23. nedeľa po Svätej Trojici - 2013

Suspírium:       Uzdrav, Kriste,

zdvihni v bôli,

poteš žitia

na údolí!

Na trpiacich

skloň sa lože:

pomôž, Pane,

pomôž Bože! Amen (M. Rázus)

Text: Ján 5, 1 - 16; Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých [ktorí čakali, až sa voda pohne, lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila]. I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota. Židia teda povedali uzdravenému: Je sobota; nie ti je dovolené niesť lôžko. Ale on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď! Spýtali sa ho: Kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi a choď? Ale uzdravený nevedel, kto je to; lebo Ježiš sa nepozorovane vzdialil, keďže na tom mieste bol veľký zástup. Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho. Vtedy odišiel ten človek a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. Preto Židia prenasledovali Ježiša [a chceli Ho zabiť], že to urobil v sobotu.

  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

V piesni Verím to pevne... vo štvrtom verši spievame: Nuž, hore srdce, časný zeme občan, hosť si na zemi, duchom však nebešťan! Pamätaj na to, že si povolaný do večnej slávy. Zvlášť pre dnešnú nedeľu chcem dať do popredia slová: časný zeme občan, hosť si na zemi, duchom však nebešťan! Dnešná nedeľa nás upozorňuje, že máme dvojité občianstvo. Sme občanmi zeme i neba. Neviem či nám to prejde. V našej krajine nie je dvojité občianstvo tolerované. Nedá sa však nič robiť. Pán Boh si nás nedá vziať, ak sa my sami nevzdáme tejto výsady. Jeho štatistika občanov neba je presná. Vie o každom jednom z nás. Má dokonca prehľad o tom, čo sa s nami deje. Prečo ľudia túžia po dvojitom občianstve? Má nejaké výhody? Nedávno, istý futbalista, získal naše štátne občianstvo. Dôvod? Chce reprezentovať krajinu na vrcholných podujatiach. Aj tak sa zviditeľní viac pred svetom. V jeho rodnej krajine majú futbalistov lepších kvalít dosť. Máme teda aj my z dvojitého občianstva nejakú výhodu, nejaký osoh? Pozrime sa na to z pohľadu Božieho slova, ktoré sme počuli. Ono nám svedčí:

Pán a Kráľ nebeského kráľovstva Ježiš, je našou silou:

1.   v problémoch,

2.   v boji s hriechom

3.   a v obnove života.

Bratia a sestry v Pánovi!

Ako pozemšťania, občania sveta, sme vystavení jeho pôsobeniu. Zažívame nielen dobré chvíle. Ale prichádzajú i tie zlé. Doliehajú na nás s plnou silou a ťarchou, ak ako onen chorý, nemáme nikoho, kto by nám pomohol. Jeho stav bol tak dvakrát ťažký. Raz z choroby a druhý raz pre pocit osamelosti. Videl príbuzných chorých, ako sa snažia pomôcť svojim, dostať sa do jazera.

Evanjelium nám svedčí, že ako občania neba, máme nárok na pomoc zhora. Pán pánov nám hovorí: Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. On vedel o tomto neborákovi a nebol Mu ľahostajný. On vie aj o tebe aj o mne a nie sme Mu ľahostajní. On je našou silou nielen v chorobách, ale vo všetkých ťažkostiach života, v ktorých sa nachádzame. Prichádza, aby nám pomohol.

Sestry a bratia v Pánovi!

Vieme, že pozemskú ríšu oddeľuje od nebeskej hriech. Pán Ježiš videl pri tomto človekovi viac, ako len chorobu tela. Možno sama choroba tela bola zapríčinená hriechom. Ježiš ho uzdravil z obidvoch chorôb. Ten človek si to na prvý raz snáď ani neuvedomil. Od malička sa učil Božiemu zákonu. Keď mu Pán povedal, vezmi si lôžko a choď, vstal a išiel. Ani sa len nepozastavil nad tým, že prestupuje Boží zákon. Jeho skutok nespadal do kategórie pomoci, alebo záchrany života. To je jeden „prešľap,“ ten druhý je ešte väčší. Učil sa v prorokoch, že Mesiáš príde a uzdraví nevyliečiteľne chorých. On však na otázku Židov odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď! Pán ho vyhľadal a pripomenul mu: „Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho.“ Tento človek si neuvedomil svoj hriech. Videl len svoju chorobu. Zamestnaný uzdravením si nevšimol, že sa Jeho dobrodinec vzdialil od neho.

Nesprávame sa podobne, nekopíme hriech na hriech v chybnej nádeji, že konáme spravodlivo. Pán si nás zamiloval, keď sme sa rozhodli nasledovať Ho. Vidí náš hriech a nemôže mlčať. Nechce aby sme zahynuli. Ak Ho poslúchneme pomôže nám v boji s hriechom.

Bratia a sestry v Pánovi!

Ako nebešťania máme voči novej, vzácnej krajine, ktorú chceme reprezentovať aj záväzky. Máme plniť povinnosti, vyplývajúce z nového života. Tie sú veľmi náročné a sami by sme ich nemohli splniť. Zachovať na sebe dres – odev Krista, je pre naše hriechy nemožné.

Pánovi Ježišovi záleží na nás, aby sme zostali občanmi neba. Jeho láska nás lieči, aby sme boj o obnovu života úspešne dobojovali. Prichádza k nám so svojou pomocou, dáva nám svoje slovo, ktoré má moc spasiť naše duše. Ponúka nám svoje krvavé rany, aby nás uzdravili. Mocou Ducha Svätého nás obnovuje vždy, keď si  v pokání uvedomíme, že len s Ním budeme žiť. Bez Neho sa trápime v ťažkostiach života, prehrávame boj s hriechom a svet nám odníma občianstvo nebeské. Preto aj v tejto chvíli, kto cíti, že potrebuje pomoc Kristovu, nech príde. Odloží hriech a príjme posilu pre obnovu života. Stôl Pánov je pripravený. Jeho telo a Jeho krv očistí od hriechu každého úprimne veriaceho. Amen