4. nedeľa po Svätej Trojici – 2013

Suspírium:         V svetle slova daj nám stáť,

na tiaž hriechu pamätať,

nerobiť zle vedome,

nepoškvrniť svedomie...

V tom nám, Pane pomáhaj -

neukrývať hriech svoj v taj,

ku Tebe ísť na spoveď,

a v budúcnosti lepšie bdieť! Amen (Rázus)

Text: Ján 8, 1 – 11; Ježiš odišiel na Olivový vrch. Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.     Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Pán Boh ohradil manželský stav 6. prikázaním. Naviazal ho na všetky ostatné tak dôsledne, že porušiac toto prikázanie porušujeme všetky. To je veľký dôvod pre satana, aby  prikázanie nescudzoložíš, zľahčoval. Ľudí do svojich sietí chytal a k odsúdeniu ich viedol. Tak sa stalo, že mnohí považujú za hrdinov tých, ktorí sa vystatujú množstvom mimomanželských sexuálnych zážitkov. Dokonca mnoho vtipov koluje o tomto prikázaní, len aby ho ten zlý oslabil. Pritom ľudia zabúdajú, ako vážne prestupujú Božiu vôľu, rušia najintímnejšie puto medzi manželmi, ubližujú blížnym. Mojžišov zákon prikazoval cudzoložníka usmrtiť. V praxi sa to však skoro vždy vzťahovalo len na ženy. Ako sa 

Židia po tom, čo Pán Ježiš hovoril o láske k blížnym, priviedli k Nemu vydatú ženu, pristihnutú pri cudzoložstve. Slávnostným menom, Majstre – Učiteľ, oslovili Pána Ježiša. Povedali Mu: túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Teraz ukáž lásku k blížnemu! Pán sa sklonil a písal zoznam, tak znie doslovný preklad. Písal zoznam hriechov žalobcov? Je to možné. Oni ju mohli ukameňovať bez toho, aby sa Ho pýtali. Zákon znel jasne. Zrejme Ho chceli dostať do úzkych pre Jeho lásku k hriešnikom. Zoznamom dokázal, že je Boh a nie je závislý na úsudkoch ľudí. V prorokovi Ozeášovi hovorí: chcem zmeniť údel svojho ľudu, keď chcem uzdraviť Izrael... Lebo pášu podvody... Ale neuvážia, že sa pamätám na všetky ich zločiny; ich činy ich teraz obkľučujú, dostali sa pred moju tvár.

Počúvajme slovo evanjelia, ktoré hovorí:

1.      Skôr, ako budeme súdiť, čítajme, čo o nás píše Pán,

2.      skúmajme stav svojej duše a čiňme pokánie,

3.      aby sme hriech znenávideli, ale hriešnikovi pomohli.

Bratia a sestry v Pánu!

Čím sme bližšie ku kráľovstvu Božiemu, tým lepšie poznáme hriech a jeho následky. Z moci Ducha Svätého vieme rozlíšiť kresťanské konanie od konania sveta. Vidíme hriech v plnej nahote, ale aj zhubnosti. A tu nastáva problém. Vo svojej horlivosti vieme rýchlo vyniesť súd. Satan, starý had, číha na naše slabé chvíľky, aby nás dostal. A neraz nám samým dobre padne posúdiť iného, aby sa ukázala naša spravodlivosť, horlivosť a zanietenie pre dom Boží. A navyše, je tu zákon, ktorým sa satan oháňa v našej mysli. Koľko ráz som sa mu dal nachytať. Naletel som na jeho staré, ale žiaľ osvedčené triky.

Slovo evanjelia nám hovorí, skôr, ako vynesieš rozsudok nad iným, dobre sa prizri, čo píše Pán do tvojho zoznamu hriechov. On nie je prijímač osôb, Jemu je milý každý, kto koná spravodlivo. Preto Jeho odpoveď zarazila zákonníkov a farizejov: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.

Sestry a bratia v Pánovi!

Akonáhle si prečítame zoznam hriechov, ktoré On napísal, musí nás to zháčiť. Máme ešte morálne právo súdiť?  Môžeme ešte nejakého hriešnika priviesť na cestu spasenia? To sú otázky, ktoré si musíme zodpovedať v súčinnosti s Pánom a Jeho slovom. Do takejto dilemy sa dostal Dávid po tom, čo zviedol Uriášovu manželku a následne chcel zakryť svoj hriech vydaní verného vojaka na smrť. Nátan ukázal Dávidovi cestu k pokániu. Rovnakú cestu nám ukazuje Pán v podobenstve o smietke v oku bratovom a o brvne v našom oku.

Kto činí úprimné pokánie, získa nový pohľad na seba a na blížneho. V tom pohľade sa zrazu zjaví to, na čom chceli „spravodliví“ nachytať Pána Ježiša Krista, Božia láska k hriešnikovi.

Bratia a sestry v Pánu!

Prečo nechce Pán Boh, aby sme my súdili? Je taký namyslený na seba, že len On sám chce súdiť? Nie, tak to nie je. My nepoznáme všetko. Mnohé je skryté nášmu duchu. On jediný  pozná naše úmysly i pohnútky. Preto súdi spravodlivo. On je láska a v láske hľadá záchranu hriešnika. Pán Ježiš sa opýtal ženy: Nikto ťa neodsúdil? Nikto ťa nekameňoval? Na to potvrdil hriech, ktorý žena páchala, ale dal jej možnosť záchrany: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.

Pánu Bohu ide o oddelenie hriešnika od hriechu. Z jediného dôvodu. Umŕtviť hriech a zachrániť hriešnika. V podobenstve o stratenej ovci jasne určil prioritu záchrany hriešnika. V ev. Matúšovom čítame: A keď sa mu podarí nájsť stratenú ovcu - veru vám hovorím - väčšmi sa jej raduje ako oným deväťdesiatim deviatim, ktoré nezablúdili. Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých. Nám, pracovníkom žatvy Pánovej, má ísť o nájdenie a radosť z nájdeného a nie odsúdenie. Nemá ísť o pomstu a škodoradosť, že je niekto horší.

Nuž skôr, ako budeme súdiť iného, dobre čítajme, zoznam našich hriechov, ktoré spisuje Pán. Skúmajme sa a čiňme pokánie, aby sme v povýšenosti nepristupovali k blížnemu. Dokázali hriech rozoznať, hriešnika od neho oddeliť a milého brata, milú sestru pre kráľovstvo Božie získať.

Amen