13. nedeľa po Svätej Trojici - 2013

Suspírium:                Bože, daj nech si vážime

Tvoje slovo, veď po ňom túžime,

aby nám znelo aj v tomto čase,

pozdvihlo k Tebe srdcia naše. Amen (A. Hajuk)

Text: Matúš 6, 1 - 4; Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu! Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica, aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Tragédiou istého muža bol jeho strach. Bol pracovitý a ľuďmi považovaný za dobrého. Dokázal mnohé veci. Jedno nezvládol, strach. Bál sa viesť auto. Veľmi ho potreboval pre svoje obchody. Každá jazda mu naháňala strach. Každý skúsený vodič videl, že sa bojí šoférovať. Jeho strach sa mu stal osudným. Pri jazde za zlého počasia spanikáril. Havaroval a pri nehode zahynul.

Poviete si, čo to má spoločné s textom, ktorý sme práve počuli? Nuž myslím si, že má veľa spoločného. Sme v mnohých veciach šikovní. Vieme robiť veľmi veľa vecí. Tak, ako muž so strachom. Aj my máme strach. Bojíme sa dôsledne nasledovať Pána Ježiša. Plniť vôľu Otca nebeského. Volíme svoje cesty, ako byť i nebyť Božími deťmi. Lenže na každého z nás číha nepohoda hriechu. Náš strach nám môže pripraviť pád a smrť. Ten muž túžil žiť, ale nevedel sa zbaviť svojho strachu. To sa mu za volantom sa mu nevyplatilo. Rovnako dopadneme, ak sa budeme báť kráčať za Pánom Ježišom Kristom.

Pán Ježiš hovorí: Ak ma chceš nasledovať,

1.      buď úprimný,

2.      buď pokorný

3.      a buď štedrý.

Bratia a sestry v Pánovi!

Strach z nasledovania Pána, vyvolá v nás neúprimnosť. Naše kresťanstvo sa stane divadlom pre oči okolia. Túto vlastnosť vyčítal Pán Ježiš Kristus farizejom a zákonníkom. Stali sa neúprimnými vo vzťahu k Pánu Bohu. Ich viera sa hodnotila podľa vonkajších prejavov a nie podľa Božej vôle. Mysleli si, že každá chyba na ich štíte Božieho človeka, znehodnotí ich osobu. Preto radšej neúprimnosť a vonkajšie divadlo, ako úprimnosť. Náš štúrovec napísal divadelnú hru, Len aby sme v hanbe neostali. Za to sa ho breznianska smotánka snažila zničiť. Židom sa to pri Pánovi podarilo.

Pýtajme sa na svoj postoj k Pánovi a blížnym. Je úprimný, alebo sa len na niečo hráme? Chceme byť dôslední kresťania, alebo mať masku kresťana?

Sestry a bratia v Pánovi

Znakom úprimnosti je pokánie. Človek si uvedomí, že ho neovláda Boh, ale hriech. Koná pokánie a mení svoj život. Pokánie má veľkú moc. Veď čítame: Pokánie čiňte, aby sa k vám priblížilo kráľovstvo Božie. Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokora vedie k istote, že Pán Boh je Ten, ktorý vidí aj v skrytosti a odplatí pokornému.

Obraz z nášho textu kritizuje prax zaužívanú v židovskom náboženstve. Kto dal mimoriadny dar pre synagógu, smel si sadnúť ku kňazovi na Bému - tribúnu a služobník zatrúbil na pozaunu, aby v nebi vedeli, že sa priniesol mimoriadny dar pre spoločenstvo. Tak, ako pri prejave. Pri prejave zbožnosti i pri dobročinnosti išlo o oslavu osoby človeka. Pravá láska k Bohu i blížnym, agapé, sa vyznačuje nesebeckou ochotou obetovať Pánovi srdce a blížnym pomôcť sebaobetovaním.

Mnohí darcovia v našej cirkvi sa predstavujú ako bohuznámi a aj tí, ktorých mená zazneli vo väčšine nežiadali zvláštne oznámenia. Tu ja osobne problém nevidím. Vidím ho v neochote vôbec obetovať. Farizeji sa snažili dávať poctivo desiatky a robili si z toho zásluhy. My zas máme veľa výhovoriek, prečo nedať oferu, alebo milodar. Ale zbory z toho žijú. A nekonáme z našej neochoty dávať pokánie.

Bratia a sestry v Pánovi!

Pán Ježiš chce, aby sme boli štedrí. Tak, ako pri plnení zákona i tu ide o zmenu myslenia. Milujem Pána Boha? Ak áno, potom počúvam Jeho vôľu. Keď Ho prosím, dá mi, čo potrebujem? Ak, áno, potom sa Mu chcem zavďačiť. Lenže všetko čo mám, je Jeho. Jedinou cestou je teda podporovať to, čo mi dal. V prvom rade je to Jeho cirkev, ktorá pôsobí tu na zemi. Je telom Pána Ježiša Krista, ak mi je ľahostajná, nemilujem hlavu. Hlava sa stará o telo rukami a tými sme my. Môžem Mu ďakovať službou lásky a pomoci blížnym, tvoria so mnou údy tohto tela. A tie si majú pomáhať navzájom. Ak hovorím Kristus áno, ale cirkev nie, nepochopil som Darcu všetkých darov. Ak to zhrniem, prídem k tomu, že ma Pán chce mať ako služobníka. Pracovníka na Jeho vinici, tele. Nazvime to akokoľvek a nie plyšovú hračku vyloženú na polici, obdivujúcu samú seba.

Čo nám v tom bráni, aby sme boli dobrými služobníkmi? Strach, že niečo stratíme, o niečo prídeme? Zmeňme myslenie a počúvajme slovo Pánovo. Pred našim Pánom sa nestratí myšlienka, slovo, nie to ešte skutok. A On odplatí. Ak zostaneme v strachu, spomeňte si na oného šoféra.

Amen