11. nedeľa po Svätej Trojici - 2013

Suspírium:                Pane milý, vzhliadni na nás,

dietky svoje utrápené,

pomáhaj nám, utvrdzuj nás

ako svoje vlastné plemä.

Oddiaľ od nás pokrytectvo,

obmy vierou naše rany,

by sme stáli tu pred Tebou

kajúcne – jak publikáni. Amen (M. Rázus)

Text: Lukáš 7, 36- 50; Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Vo vlaku sa odohral nasledujúci rozhovor. Žena zdvihla hlavu od otvoreného časopisu a oproti sediacemu mužovi pobúrene ukázala fotografiu muža. Strašné, tento človek si zavraždil deti. Muž sediaci oproti odpovedal: Je to naozaj strašné, ale toho sme schopní všetci, aj ja. To neverím, povedala žena. Vyzeráte slušne a v jadre je každý človek dobrý. Žiaľ, musím vám oponovať. Pán Boh tvrdí, opak: „Zmýšľanie človeka je zlé od mladosti.“ To nemôže byť pravda, veď je napísané: „A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ Áno, na začiatku, kým hriech nevstúpil do života človeka tomu tak bolo. Pád človeka zachvátil všetkých a ľudská prirodzenosť je odvtedy hriešna. Pavol Rímskym píše: „...všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného.“ Preto si kladie v tom istom liste najdôležitejšiu otázku života:

Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?

1.      Nechce, aby sa mu výhoda zmenila na nevýhodu,

2.      túži po živote vo večnosti, preto hľadá Záchrancu.

Bratia a sestry v Pánovi!

Farizej Šimon si zavolal k obedu Ježiša z Nazareta. Chce s Ním hovoriť o Božích veciach. Je farizej a tak vie, že jeho život prebieha podľa Božích a Mojžišových zákonov. Nemá sa za čo hanbiť a pred Božím súdom vyjde najavo jeho spravodlivosť. Ba už teraz ju vidia mnohí ľudia. Preto k Ježišovi pristupuje z pozície zbožného a lepšieho, ako je Ježiš. Neuctil si Ho ako vzácneho Božieho učiteľa. Takého bolo treba pri privítaní bozkať na bradu, ako znak úcty, podať Mu vody na umytie nôh, pomazať vzácnou masťou. Vyjadriť radosť z Jeho prítomnosti a počúvať, čo hovorí. Šimon nevyužil výhodu svojho srdca, ktoré odovzdal službe zákonu. Verný kresťan, maj na pamäti, že spasenie nie je otázkou tvojej činnosti. Je darom milosti Božej. Za ňu buď neustále vďačný Pánu Bohu. S radosťou Mu odovzdaj to najdrahšie, svoje srdce. Opakom počínania k Ježišovi z Nazareta bola žena hriešnica. Bola v nevýhode oproti Šimonovi. Kým jeho označovali za zbožného, ju mali za verejnú hriešnicu. Kým sa nestretla s Ježišom, pohoršovala svojim životom svoje okolie. Úplným sa odovzdaním Ježišovi, zmenila svoju nevýhodu za dar milosti.

V čom bol rozdiel? Len ona si uvedomila, že je hriešna. Ale Pán v podobenstve hovoril o dvoch dlžníkoch. Farizej Šimon sa nepokladal za dlžníka. Ako je to so mnou, položme si každý túto otázku. Som dlžník Pánov?

Sestry a bratia v Pánovi!

Keď si apoštol Pavol postavil takto otázku, Vyznal: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? A jeho viera mu dáva odpoveď: „Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! A tak teda ja - ten istý - svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu.“ Všimli ste si? Pavol nehľadá výhovorky ani poľahčujúce okolnosti. Hľadá záchranu, spásu svojej duše. Rovnako tak ju hľadala žena hriešnica – Mária Magdaléna. Obaja odovzdali svoje duše i srdcia Jedinému, ktorý môže spasiť naše duše, Pánovi Ježišovi Kristovi. Keď odpustil žene jej hriechy, vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? Tak sa pýtaš aj ty, alebo máš v tom jasno ako Pavol? On aj nám odporúča: Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás.

Ak máme takúto istotu, ako Pavol, potom počujme aj jeho radu pre náš život: Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. To by na nás malo byť viditeľné v  každý čas. Amen