| Kázeň 29.12.2013 Nedeľa po Vianociach – 2013 Suspírium: Slovu svojmu zdaru praj, rozsievaj ho, rozsievaj, Pane Kriste láskavý, nech nám dušu uzdraví! A keď dozrie i náš čas, daj nám počuť ten Tvoj hlas, čo otvára nebesá, kde raz duch náš zaplesá! Amen (M. Rázus) Text: Ján 12, 35 - 41; Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie, kam ide. Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla! Keď to Ježiš povedal, odišiel a ukryl sa pred nimi. Aj keď toľko veľkých znamení učinil pred nimi, neuverili v Neho, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené rameno Pánovo? Preto oni nemohli uveriť, lebo inde Izaiáš zase hovorí: Oslepil im oči a zatvrdil srdcia, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. To povedal Izaiáš, lebo videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. Amen Sestry a bratia v Pánovi! Sväté evanjelium v nedeľu po Vianociach nám predstavuje dvoch vzácnych ľudí. Starcov Simeona a Annu. Obaja sú výnimoční vierou, ktorá očakávala a dočkala sa príchodu Mesiáša. Ich životy vydali vzácne svedectvo, ako Boh neopúšťa svojich verných. Duchom Svätým ich neomylne vedie k Spasiteľovi. Vedie ich cestou z tmy tohto sveta, v ktorej mnohí zablúdili. Nebolo to z viny Božej, ale z vlastnej. Dovolili tme hriechu, aby sa usadila v ich srdciach. Prosme Boha Ducha Svätého, aby nás viedol Slovom, ktoré sa stalo telom, aby sme mali stále svetlo, Ježiša Krista. Lebo, kto má Krista, má život. On, pravé svetlo, prišiel na tento svet, aby spasil hriešnika. Kto verí v Neho bude zachránený. Na druhej strane sú tí, čo Ho odmietnu, nebudú uzdravení. Tak nám hovorí sám Pán. Vyslovil tieto bolestné slová v čase, keď nevera vyvoleného národa dosiahla vrchol. Tieto slová patria aj nám. Musia sa dotknúť aj našich sŕdc, aby hľadali odpoveď na otázku: Verím v Božieho Syna? Som uzdravený? Je spása prvoradým cieľom môjho života? Ak nie, potom musím hľadať liek na smrteľnú chorobu hriechu, inak zahyniem. Na pomoc nám prichádza Radca, ktorý hovorí: Ver v Pána Ježiša a budeš zdravý: 1. prijmi Jeho svetlo 2. udrž Jeho svetlo 3. a šír Jeho svetlo Bratia a sestry v Pánu! Aký to rozdiel medzi veriacim Simeonom a Židmi, ktorí chceli zabiť Pána Ježiša. Taký, ako medzi ľuďmi, ktorí chodia vo svetle a tými, čo žijú v tme. Simeon, ale aj Anna vo svojej viery prijali svetlo, stretli sa s Ježišom. Kochali sa v Božej spáse. Simeonov život už ani smrť nenaplní svojou tmou, lebo Jeho oči videli spasenie Božie. Anna vzdávala Bohu vďaku za Mesiáša. Viera jej Ho zjavila a ona rozprávala o Ňom všetkým. Vrcholom uznania jej služby v chráme bolo, že mohla byť svedkom Jeho príchodu. Nepotkli sa, na cestu života im svietilo pravé svetlo, vedúce ich k spaseniu. Svet však chce späť, čo mu bolo Kristom vzaté. Hriech naplnil srdcia mužov, čo mali strážiť Boží zákon. Mali privítať príchod Božieho Syna. Dovolili tme hriechu, aby im zatemnila zrak. Dostali príležitosť žiť svoj život vo viere v Pána. Pripomenul im, že len malú chvíľu potrvá táto milosť, nech ju využijú. Neprijali Svetlo sveta – Krista. Stali sa nám výstražným znamením. Simeon a Anna zas príkladom hodným nasledovania. Tu je čas pre nás daný. Pán nám dáva šancu na život. Duch nám hovorí: Prijmi Svetlo, zavrhni tmu. Sestry a bratia v Pánovi! Kto prijme Svetlo sveta, stane sa synom, dcérou svetla. To Svetlo sa stalo súčasťou nášho života. Osvietilo nás pri našom príchode na tento svet. Prijali sme Ho a skladáme v Neho všetku svoju nádej. Prosme Ducha Svätého, aby nám dal silu zachovať si Svetlo Krista naveky. Boj oň nie je ľahký. Skúšky a trápenia, bolesti, úzkosti, ale aj zvody a zbrane satana každého druhu sú namierené na nás, aby sme podľahli. Aby sme uverili tme sveta, že v nej nájdeme pokoj. Nie nenájdeme. Ona je plná plaču, stenania a bôľu, až zuby škrípu. Nedajme sa mu oklamať. Hriech, ako hovorí Pán slovami proroka: Oslepil oči a zatvrdí srdcia ľudí, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. Udržme si svetlo, aby sme neoslepli, neodpadli a neochoreli na večné zahynutie. Bratia a sestry v Pánu! Tma hriechu sa nezachytáva len v našich srdciach. Dostáva sa aj do iných. Kto vidí slávu Božieho Syna, má ju šíriť ďalej. Pán Ježiš svojich posiela do sveta. Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Tak počuli Jeho vyslanie učeníci na Olivovom vrchu. Choďte teda a čiňte mi učeníkmi všetky národy... čítame u sv. Matúša. Príkladom je nám aj prorok Izaiáš, ktorý videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. Vyliečený človek rád svedčí o lekárovi, ktorý mu pomohol k zdraviu. Je mu za to vďačný, preto robí dobrý chýr jeho menu. Či tak aj kresťan nemá byť vďačný nebeskému lekárovi za uzdravenie svojej duše? Prečo to robiť? Hans Steffens to povedal takto: Naše časy hladujú po Božom slove. Slovo ľudské útočí na súčasného človeka zo všetkých strán, priam ho zasypáva. Preto služba Pánu Bohu a Jeho slovu je dnes najväčšou službou, akú možno preukázať človekovi našich dní. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||