Pamiatka zosnulých - 2013

Suspírium:       Pokoja nalej, Pane,

ó, nalej do duší,

a zjav tú slávu Tvoju

čo srdce netuší...

Nechže je ukojením

a splaší bôľ i strach...

a tak mier večný stane

na našich mohylách. Amen (M. Rázus)

Text: 1Kor. 15, 1 – 4; Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, ²a skrze ktoré aj dosahujete spasenie, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. ³Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem ⁴a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Od posledného takéhoto nášho stretnutia pribudli na cintorínoch ďalšie hroby tých, ktorí nás v tejto časnosti opustili. Odchod každej milovanej bytosti spôsobí hlboké zranenie v pozostalých. Taká rana sa hojí veľmi ťažko. Snažíme sa uľaviť ich bôľu poukazom na vyšší vek, alebo ťažkú chorobu. No je to len náplasť na otvorenú ranu, ktorá netlmí bolesť pod ňou. Vyrovnať sa so stratou blízkeho môže len jeden jediný. Pán, ktorý má slová večného života. On má pre smútiacich slovo života. Na Neho nás v deň pripomínania si našich zosnulých i vodcov, ktorí nám zvestovali Slovo Božie, upomína apoštol Pavol. Chce, aby sme na našich drahých zosnulých pozerali očami viery, podloženej vzkriesením Pána Krista.

Preto aj v tejto chvíli uprime pohľad  na Prostredníka Božej milosti a naplnenia Božích zasľúbení. Len tak sa zbavíme falošných predstáv a získame skutočný obraz o našich zosnulých. Apoštol vychádza z osobnej skúsenosti so Vzkrieseným a zo svedectva tých, ktorí po Jeho vzkriesení mali rovnakú skúsenosť. A tou je:

Božia moc kriesi z mŕtvych,

1.   začalo vzkriesením Pána Ježiša

2.   a veriaci majú v Ňom istotu spasenia

Bratia a sestry v Pánovi!

Čo sa stane s tými, čo umreli? Kde a ako končia? Zmenia sa na prach a to je všetko? Prorok Izaiáš ako prvý začína dávať nádej Božiemu ľudu: Tvoji mŕtvi budú žiť, mŕtve telá vstanú, precitnú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu. Túto nádej premieňa prorok Daniel na vieru vyvoleného národa: Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni na večný život, druhí na hanbu a večné zavrhnutie. Vieru na istotu mení Boží Syn. Jeho vzkriesenie dáva istotu vzkriesenia a večného života všetkým, ktorí veria v Neho. A nielen to, Ním sa vzkriesenie pre veriacich začína. Tak píše Pavol do Korintu: Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých.

Pán Ježiš Kristus je prvý a za Ním nasledujú ostatní. Veď On zasľúbil: Ja žijem, aj vy budete žiť. Slovo o spasení a večnom živote verných je s otvoreným hrobom Pána Ježiša Krista našou radosťou a útechou pri hroboch drahých i pri myšlienkach o našom odchode s časnosti.

Sestry a bratia v Pánovi!

Preto povinnosťou každého, ak chce žiť so svojim Spasiteľom večne, je život z milosti. Uvedomuje si, že len z milosti Božej môže mať istotu spasenia a večného života. Preto aj jeho život má niesť známky omilostenia. Žiť z Krista a v Kristovi svoj časný život. Apoštol Pavol ho nazýva umretím v Kristovi. Keď Kristus bol ukrižovaný namiesto nás, aj my máme križovať svoje telá s vášňami a žiadosťami a vydávať ich v svätú obeť, Bohu príjemnej vône.

Práve to je pre nás základom potešenia pri hroboch našich drahých. Ak verili v Pána Ježiša Krista do konca života a chodili po Jeho cestách, Pán nám hovorí: tvoj blízky vstane z mŕtvych, či veríš tomu? Zachovaná viera v Pána Ježiša je aj našou zárukou, že budeme žiť a budeme sa tešiť s tými, čo nás na tejto ceste predišli v krajine živých, v dome nášho Otca nebeského.