7. nedeľa po Svätej Trojici – 2013

Suspírium:    Buď chvála, Ti, Bože, za pomoc v biede, kríži.

Keď v tmách sme blúdili, Ty si sa ku nám znížil,

nás mocne viedol si cez skaly a hložie,

takže dnes jasáme: Buď chvála Ti, Bože!

Buď chvála Ti, Bože, za jas i temné chvíle,

za skúšky bolestné i súdy spravodlivé!

Za všetko, čo si dal, čo z lásky nám dávaš,

i za to, čo bude, chvála Ti, Bože náš!

Text: Lukáš 4, 38 – 44; Potom odobral sa zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. Šimonovu testinú trápila veľká horúčka. I prosili Ho, aby jej pomohol. Zastal teda nad ňou, pohrozil horúčke, a tá prestala. A ona hneď vstala a posluhovala im. Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k Nemu, a On kládol ruky na každého z nich a uzdravoval ich. Aj zlí duchovia vychádzali z mnohých, kričali a volali: Ty si Syn Boží! Ale On im pohrozil a nedovolil im hovoriť; lebo vedeli, že On je Kristus. Keď potom svitol deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto. Ale zástupy Ho hľadali, prišli až k Nemu a zdržovali Ho, aby neodchádzal od nich. On im však povedal: Musím zvestovať kráľovstvo Božie aj iným mestám; lebo to je mojím poslaním. A kázaval po galilejských synagógach.      Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Vo funebrálovej piesni od brata Gála, spievame: „Ku komu pôjdeme, ach, kto nám dá nádej..., Ku komu pôjdeme, my dietky skúšané... zároveň dáva aj odpoveď: Ku komu by sme šli? K Tebe, ó, Pane... Nuž, k Tebe ideme, ó, Pane Ježiši, pri Tebe ranené srdce sa utíši.“ Nech je vzdaná Pánu Bohu všetka česť a sláva za najdrahší dar. Za dar Syna, ktorého nám dal, aby sme mali pomoc učinenú v časnosti a Vykupiteľa pre večnosť. On sa stal stvorenstvu Božím požehnaním, ktoré zachraňuje. Kristína Royová vyznáva: Kto osladí mi prácu, bez zdaru svitania? Kto zotrie horké slzy bolesti, sklamania? Kto naučí ma veriť, kde nezrieť pomoci? Môj anjel zmluvy: Ježiš, mocný i v nemoci.

Nieto daru nad Tento Dar! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Lebo,

Pán Ježiš Kristus prichádza k nám, aby

1.      nám pomáhal,

2.      za nás sa prihováral,

3.      aby nás k sebe privádzal.

Bratia a sestry v Pánu!

Choroby nekvária len telo, ubíjajú aj ducha. Stávajú sa silným prostriedkom hriechu na vzdialenie človeka od Pána Boha. Nie každý dokáže aj v nich zostať verným Pánovi. Prinášajú strach z bolesti, kríža a smrti. V chorobách hľadáme pomoc. Nechceme trpieť, ale chceme byť činní, užitoční. Kde sa obrátime o pomoc? Kresťan sa v prvom rade obráti na pomoc najúčinnejšiu. Na Pána Ježiša Krista. On prichádza k nám, aby nám pomáhal. Tak to ukazuje aj prvý deň Jeho pôsobenia v Kafarnaume, ako ho zachytáva apoštol Peter skrze ev. sv. Marka a aj Lukáš v našom prečítanom texte. Čo nás pri tom oslovuje? Blízki prosia Pána za uzdravenie matky Petrovej manželky. Kvárila ju horúčka. Bola vysilená, nevládna. Ich prosby sú vyslyšané. Pán pohrozí chorobe a Petrova svokra je uzdravená. Jeho pomoc je dokonalá. Žena hneď posluhuje. Skutok uzdravenia je najlepšou odpoveďou, že Ježiš je Kristus. Len čo skončil podvečer sobotný deň, prichádzajú mnohí ďalší, aby boli uzdravení. Ich túžby sú vyslyšané. Bolo by treba uzdraviť ešte veľmi veľké množstvo ľudí, ale Pán pred brieždením vyhľadáva samotu. Akoby Ho pomoc chorým prestala zaujímať.

Sestry a bratia v Pánovi!

Kto by si utvoril takúto mienku o Ňom, veľmi by sa mýlil. Pre Ježiša je samota miestom modlitby. Marek nám prezradil, čo Pán robil v osamotení. Rozprával sa s Otcom.

Neraz v záujme veci, zabúdame na veľmi dôležitú zložku života kresťana, na modlitbu. Luther na výčitku spolubratov, že sa modlitbou oberá o čas potrebný na prácu odpovedal, keby som sa toľko nemodlil, urobil by som oveľa menej. Ani my neurobíme viac, ak sa budeme menej modliť. Modlitba dáva nielen nové sily, ale ukazuje aj najlepšiu cestu k vykonaniu diela. Pre nás je veľmi dôležité vedieť, že v modlitbách nie sme sami. Sám Boží Syn sa modlí za nás. Keby nebolo Jeho modlitieb a modlitieb Svätého Ducha, zle by bolo s nami. Pavol píše Rimanom: A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, že sa totiž tak prihovára za svätých, ako Boh chce.

Prečo sa Pán za nás modlí, prosí Otca? Málo je časné zdravie. On chce zachrániť aj dušu, celého človeka. Rozmýšľajme, vyrábali by sme mobilné telefóny, keby sa nedali dobýjať? Nebolo by ľúto dať peniaze za takú vec pre krátkodobé použitie? Pán Boh nestvoril človeka na jedno použitie. Chce byť s ním večne.

Bratia a sestry v Pánu!

Preto nám Pán pomáha a modlí sa za nás, aby nás do domu Otca priviedol.

To nám osvedčuje prečítaný text. Všade na svete, nielen v Kafarnaume, sa má zvestovať Jeho evanjelium. Je pozvánkou do kráľovstva Božieho. Ponukou nového života v prítomnosti Božej. Kto ho nepozná, nevie, ku komu má vo svojich biedach uprieť svoju nádej? Na koho sa má obrátiť? Čo môže očakávať?

Každý, kto v Ježišovi spoznal a za svojho Pána prijal Krista, má cestu k pomoci otvorenú. Vie, že Božie požehnanie zachraňuje. Lebo Pán Ježiš Kristus prichádza k nám, aby nám v biedach života pomáhal, za nás sa u Otca prihováral a aby nás slovom večného života k sebe privádzal.

Toto nám nikto iný nemôže dať, preto s Pavlom Gerhardtom: Oslávme Pána, všetci čo Ho ctíme, modlitba naša nech sa k Nemu vinie! Božiemu menu sláva, česť buď vzdaná. Oslávme Pána!

Amen