnosť. Tí, čo denne Prosme Ho, dopytujme sa, prosme o vedenie Duchom Svätým. On nás naučí rozumieť Písmu a dá nám dar sily činiť Jeho vôľu. Otvorí naše srdcia i uši, aby sme rozumeli, videli a zmocní nás, aby sme konali podľa Jeho slova.

Pane, kladieš nám do srdca svoje slovo. Chceš:

1.      Aby sme Teba milovali a Ti dôverovali?

2.      Aby sme v pokání žili?

3.      Aby sme u Teba záchranu hľadali?

Bratia a sestry v Pánu!

Hľadajme odpovede na otázky z prečítaného slova. Ukazuje nám rodinu, ktorá žila navonok vzorným pracovitým a súdržným životom. Možno im taký život mnohí závideli. Žiaľ, že to všetko trvalo len do času, kým neprepukli navonok vnútorné rozpory. Jeden zo synov dostal do vena dobrosrdečnú, ale aj dobrodružnú povahu. Druhý syn zas pracovitú, ale tvrdú povahu. Kým mal na nich dosah otec, zlé črty boli tlmené. On ich viedol k pracovitosti a dobrote srdca. Zlý však chcel aby vynikli zlé žiadosti. V mladšom, vyvolal možno obavy, že všetko zdedí starší brat. Preto mladší syn požiadal otca, aby podelil majetok. Starší bol ticho, dúfal, že sa uplatní zákon o pripadnutí majetku prvorodenému synovi. Nuž čo teraz, keď síce milovali otca, ale počúvli radšej rady zlého?

Počuli sme, že cesta oboch bratov dopadla zle. Spôsobili otcovi rovnaký žiaľ. Jeden márnomyseľnosťou a druhý sebectvom. Nasledovala skúška, v ktorej neobstáli. Svet zviedol pomocou svojich lákadiel a zmyselností „dobrodruha“ na cestu zatratenia. Ale bez boja sa nevzdal ani „poslušného“. Vedel, že lákadlá ho nezvedú. Nuž, ponúkol mu cestu „spravodlivého“. Veľmi rafinované. Obaja naleteli. Išli svojimi cestami nehľadiac na otca, jeho lásku a to, že od neho mali všetko.

Kde sa nachádzame my? Čím nám je Jeho slovo a Jeho vôľa? Poslúchame Ho? Milujeme Ho? Dôverujeme Jeho ceste?

Sestry a bratia v Pánovi!

Je jedno, kde sa nachádzame. Hriech v nás pôsobí ako červotoč a rozožiera nás k smrti. Nieto toho, kto by nezhrešil. Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej. Preto je Božou vôľou prijať Toho, kto zniesol hriechy mnohých, aby mali v Ňom večný život. O Ňom na hore premenenia Otec povedal: Toto je môj milovaný Syn; Jeho poslúchajte. Svetu oddaný človek je vzdialený od Boha a rovnako tak ten, čo je zahľadený do svojej samospravodlivosti. Jeden i druhý odmietajú cestu Otcovu. Dávid zjavil, čo je milé Bohu: Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným. K tomuto poznaniu prišiel prekvapujúco ako prvý, verejný hriešnik, mladší syn. Na dne priepasti hriechu spoznal svoju vinu. Keď skrušil svojho ducha pochopil, že svoj život prehráva a vedie k smrti. Radi by sme počuli to isté o staršom synovi. Počuli sme však len o pokorenej otcovej láske, ktorá sa domáhala vypočutia a dôvery. Zrejme necítil hriech a tak ani potrebu kajať sa. Písmo pri ňom mlčí. Bude mlčať aj pri nás?

Bratia a sestry v Pánu!

Mladší pochopil, že len milosrdenstvo a láska otca ho môže zachrániť. Pokánie mu ukázalo cestu spásy. Kým sa nekajal, hynul. Prečo pokánie ukáže cestu kajúcemu? Ono otvára naše zmysly pre skutky i slová Božej lásky. Kto jej začne dôverovať, zvíťazí. Lenže, ako sa kajať, ak necítim hriech vo svojom živote? Lekári, liečiaci závislých ľudí veľmi dobre pochopili slová Pána Ježiša Krista: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Kto si uvedomí, že potrebuje pomoc, hľadá lekára. Kto poznal, že jeho životu hrozí záhuba, hľadá Spasiteľa. Jedným si môže byť každý istý, že Otcovo srdce mu je v láske naklonené a túži po jeho záchrane. Starší syn dúfal vo svoje skutky a láska sa stala pre neho zbytočnou záťažou. Videl bratov hriech a odsúdil ho. Keď videl otcovu radosť nad návratom strateného, pohrdol jeho láskou. Prestal dôverovať skutkom otca.

Pán nám kladie na srdce slovo, aby sme pochopili, aké dôležité je zostať v Jeho láske, dôverovať Jeho slovu. Dennodenným pokáním riadiť svoj život, aby sme neupadli do hriechu, ale ani do sebaistoty vlastnej spravodlivosti.  On jediný je začiatok i koniec našej spásy. Jedine v Ňom je istý náš život.

Amen