| MOS Január 2014
Mat.5,10-12 „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské.Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ Milé sestry a bratia Je veľmi zaujímavé sledovať Ježišov prechod z nádherného blahoslavenstva o pokoji k prenasledovaniu, od diela zmierenia k skúsenosti prenasledovania. Kresťania sú „tvorcovia pokoja“, nesú evanjelium o odpustení hriechov v Ježišovi Kristovi, ale cena, ktorú za to treba zaplatiť je „cena prenasledovania a utrpenia pre meno Ježiša Krista.“ „Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše.“J.15 Niektorí ľudia sa proti nám postavia, budú nám nadávať, ohovárať nás. Nie pre naše slabé stránky či nedostatky, ale preto „že lačnieme a žíznime po spravodlivosti“, pre to, že sme „chudobní duchom“, preto, že sme „čistí srdcom“. To všetko je im odporné a neznesiteľné, pretože odmietli Krista, ktorého sa my snažíme nasledovať. Protivenstvo a prenasledovanie je jednoducho zrážka medzi dvoma nezmieriteľnými systémami hodnôt. A diabol urobí všetko pre to, aby nás umlčal a zničil. Apoštol Pavel nás v liste z väzenia, kde sedel pre evanjelium, povzbudzuje: „Protivníkom sa ničím nedajte zastrašiť; to bude znamením, a to od Boha, im, že zahynú, vám, že budete spasení. Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho. Veď je to pre vás ten istý boj, ktorý ste videli pri mne a o ktorom teraz počúvate.“Fil.1,28-30 Čo očakával Ježiš od svojich učeníkov v prípade ich prenasledovania? „Radujte sa a veseľte sa.“ Nemáme sa odplácať, ako to robia neveriaci, alebo byť mrzutí ako deti, ani si v sebaľútosti lízať rany ako pes, či niesť protivenstvá ako stoikovia, alebo dokonca ako masochisti predstierať, že nás utrpenie baví a teší. Ako teda reagovať správne? „Blahoslavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vylučujú vás a hanobia a zavrhujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a plesajte, veď, hľa, vaša odplata je hojná v nebi; lebo ich otcovia práve tak robili prorokom.“Lk.6,22-23 Naša odplata je už pripravená v nebesiach, večná vo večnosti, to najlepšie, čo si môžeme priať. Hlavne pri vedomí, že tu na Zemi bude nakoniec všetko zničené, všetko sa pominie, nedotknuteľné ostáva iba to, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú. Ďalej nezabúdajme, že protivenstvá sú znamením pravosti a potvrdením kresťanskej vierohodnosti: „veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ Je ale veľmi dôležité stále si pripomínať, prečo trpíme. Lebo sa to môže veľmi ľahko zvrhnúť a utrpenie v našom živote nebude pre ten hlavný cieľ – pre Meno Ježiša Krista, ale pre hriech v našom živote, pre neposlušnosť, ľudskú hlúposť. Presne tak napomína apoštol Peter: „Len nech nikto z vás netrpí ako vrah, zlodej, zločinec alebo všetečník; keď však (trpí) ako kresťan, nech sa nehanbí za to, ale nech oslavuje Boha týmto menom.“1.Pt.4,15-16 „Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé;“ – utrpenie má zmysel a oslávi Božie meno iba vtedy, ak ho znášame pre meno Ježiša Krista, z oddanosti voči Nemu, Jeho merítkam pravdy a spravodlivosti. V praxi prvotnej cirkvi to zažil Ján aj Peter, ktorí potom, ako skrze nich Ježiš uzdravil chromého človeka /Sk.3,1-10/, boli za tento nádherný Boží skutok odsúdení židovskou veľradou. Ich reakcia nech je pre nás príkladom: „Odišli teda z rady a radovali sa, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre to meno.“Sk.5,41 Keď sa pozrieme na blahoslavenstvá s odstupom, vidíme, že byť prenasledovaný a pohŕdaný či zavrhovaný je rovnakou a bežnou črtou kresťanského učeníctva a nasledovania Pána Ježiša Krista ako byť čistého srdca, či byť milosrdný alebo tvorca pokoja. Každý kresťan má byť chudobný duchom a každý kresťan má očakávať odpor a prenasledovanie. Tí, ktorí „lačnia po spravodlivosti“, po ktorej tak túžia, budú pre túto spravodlivosť aj trpieť. Pán Ježiš to povedal tu a v podobnom duchu sa vyjadril aj na iných miestach, napríklad: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. Ale to všetko budú proti vám robiť pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal.“J.15,18-21 Je v našej ľudskej prirodzenosti vyhýbať sa konfliktom, byť so všetkými zadobre, nevytŕčať z davu, zbytočne neprovokovať. Len nech je pokoj, nech nás neohovárajú, nech zbytočne nedávame dôvod na pohoršenie. Tak premýšľame a priznajme si, že sa tak často aj správame. Aj za cenu kompromisu s evanjeliom. Aj za cenu, že zaprieme Pána Ježiša Krista, aj za cenu, že nebudeme hovoriť pravdu /samozrejme v láske/, veď väčšina ľudí tak či tak pravdu neznesie, nech už je povedaná akýmkoľvek spôsobom. „Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.“Lk.6,26 Pri našom sklone vyhýbať sa utrpeniu a robiť kompromisy pri náznaku súženia a problémov, upriamme pohľad na to, aký bol v postojoch Pán Ježiš, ako reagoval? Často bol neuveriteľne pokojný ale zároveň, keď to bolo potrebné, konfrontačný a nekompromisný. Bol plný lásky, ale tiež zapálený bojovník za Božie veci. Keď to bolo potrebné, išiel do krajnosti. Bol radikálny a vždy pomenoval pravdu pravdou. Išiel jasne proti prúdu, odmietal ísť s davom napriek následkom, nepriateľstvu, intrigám, napriek tomu, že Ho ohovárali, osočovali, posmievali sa mu, vyháňali ho zo synagóg, napriek tomu, že vedel, že mu ide o život. Stálo mu to za to, lebo ľudí priveľmi miloval, aby ich nechal žiť v klamstve len preto, že sa nahnevajú pre pravdu. Aby ich nechal žiť v putách diabla. Bol ochotný pre nás priniesť aj tú najvyššiu cenu – smrť na kríži, aby sme boli vyslobodení z otroctva hriechu, z rúk diabla, z moci smrti. Vo všetkom nám dal príklad, ako to výstižne píše Peter vo svojom liste: „Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu, lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“1.Pt.2,20-21 Ako verného nasledovníka Pána Ježiša nemôžeme obísť apoštola Pavla s jeho postojom k utrpeniu. Pozrime sa iba na dva z množstva textov, kde sa tejto téme, väčšinou na základe vlastnej skúsenosti, venuje. „Sú služobníci Kristovi? Bláznivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa napracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac nazvíjal pod údermi, často som bol v nebezpečenstve smrti! Päťkrát po štyridsať palíc bez jednej dostal som od Židov, trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a trude, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote; a okrem toho, - čo ani nespomínam, - deň po deň nával starostí o všetky cirkevné zbory. Kto trpí slabosťou, že by som aj ja netrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to mňa nepálilo? Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť. Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem.“2.Kor.11,23-32 V skutočnosti je zdieľanie Kristových utrpení nevyhnutným predpokladom pre to, aby sme s ním mohli byť oslávení. „Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.“Rím.8,17 V liste do Korintu odhaľuje „tajomstvo“ Božieho diela, ktoré skrze neho Boh koná, a tiež cenu, ktorú za to platí: „Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“2.Kor.12,7-10 Merítka, hodnoty a princípy Pána Ježiša, ako ich vidíme pri ňom samom či pri učeníkoch sa dostávajú do zásadného a priameho rozporu so všeobecne prijímanými hodnotami a merítkami tohto sveta. Svet nepovažuje za blahoslavených chudobných, ale bohatých, či už v oblasti hmotnej, alebo duchovnej; šťastných a bezstarostných a nie tichých a pokorných; nenásytných a nie hladných a smädných; tých, ktorí dosahujú svoje ciele podľa okolností aj nečestnými prostriedkami, a nie tých, ktorí sú čistí srdcom, ktorí odmietajú skompromitovať svoju poctivosť; tých, ktorí sú zabezpečení, poistení a obľúbení, nie tých, ktorí musia znášať protivenstvá a utrpenie. Lenže Pán Ježiš nebude kvôli nikomu z ľudí zo svojich požiadaviek uberať a zľavovať. V blahoslavenstvách predkladá Pán Ježiš nekresťanskému svetu a svetským názorom základnú výzvu a od svojich učeníkov žiada, aby si osvojili Jeho úplne odlišnú stupnicu hodnôt. Ako povedal nemecký evanjelický teológ Helmut Thielicke: „Každý, kto vstupuje do spoločenstva s Ježišom, musí podstúpiť prehodnotenie hodnôt.“ Určite mnohí poznáme meno nemeckého evanjelického teológa Dietricha Bonhoeffera (1906-1945). Málokto v 20.storočí rozumel nevyhnutnosti utrpenia pre Ježiša Krista ako on. Nikdy nepoľavil vo svojom odpore voči nacistickému režimu, aj keď to pre neho znamenalo väzenie, mučenie, nebezpečenstvo pre jeho rodinu, pobyt v koncentračnom tábore a nakoniec smrť. Bol popravený na priamy príkaz Heinricha Himmlera /najvyššieho predstaviteľa SS/ v apríli 1945 v koncentračnom tábore vo Flossenburgu. Naplnilo sa to, čomu veril a čo učil: „Utrpenie je znakom pravého učeníctva. Učeník nie je nad majstra. Nasledovať Krista znamená passio passiva, utrpenie, pretože musíme trpieť. Preto Luther rátal utrpenie medzi znaky pravej cirkvi a návrhu pri príprave Augsburského vyznania definuje cirkev ako spoločenstvo tých, ktorí sú prenasledovaní a mučení pre evanjelium... Učeníctvo znamená oddanosť trpiacemu Kristovi, a preto neprekvapuje, že kresťania sú vyzývaní k utrpeniu. Je to v skutku radosť a znamenie Jeho milosti.“
Sme ochotní ísť cestou, ktorou prešiel náš Pán a Spasiteľ? Sme ochotní prejsť utrpením, súžením a prenasledovaním, aby mohli ľudia okolo nás spoznať Pána Ježiša a byť zachránení pre Božie kráľovstvo? Sme ochotní zanechať svetské radosti, pretože vieme, že „naša odmena hojná je v nebesiach“? „A preto sa budeme radovať a tešiť?“ určite áno. Pán Ježiš povedal, že nás cez všetko prevedie, že bude s nami až do konca sveta, že nám pripravil miesto v nebeskom kráľovstve. Nech nám dá Boh silu v časoch skúšok dívať sa na nebesá ako mučeník Štefan, keď ho kameňovali – veď „naše je kráľovstvo nebeské.“ „Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! Jemu moc naveky vekov. Amen.“1.Pt.5,10-11 Stanislav Kocka Boží vzťah k utrpeniu veriacich 1) Vždy pamätajme, že Boh je účastný nášho utrpenia. Aj keď je satan bohom tohto veku, môže nás trápiť iba s Božím dovolením. Boh zasľúbil, že nedopustí, aby sme boli pokúšaní nad naše sily. 2) Boh tiež zasľúbil, že z každého prenasledovania a utrpenia tých, kto Ho milujú a zachovávajú Jeho prikázania, vzíde dobro – Rím.8,28. Pisateľ listu židom ukazuje, ako Boh používa bolestné obdobie nášho života k nášmu rastu a prospechu – Žid.12,5 3) Okrem iného Boh zasľúbil, že pri nás bude stáť aj v našej bolesti a že s nami pôjde aj „dolinou smrti“ Ž 23. Robí tak prostredníctvom Ducha Sv. ktorý nás potešuje vo všetkých našich úzkostiach – 2.Kor.1,4 každému zo svojich detí posiela dostatok milosti, aby mohli znášať životné skúšky 1.Kor.10,13; 4) Nezabúdajme, že Pán Ježiš zdieľa, pociťuje našu bolesť. Keď sa k nemu modlíme, máme na svojej strane súcitného veľkňaza, ktorý sám zakúsil najrôznejšie aspekty našich skúšok a utrpenia - Žid.4,15. „Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.“ Boli to skutočne „naše nemoci, ktoré niesol, a naše bolesti, ktoré na seba vzal.“Iz.53,4. Uzdravenie našich bolestí prichádza prostredníctvom utrpenia, ktoré On kvôli nám zakúsil Iz.53,5 Stopy v piesku Jednej noci sa mi prisnil sen. |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||