5. nedeľa po Zjavení Pána  – 2014

Suspírium:    Zjav sa nám , Kriste, v slove zjav,

osloboď dušu od obáv!

Ukáž, čo pravda a čo cnosť -

prijmi nás v svoju spoločnosť! Amen (M. Rázus)  

Text: Matúš 17, 1 - 9; O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. Peter prehovoril k Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobí tu tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Keď on ešte hovoril, ajhľa, jasný oblak ich zastrel a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. Keď to učeníci počuli, padli na tvár a náramne sa báli. Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych!   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Veľa kresťanov má problém s poznaním Spasiteľa. Ten nespočíva v tom, aby nevedeli, kde sa narodil, alebo čo urobil a povedal. Akademické znalosti ešte nemusia robiť človeka múdrym. Vieme, že vzdelanie sveta nemusí viesť k múdrosti vo veciach Božích. Dnešný svätý prečítaný text nám dáva odpoveď na základnú otázku kresťanskej viery: Kto je Ježiš Kristus. S potrebou odpovede sa stretávame v slovnej forme i v praxi každodenného kresťanského života. Podľa správnej odpovede sa odvíja naša viera k Pánu Bohu i vzťah k našim blížnym. Šesť dní pred premenením sa pri Cezarey Filipovej Pán opýtal učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Potom sa znova opýtal: A vy za koho ma pokladáte? Tejto otázke sme vystavení aj my dnes. A budú si ju musieť zodpovedať kresťania každého veku. Nestačí súhlasiť s Petrovou odpoveďou. Musí sa stať naším osobným vyznaním. Ako ho dosiahnuť? Slovo evanjelia prichádza na pomoc našej viere a vedie  k správnej odpovedi:

Ježiš je Boží Syn.

1.   V dôvernom spoločenstve nám svoju slávu zjavuje,

2.   k nasledovaniu zaväzuje

3.   a k plnej dôvere v Neho povzbudzuje

Bratia a sestry v Pánovi!

Pánova cesta k obeti viedla najprv z Galilei na sever Izraela. V Cezarey Filipovej sa nachádzal chrám boha Pana. Tamojší verili, že prameň vyvierajúci v chráme im dal tento boh a mali ho vo veľkej úcte. Blízko neho položil Pán Ježiš spomínané otázky. Po vyznaní Petrovom začína sa Pánova cesta dolu na juh do Jeruzalema na Golgotu. Cestou učeníkom hovorí o tom, čo Ho v Jeruzaleme čaká a pripravuje ich na veľkú skúšku, ktorú Jeho smrťou podstúpia. Oni sa zas pýtajú ako to zvládnu. Trápia sa pochybnosťami. Putujú dolu cez Galilejské vrchy, prejdú Jezreelskú nížinu pod Megidom až prídu na šiesty deň pod  horu Tábor. Tu Pán vezme troch z nich so sebou. Vystúpia na vrchol hory. Tu im umožní prežiť dôverné spoločenstvo s Ním. V tichu sa môžu sústrediť na rozhovor s Pánom Bohom. Stane sa tam niečo, čo horu Tábor zaradí k známym biblickým vrchom a horám. Pán sa premení pred ich očami. Majú možnosť hlbšie vniknúť do Jeho podstaty. Môžu poznať, kto je a vidieť Jeho slávu: tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo. Tu zažijú, ako napísal jeden z našich naj kazateľov: veľkú noc pred Veľkou nocou, vstúpenie pred Vstúpením, druhý príchod pred Jeho druhým príchodom. Zasľúbenia o príchode veľkých prorokov pred koncom sveta: A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš. Počujú svedectvo o Božej blízkosti a božstve Ježiša: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.

Chvíľa s Pánom Ježišom v dôvernom spoločenstve privádza učeníkov do vytrženia. Chcú natrvalo zostať v sláve Kristovej. Kto sa dostane do dôverného spoločenstva s Pánom s pevcom vyznáva: Keď si na Teba spomínam, o Tvojom mene rozjímam, duch môj pre velikú radosť prežíva pravú blaženosť. Ó Ježiši, ó Ježiši!

Bratia a sestry v Pánu!

Poznanie moci a slávy nášho Pána nás nemá viesť len k rozjímaniu. Pán Ježiš nevyviedol učeníkov do samoty a neukázal im svoju slávu preto, aby sa stali tajomníkmi poznania. V sile Jeho zjavenia majú konať. Na hore im jasne znie Boží hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. Niektoré preklady tento príkaz prekladajú: Jeho nasledujte. Poznanie moci Božej ich pozýva k nasledovaniu. Náboženstvo nie je hrou ani drogou, ktorou sa máme zabávať, alebo opájať. Je pre kresťana praktickým uvedením Božieho zákona a evanjelia Pána Ježiša Krista, do každodenného života. Po srdci má nasledovať rozum a konanie.

Pán Ježiš nedovolí Petrovi postaviť stánky na hore. Musia zísť z ticha samoty doprostred diania sveta. Ich poznanie sa musí stretnúť s tvrdou realitou sveta, ktorý si bráni svoje pozície. Nechce, aby mu boli vzaté. Učeníci zas musia v každej situácii zastávať Božie pozície. Rozkaz je jasný: Jeho nasledujte. Nie svet, ale Kristus a Jeho slovo musí byť v ich životoch smerodajné. Preto reformácia odmietla akýkoľvek únik do samoty. Nech to boli pustovne, alebo kláštory. V komôrke sa máme modliť, ale uprostred sveta máme dokazovať, že sme poslušnými nasledovníkmi Pána.

Sestry a bratia v Pánovi!

Môžeme si to dovoliť? Neublíži nám svet? Nuž, pozrime sa na tých, ktorí to skúsili s Pánom Ježišom. Po slove Božom ich zastrel jasný oblak. Vidiac slávu Božiu predesili sa padli na tvár a náramne sa báli. Keď zostali sami a Pánovo premenenie sa pominulo, Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša.

Toto slovo nás povzbudzuje k plnej dôvere v Pána Ježiša. Nech sa deje s nami, alebo okolo nás čokoľvek, On je s nami. Pavol vyznáva: Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. Iste to hovorí úprimne a nie do vetra, lebo vie, komu uveril. Toho sa drží každý kto úprimne nasleduje Pána Ježiša a má v Ňom úplnú dôveru.

Poslaní sme Pánom do tohto sveta, aby sme Mu boli svedkami až do posledných končín zeme. Bez toho, aby sme mali jasno v otázke Kto je Ježiš, naša služba nebude dostatočná. Možno máme problém, ako to zistiť. Použime k tomu rady tohto vzácneho evanjelia. Ono svedčí, že Ježiš Kristus je Boží Syn. Potvrďme si to v dôvernom spoločenstve s Ním v chráme, či pri čítaní Jeho slova, na biblických hodinách, či pri prijímaní sviatostí. Všade tam, kde sa s Ním stretneme, nám zjavuje svoju slávu a moc. Počujme príkaz Otca a odvážme sa nasledovať Jeho Syna. Nasledovanie nás privedie k dôvere, že je s nami po všetky dni až do skonania sveta.

 Amen

meste vypálili domy a obchody kresťanov. Pocit krivdy vyvolal búrku hnevu a v mnohých aj túžbu po pomste. Vedúci jednotlivých cirkví sa zišli, aby sa poradili čo robiť? Najjednoduchším riešením bola pomsta. Túto odmietli ako prvú. Prejsť však ponad takú krivdu bez ohlasu nechceli. Zvolali zhromaždenie všetkých kresťanov. Zavolali aj ľudí moslimského náboženstva, aby sa zišli spolu s nimi. Na zhromaždení sa začali modliť za týchto ľudí i za tých, ktorí im ublížili. Ich postoj vyvolal veľkú odozvu. Mnohí si uvedomili, že kresťania sú deťmi pokoja. Vyjadrili ľútosť nad tým, čo im urobili radikáli. Oní veriaci konali tak, ako píše Pavol do Ríma. Majte pokoj so všetkými ľuďmi, nakoľko je to na vás. Urobili všetko, čo bolo v ich silách. Naši súverci v nepriateľskom svete dokázali naplniť žiadosť Pána Ježiša: Kto chce prísť za mnou, nech vezme na seba svoj kríž a tak ma nasleduje. Pán hovorí, že tí čo tvoria pokoj budú sa menovať synmi Božími. Kresťan sa nemá pomstiť ani pomstu priať.

Nežijeme v už v dobe prenasledovania. Nemusíme vydávať také svedectvo viery ako naši bratia a sestry v treťom svete. O to viac by sme mali vydávať svedectvo lásky Kristovej. Nepomstime sa, nechajme pomstu a odplatu nášmu Bohu.

Sestry a bratia v Pánovi!

Čo má kresťan robiť? Pán Ježiš nám povedal: Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci. A klasik to interpretoval takto: Ak chceš zmeniť svet, musíš najprv zmeniť seba. Táto zmena je veľmi ťažká. Starozmluvný ľud poznal slovo Božie z Prísloví: Keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho chlebom, ak je smädný, napoj ho vodou; lebo tak mu zhrnieš žeravé uhlie na hlavu, a Hospodin ti odplatí. Ľahšie však bolo poslúchnuť zásadu oko za oko a zub za zub. Táto cesta nie je požehnaná Pánom Ježišom. Ak kresťan má meniť svet, láska musí byť v jeho konaní na prvom mieste. Proti takému konaniu nie je zákon ani proroci. Naopak, presila lásky a dobroty premáha nepriateľstvo. Svojím správaním môžeme zachrániť hriešnika od Božieho súdu. Jeho obrazom je žeravé uhlie. Konanie lásky má viesť hriešnika k pokániu. A pokánie má veľké zasľúbenie pre odpustenie hriechov. Žiarivým príkladom bola láska nášho Pána k trýzniteľom, k lotrovi na kríži. Žeravé uhlie hriechu, ktoré pálilo jeho svedomie, vyústilo do úprimnej spoveď. Pán Boh mu otvoril oči pre cestu záchrany, Pána Ježiša Krista. Jeho láska ho zachránila v poslednej chvíli, keď v umierajúcom spoznal Krista a požiadal Ho o milosť.

Apoštol Pavol v tomto slove volá kresťanov k zodpovednosti. Sme zodpovední za svedectvo o Božej láske v Kristovi zjavenej. Zodpovední slovom: Kto ústami vyznáva a srdcom verí... Zodpovední skutkom: Poď a nasleduj ma... Nasleduj v láske, aby si  nedal za pravdu zlu, že víťazí. Ak odpovieš láskou na zlé, budeš svedčiť o víťazstve Božej lásky. Preto: Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!   Amen