21. nedeľa po Svätej Trojici - 2013

Suspírium:       Chráň dietky naše, Pane,

a žehnaj im,

nech žijú vychovane

tým žitím radostným...

Buď priateľom im v púti,

nech nechybia v ničom -

tak veď ich ku poteche

sebe i rodičom! Amen (M. Rázus)

Text: Marek 10, 13 – 16; Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im dohovárali. ¹⁴Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. ¹⁵Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. ¹⁶A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich.    Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

V modernej pedagogike sa veľmi využíva pozitívne pôsobenie na tých, ktorých máme motivovať k učeniu sa, alebo práci. V praxi to znamená, že namiesto trestu a drilu sa využije radšej dobrý príklad, povzbudenie a pochvala. To nám viac vyhovuje. Priznajme si, že tresty nenávidíme, drilom opovrhujeme, kritika nás bolí. Tých, čo takto pristupujú k nám prestávame mať radi. Naopak, dobrý príklad nás môže motivovať, povzbudenie upokojiť a pochvala nám samozrejme lichotí. Ľudí, ktorí takto pristupujú k nám, máme radi. Keď sa však hlbšie zamyslíme nad témou, možno prídeme k opačnému názoru. Spomeňme si, ktorí učitelia nám utkveli viac v pamäti, prísni, alebo mäkkí? Čo nám dalo viac pre život, prísnosť rodiča, alebo jeho nezáujem? Ak sme dosiahli úspechy, nebola za nimi tvrdá práca, ktorej sme sa naučili pod prísnou výchovou? Skúsme sa pod takýmto zorným uhlom pozrieť na dnešný prečítaný text. Prijmime Pánovo napomínanie a kritiku, aby sme sa vyhli zlému konaniu. Nekritizuje nás preto, aby nás zavrhol, ale aby sme sa vyhli zlému konaniu a neublížili tým, ktorých milujeme.

Pán Ježiš sa hnevá, keď

1.      neplníme krstnú zmluvu,

2.      a oberáme deti o kráľovstvo Božie

Bratia a sestry v Pánovi!

Aké dôvody máme k tomu, aby sme bránili deťom prichádzať pre požehnanie Pánovo? Nuž najprv sa pozrime na učeníkov. O čo im išlo? Nechceli vyrušovať Majstra v oddychu? Alebo si mysleli, že kráľovstvo Božie patrí len tým, ktorí už preň niečo urobili, opustili? V židovstve bolo zvykom, že rodičia dávali požehnávať svoje deti „učiteľom Zákona.“ Ono nebolo len zbožným slovom. Malo hodnotu daru. Ježišovo požehnanie a skladanie rúk má hodnotu najvyššieho daru: kráľovstva nebeského. Tento dar chce dať Pán Ježiš aj našim deťom: „Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.“ Táto hodnota sa prejavila v živote tých, čo pocítili Ježišov uzdravujúci dotyk a počuli Jeho výrok o zachraňujúcej, spasiteľnej viere.

V kritike učeníkov cítime jej ostrosť aj v našich životoch. Hľadiac na naše vchádzanie i vychádzanie pri deťoch, ktoré nám dal Hospodin, musíme cítiť, že sa nás tieto slová bolestne dotýkajú. Uvedomujeme si všetok hriech, ktorého sme sa dopustili pri ich výchove a budovaniu vzťahu k Pánovi Ježišovi. Pri krste našich detí sme Mu sľubovali, že ich budeme vychovávať v kresťanskej viere. Budeme im učiť zachovávať všetko, čo nám prikázal. Pamätáme na naše sľuby? Alebo sa riadime prianiami svojich detí? Nebránime im prichádzať k Pánovi? Donášame ich k Nemu, aby skladal na ne svoje ruky a požehnával ich? Viete, ako znie zasľúbenie Áronovského požehnania, ktoré znie na konci služieb Božích? „Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a ja ich požehnám.“  Pri pýtaní sa študentov na hodine náboženstva, prečo neboli v nedeľu na službách Božích, dostávam naozaj kuriózne odpovede. Pýtam sa v duchu: sú na vine tieto deti, alebo nezáujem rodičov o to, čo na začiatku života sľubovali?

Sestry a  bratia v Pánovi!

Samozrejme, že hriech pôsobí aj na naše deti. Možno vám doma povedia tisíc dôvodov, prečo chcú zostať doma. Prečo nechcú prísť na mládež, alebo dorast. Svet má veľa lákadiel. Ich koniec je však strašný. Pán Ježiš musí naň upozorniť. Deti, ktoré si prijal nebeský Otec v krste za svoje, by nemali stratiť dar, ktorý dostali. Všetky deti nebudú spasené. Nedostanú sa do kráľovstva nebeského, aj keď boli pokrstené. Tam sa dostanú len tie, ktoré prichádzajú k Pánovi Ježišovi. Ktoré prijímajú Jeho požehnanie vo viere a žijú s Ním.

Je zlé, keď sa dieťa ulieva zo školy. Stratí niť nadväznosti učiva a zaostane. V budúcnosti si uvedomí, ako mu to chýba, keď si ťažšie bude zaobstarávať živobytie. Ak mladý človek vynechá hodiny v tanečnej, možno sa niekto uštipačne zasmeje nad jeho tancom. Ak vynechá futbalový tréning, možno sa nestane boháčom v FC Barcelona a bude ho to mrzieť celý život. Ale ak zabránime dieťaťu byť pri nohách Pánových a prijať Jeho požehnanie, stratí večnosť.  Pamätajme na slová nášho Pána: „Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.“ Urobme preto čo sa dá. Vyznajme Pánovi hriešne konanie pri tých, ktorých nám daroval. Poprosme Ho o nápravu toho, čo sme zameškali a modlime sa za svoje deti i za deti zboru, aby nestratili najdrahší dar. Vykúpený život Pánom Ježišom Kristom.

 Amen