17. nedeľa po Svätej Trojici - 2013

Suspírium:           Na nemoc lieku daj nám, Pane,

v tom slove čistom,

nech spojíme sa s Tebou, naším Kristom!

Uč nás a posilň k žitia boju,

maj ohľad na nás, na rodinku svoju,

prosíme – maj...!-

A rozmýšľaniu nášmu požehnaj! Amen (M. Rázus)

Text: Ján 9, 31 - 41; Vieme, že Boh nevyslýcha hriešnikov, ale vyslýcha toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. Jakživ nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči; keby tento nebol od Boha, nemohol by nič robiť. Odpovedali mu: Ty si sa celý v hriechoch narodil, a nás poučuješ? A vyhodili ho. I počul Ježiš, že ho vyhodili, a keď ho našiel, riekol mu: Veríš v Syna človeka? Onen odpovedal: A kto je to, Pane, aby som veril v Neho? Riekol mu Ježiš: Veď si Ho videl; to je On, čo hovorí s tebou. A on povedal: Verím, Pane! a klaňal sa Mu. Tu povedal Ježiš: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidia, a aby oslepli, ktorí vidia. Počuli to farizeji, ktorí boli s Ním, a povedali Mu: Či sme aj my slepí? Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech; vy však hovoríte: Vidíme. A tak váš hriech zostáva.

  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Verný kresťan nerieši otázku, potrebujem Ježiša Krista? Vie, že bez Neho jeho život nemá cenu. Snaží sa žiť so svojim Pánom stále viac a viac. Chce byť s Ním spojený neustále. Náš reformátor ukazuje cestu k takémuto stavu, keď hovorí: Celý život kresťana má byť modlitbou. Skrze ňu je spojený s Pánom Bohom a vedený Jeho slovom. Vie, že len bytostné a trvalé spojenie s Kristom mu dá život v plnosti. A to nielen časne, ale aj večne. O tom ho presviedča každodenný život, so všetkými starosťami a problémami, ktoré mu prináša. Jedine v Bohu sa utišuje a radosťou napĺňa jeho duša.

Na druhej strane tým, ktorí ešte len hľadajú túto istotu, prichádza Pán na pomoc. Svojím  slovom vedie k poznaniu pravdy. V ňom sa Spasiteľ naplno vyjavuje ako svetlo sveta. Svetlo pomoci, orientácie viery i svetlo spasenia. Preto aj my vyznávame:

Ježiš je svetlo sveta, svieti nám

1.   v tme našej biedy,

2.   v tme našej nevery,

3.   na ceste záchrany.

Bratia a sestry v Pánovi!

Pán Ježiš Kristus sa stáva svetlom v tme našej biedy. Človek slepý od narodenia je toho dokladom a pre nás príkladom. Slepota ho uvrhla do ríše tmy. Nikto mu z nej nemohol pomôcť. Bol odkázaný na službu iných a život v biede.

Aj my sa neraz ocitneme v situácii, keď nám nik nemôže pomôcť. Nepomôžu priatelia, lekári, farári, právnici atď. Písmo hovorí o chlapcovi, ktorému nepomohli učeníci, o žene, ktorej nepomohli lekári, o Dávidovi, ktorého kráľ Saul prenasledoval s veľkým vojskom. Tam, kde nepomôže človek, Písmo nám ukazuje na Toho, ktorý môže pomôcť v každej situácii. Ukazuje na Mesiáša, ktorý nám svieti do tmy našej biedy. On sa ujal mládenca slepého od narodenia. Mohol to urobiť, lebo je Boh a Pán a musí sa pred Ním skloniť tma ťažkostí a bied, ktorá nás obklopuje. Otvára nám oči, aby sme videli.

Je len na nás, či si uvedomíme, že Mu na nás veľmi záleží. Aké je Jeho svetlo dôležité v biede našich hriechov? Pozná nás a aj napriek našim nedostatkom a pochybeniam nás miluje. Vstupuje do tmy našich hriechov, aby nám posvietil na cestu vyslobodenia. Neprichádza k nám len pre naše telesné zdravie. Ukazuje, že tak, ako má moc uzdravovať, tak má moc aj odpúšťať hriechy.

Sestry a bratia v Pánovi!

Pán so svojím svetlom vstupuje aj do tmy našej nevery. To, že sa menujeme kresťanmi, ešte neznamená, že nimi naozaj aj sme. Okolo uzdraveného slepca stála elita Božieho ľudu. Boli si istí, že sa správne držia Božieho slova a plnia Jeho svätú vôľu. Videli, čo urobil Ježiš o slepým od narodenia a predsa neuverili, že je Kristus. Boli naozaj vidiaci? Žili v tme. Ale v inej  ako mládenec. On prežíval svoj život v tme telesnej slepoty a oni v duchovnej. Na rozdiel od nich, uveril na slovo Ježišovo a vyznal, že je Kristus.

Rovnakou slepotou, ako poprední ľudu Izraela, trpia aj mnohí kresťania. Stačí im telesné uzdravenie, stačí meno. To sa ukazuje v živote viery, keď túžia len po telesnom uzdravení, len po časnom živote. Pre iné nepotrebujú Krista. Alebo tí, čo Ho pochybnosťami a neverou znova križujú. Preto vstupuje do tmy našej nevery, aby sa nám dal spoznať.  

Bratia a sestry v Pánovi!

Pán Ježiš to robí vo veľkej túžbe zachrániť a spasiť všetko, čo by bolo zahynulo. Všimnime si to na prečítanom slove. Na ceste záhuby bol nielen onen mladý muž, ale i farizeji. Na ňom i na svojich nepriateľoch mu veľmi záležalo. Inak by mládenca uzdravil na inde, nie pred ich očami. Pán Ježiš nechcel osvietiť a k spaseniu priviesť len jeho samého. Dal túto možnosť aj svojim nepriateľom.

Uvažujme, či aj nás takto neoslovil Pán pri niektorom našom blízkom? Či sa aj nám nesnažil otvoriť naše oči? Ako sme odpovedali na Jeho oslovenia? Prijali sme s radosťou Jeho svetlo a vyznali, ako ten mládenec: Verím, Pane! a klaňali sme sa Mu? Ak, áno, vyhli sme sa Božiemu súdu. Lebo Pán hovorí: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidia, a aby oslepli, ktorí vidia. Pán vstupuje so svojím  svetlom i do tmy nášho súdu. Svieti nám na cestu spasenia. Aby tí, ktorí uveria v Neho a odovzdajú Mu svoj život, mali život u Neho.

Vpustime toto slovo evanjelia do svojich sŕdc a prosme Pána o uzdravenie našich duší, nech radostne plesajú v ústrety svojmu Bohu, Pánovi Ježišovi Kristovi.

Amen