2. nedeľa po Zjavení Pána  – 2014

Suspírium: Podľa milosti tej, ktorá nám je daná,

chceme na svete žiť v duchu Krista Pána,

konajúc svoj úkol každý v povolaní,

prebývajúc v láske, hojac biednym rany;

neleniví k prosbám, neleniví k práci,

pravou nádejou sa v súžbe veseliaci –

zapáliac tak srdce v obeť vďačnú, vonnú...

Spasiteľu milý, pomáhaj nám k tomu! Amen (M. Rázus)

Text: Židom 12, 12 – 18.24; Preto: zase vzpružte ochabnuté ramená a podlomené kolená! A urovnajte si chodníky nohám, aby to, čo je chromé, sa nevytklo, ale radšej ozdravelo. Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána! Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; aby nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili; aby nikto nebol smilníkom alebo bezbožníkom ako Ézav, ktorý si za jeden jediný pokrm predal prvorodenstvo. Veď viete, že aj keď neskôr chcel zdediť požehnanie, bol zavrhnutý, a hoci ho so slzami hľadal, nenašiel možnosť pokánia. Nepristúpili ste zaiste k hmatateľnému [vrchu] ani k horiacemu ohňu, ani k oblaku, ani k tme, ani k búrke... ale k Prostredníkovi novej zmluvy, Ježišovi, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.    Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Druhá nedeľa po Zjavení Pána mudrcom je zasvätená rodine. Pripomína nám, že prítomnosť Pána Ježiša posväcuje rodinu. Posväcuje nielen naše rodinné zväzky, ale aj veľký zväzok rodiny Božích dietok. To sa vzťahuje aj na rodinu nášho zboru. Tak, ako v Káne Pán svojím požehnaním posvätil manželstvo tým, ktorí Ho na svadbu pozvali, tak posväcuje aj rodinu nášho zboru, keď Ho prosíme, aby medzi nami prebýval, keď sa schádzame v Jeho mene.

Preto Ho aj dnes túžobne žiadame, aby bol tu prítomný. Požehnal toto zhromaždenie. Požehnal Slovo a stal sa silou nášho života. Pomohol nám v boji s neverou a hriechom. Dal silu k životu viery, aby naše vchádzanie i vychádzanie vo viere, viedlo k pozvaniu na svadbu Baránkovu v kráľovstve nebeskom. Lebo my tu miesta trvalého nemáme, ale ono budúce hľadáme. Preto je Spasiteľova prítomnosť medzi nami nevyhnutná. 

Prítomný Pán Ježiš Kristus 

1.      nám pokoj s Otcom navracia

2.      a pre službu blížnym nás vystrojuje

Bratia a sestry v Pánu!

Evanjelium o svadbe v Káne Galilejskej nám podáva radostné svedectvo o tom, čo prítomnosť Pána Ježiša znamená pre Jeho verných. Pisateľ listu Židom nám pripomína, aby sme nezostali bez Jeho prítomnosti. Píše, že ľud Starej zmluvy sa desil pristúpiť k vrchu Sinaj, i sám Mojžiš sa triasol strachom. No my v Božom Synovi máme prístup k zdroju pokoja s nebeským Otcom. Navracia nám pokoj. Dôvodom je Jeho krv vyliata za nás. Ak vyliata krv Ábelova volala zo zeme k Pánu Bohu tak silno, že ju neprepočul, o čo viac krv Jeho Syna volá za tých, ktorí sa k Nemu utiekajú. Ona je výkupným pre veriacich.

Nezaslúžený dar Božieho milosrdenstva nás volá k tomu, aby sme boli zaň zodpovední. Pána Boha zvelebovali, oslavovali a  nado všetko vyvyšovali. Toto všetko máme dokázať v tele, ktoré nám dal a ktorého hlavou je On sám. V našej zodpovednosti a láske za údy tela, s ktorými sme Jeho láskou prepojení. K tomu nám dáva potrebných síl a schopností.

Sestry a bratia v Pánovi!

Prítomnosť Pána Ježiša nás k službe blížnym vystrojuje. Tak nám to sám zasľúbil: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť.“ Tu je tajomstvo sily i schopnosti konania kresťana. Prítomný Kristus Pán. Tak, ako odrezaná ratolesť nemôže dať silu dozrieť ovociu, ani my nič neznamenáme bez Pána. K čomu nás v zodpovednosti za dar milosti povoláva. Apoštol to napísal do niekoľkých bodov. Tým prvým je naša neustála ostražitosť za dar viery. Má žiť na chlebe evanjelia nášho Pána. Jeho slovo ju má posilňovať. Tým druhým je naša zodpovednosť za ochabnuté údy Kristovho tela, cirkvi. Mnohí silní vo viere opustili zbor. Chceli mať spoločenstvo samých silných vo viere. Apoštol hovorí, že sme zodpovední za slabých. Na Božom súde môže padnúť otázka: Kde je tvoj brat? Odpovieme ako bezbožný Kain? Alebo odpovieme ako náš Pán: „Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal, a zachovali Tvoje slovo.“ Máme hľadať pokoj so všetkými bratmi a sestrami, aby sme sa mohli deťmi Božími menovať. Zachraňovať v hriechu hynúceho znamená pomáhať nielen jemu, ale aj spoločenstvu. Takého apoštol pripodobňuje k horkému koreňu. Ak nám bude ľahostajný, môže nakaziť iných. Napokon vrcholom našej služby je záchrana všetkých duší, aby nikto neprišiel o vyvolenie Božie.

Sme pripravení na takúto oslavu a vďaku mena Božieho za svoje spasenie? Prosme Pána, aby sme Mu boli dobrými svedkami a Jeho požehnanie nebrali nadarmo. Amen