TÉMA ROKA 2014: POČIATKY CIRKVI – PRVÉ CIRKEVNÉ ZBORY

JERUZALEM

Hlavným zdrojom informácií o tom, ako vyzeral Jeruzalem v čase 1. stor. po Kr. máme predovšetkým od židovského historika Jozefa Flávia. Ten vo svojom diele Židovská vojna veľmi podrobne opisuje vtedajšie mesto. Srdcom mesta bol chrám s rozsiahlym chrámovým nádvorím.   

Prvý chrám dal postaviť kráľ Šalamún v 10. stor. Po jeho zničení babylonskými vojskami bol opäť postavený a posvätený v roku 515 pred Kr. Za vlády Herodesa Veľkého (37-4 pred Kr.) bolo predovšetkým chrámové nádvorie podstatne rozšírené. Chrám a mesto zničili Rimania v roku 70 po Kr.  

Dnes má Jeruzalem ŠTYRI štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku. V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené Staré mesto. Jeruzalem leží vo výške 800 metrov nad morom.

Jeruzalem má 933 200 obyvateľov (rok 2012) a rozlohu 125,2 km²

Z Jeruzalema MISIA do celého sveta

Prečítajme si nasledovný text: Skutky 1:8  Ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a BUDETE MI SVEDKAMI aj v JERUZALEME, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.

Keď sa Pán Ježiš lúčil s učeníkmi krátko pred tým, než vystúpil na nebesá k svoju Nebeskému Otcovi, hovoril o zasľúbenom Duchu Svätom, ktorý zostúpi na učeníkov. Oni mali čakať na toto zmocnenie Duchom Svätým. A stane sa to, že v Jeho moci a sile bude zvestované evanjelium až do posledných končín zeme.  Pán Ježiš niečo z toho vymenoval. To poradie iste nie je náhodné. Na prvom mieste je menovaný Jeruzalem. Potom Judsko, teda územie južného Izraela, kde sa Jeruzalem nachádza, potom Samária, zrejme preto, lebo už aj sám Ježiš navštevoval Samáriu a mnohí uverili v Neho (Ev.Jána 4.kap – žena Samaritánka), je pravdou že samotní Židia s tým neboli celkom stotožnení, keď sa mali čo i len stretnúť so Samaritánmi a napokon až posledné končiny zeme, teda národy nežidovské – pohanské.

Jeruzalem bolo miesto, kde Pán Ježiš zomrel i z mŕtvych vstal, tu sa odohralo na Letnice zoslanie Ducha Svätého, odtiaľ apoštolovia vedení Duchom  Svätým, ako aj pod vplyvom prenasledovania a utrpenia, niesli evanjelium aj za hranice Izraela. Z Jeruzalema povstala MISIA do celého sveta.

ŽIVOT cirkvi v Jeruzaleme

Prečítajme si nasledovné texty:  Skutky 2:41  A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší.42  Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.43  I prišla bázeň na všetky duše, a apoštolovia robili mnoho zázrakov a znamení.44  A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné,45  aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval;46  deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v CHRÁME, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom,47  chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.

Skutky 3:1  V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do CHRÁMU.

Skutky 4:32  A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné.33  Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých;34  medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali, skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval.

O živote prvej cirkvi sa môžeme veľa dozvedieť najmä z knihy Skutky apoštolov, ale aj z epištol, kde sa jednotliví apoštolovia odvolávajú na to, čo sa stalo v Jeruzaleme.  Texty, ktoré sme teraz počuli z knihy Skutkov apoštolov z 2,3 a 4 kapitoly zhrňujú to, čím žila prvá cirkev. Je to pre nás dôležitý príklad, ktorý máme nasledovať. Dá sa to zhrnúť do niekoľkých oblastí:

1.       Zotrvávali v apoštolskom učení (42.v.), tj. Božie Slovo má byť neoddeliteľnou súčasťou života cirkvi

2.       Modlitba (42.v.) Modlitebný život jednotlivca, aj spoločenstva je a musí zostať základným prejavom viery v živého Boha, ktorý vypočúva modlitby.

3.       Tvorili spoločenstvo jednoty. Stretávali sa v chráme aj po domoch.(43-46.v.) (32.v.) Jednota Božieho ľudu sa má prejaviť v tom, že keď sa teší jeden, tešia sa všetci, keď trpí jeden, trpia všetci. Sme jedným telom, ktorého hlavou je Pán Ježiš Kristus.  Viacerí z Jeruzalema predávali aj svoje domy a všetko mali spoločné. A predsa to nemuselo znamenať, že VŠETCI musia predať svoje domy, veď  vidíme, že sa stretali v chráme aj po domoch. (Ak by všetci predali svoje domy, nemali by sa kde stretať.)

4.       Vydávali svedectvo a Pán pridával k nim každý deň ďalších a ďalších. (47.v.) Krásnym vyjadrením, je to, že boli obľúbení u všetkého ľudu. Život prvej cirkvi v Jeruzaleme bol príťažlivým pre tých, ktorí ich videli. Veľká milosť spočívala na nich a Pán pridával stále ďalších. V 2.kapitole v 41.v. je reč o 3000 pokrstených a v 4.kapitole 4.v. počet vzrástol na 5000!

Autorita apoštolov z Jeruzalema

Jeruzalem bol pre apoštolov a prvú cirkev miestom, odkiaľ nie len vychádzala misia, ale kde sa aj riešili zásadné vieroučné stanoviská. Samotný Jeruzalem je príkladom aj v tom, ako riešili službu diakonov, ktorí sa starali o siroty a vdovy. V 6.kap. čítame:   Skutky 6:6  Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich.7  A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili. To, že oddelili niektorých na službu diakonie, napomohlo tomu, že zvesť Božieho Slova aj počet učeníkov v Jeruzaleme rástol. Ba dokonca aj mnohí kňazi uverili. J.

Keď prežil obrátenie apoštol Pavel  čítame, že odišiel do Jeruzalema. Najprv po troch rokoch a potom až po štrnástich rokoch. Galatským 1:18  Potom, po troch rokoch, odišiel som do Jeruzalema, aby som poznal Petra, a pätnásť dní zostal som uňho.19  Iného z apoštolov som nevidel, ak len nie Jakuba, brata Pánovho.

Galatským 2:1  Potom po štrnástich rokoch vyšiel som znovu do Jeruzalema s Barnabášom a vzal som so sebou aj Títa.2  A pohnutý zjavením šiel som a vyložil som im a osobitne tým, ktorých pokladajú za niečo, evanjelium, ktoré zvestujem medzi pohanmi, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo.3  Ale ani Títa, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať.

Pre apoštola Pavla to bol dôležitý moment. Božie povolanie, ktoré prijal od Pána, aby niesol evanjelium aj pohanom, mal potvrdené aj apoštolmi z Jeruzalema. Aj samotnú otázku, či sa majú alebo nemajú kresťania z pohanstva dávať obrezávať ako znak, že patria k Božiemu ľudu, apoštol riešil v Jeruzaleme. A v citovaných veršoch listu Galatským pripomína, že ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili dať sa obrezať.

Ďalším príkladom je postoj apoštolov z Jeruzalema k tomu, keď Samária prijala Slovo Božie. Skutky 8:14  Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána. Že ide o to isté evanjelium a toho istého Ducha Božieho, preto išli z Jeruzalema apoštolovia Peter a Ján do Samárie. Do tej Samárie, ktorou dovtedy mnohí Židia pohŕdali. V Kristu vzniká nová jednota. Galatským 3:28  Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.

Jeruzalemsky konvent

Správa o konaní Jeruzalemského konventu (Sk 15k.) odkrýva nie len to, že v Jeruzaleme  riešili zásadný postoj ku kresťanom, ktorí uverili z pohanstva, ale v tejto 15.kapitole vidíme aj náznak toho, ako bol Jeruzalemský zbor organizačne spravovaný. 

Prečítajme text:  Skutky 15: 4  Keď prišli do Jeruzalema, prijal ich cirkevný zbor, aj apoštolovia a starší. Tu vyrozprávali, čo všetko učinil Boh s nimi.5  Ale povstali niektorí, čo sa zo strany farizejov stali veriacimi, a vyhlásili, že ich treba obrezať a prikázať im, aby zachovávali zákon Mojžišov.6  Nato zišli sa apoštolovia a starší, aby uvažovali o tom.7  Po dlhých hádkach povstal Peter a hovoril im: Mužovia, bratia, vy viete, že si ma Boh oddávna vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli evanjelium a aby uverili.8  A Boh, ktorý pozná srdcia, osvedčil sa za nich, keď im dal Ducha Svätého ako aj nám9  a nerobil rozdiel medzi nami a medzi nimi, ale vierou očistil im srdce.10  Čo teda pokúšate teraz Boha a kladiete učeníkom na šiju jarmo, ktoré ani naši otcovia, ani my nevládali sme niesť?11  Ale veríme, že z milosti Pána Ježiša Krista dôjdeme spasenia ako aj oni.12  Celé zhromaždenie mlčalo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí im rozprávali, aké znamenia a zázraky činil Boh skrze nich medzi pohanmi.13  Keď zamĺkli, odpovedal Jakub: Mužovia, bratia, počujte ma!

Pavel a Barnabáš prišli do Jeruzalema a rozprávajú, aké znamenia a zázraky činí Boh skrze ich službu medzi pohanmi.  Všimnime si, že v Jeruzaleme ich prijal cirkevný zbor, apoštolovia a starší. Keď bol predložený problém, s ktorým do Jeruzalema prišli, zišli sa apoštolovia a starší, aby o tom uvažovali. (Už nie celý cirkevný zbor, ale apoštolovia a starší. Akoby naše presbyterstvo. Presbyteros – starší.) Ťažkú diskusiu a vyriešenie celej otázky nakoniec bolo na  apoštolovi Jakubovi. (13.v.) Jakub bol autoritou v Jeruzalemskom zbore.

Aký Jakub to ale je? V Sk 12,2 je reč o tom, že Herodes dal popraviť Jakuba – brata Jánovho. V 15.kapitole  v 13.v. sa píše o apoštolovi Jakubovi, ktorý je autoritou v Jeruzaleme. Ide o Jakuba – brata Pánovho. Ježišov rodný brat Jakub uveril v Mesiáša až po Ježišovom vzkriesení. V 1.Kor. 15,7 sa popri dvanástich apoštoloch menuje samostatne Jakub, ktorému sa vzkriesený Pán ukázal. Aj už vyššie citovaný text z listu Galatským 1,19 hovorí o tom, že apoštol Pavel pri svojej návšteve v Jeruzaleme sa nestretol s nikým iným len Petra a Jakuba, brata Pánovho. Epištolu Jakuba napísal tento Jakub- brat Pánov, a dal si označenie Otrok Ježiša Krista. (Jk 1,1)

Keď Jeruzalemský konvent skončil, apoštol Pavel na svojich misijných cestách nariaďoval, aby zachovávali ustanovenia Jeruzalemského konventu. Tak čítame: Skutky 16:4  Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme.

Nový Jeruzalem

Akýkoľvek pohľad do minulosti má zmysel práve v tom, že to môže byť užitočné pre súčasnosť. Áno, je tomu tak hlavne v tom, keď čítame Bibliu. Je to pohľad, ktorý nám pripomína, nie len to ako žila prvá cirkev, ale je to pohľad do zrkadla Božieho Slova, kde máme vidieť seba dnes.

Čo z toho, čo žijem a ako žijem, je v súlade s Božím Slovom. To, ako žije naša cirkev, náš cirkevný zbor, či to je v súlade s pravdou Božieho slova?! V mnohom potrebujem zvrúcniť a prehĺbiť náš duchovný život. Paradoxom je, že zvyčajne ide o to, aby sme svoj duchovný život žili aj reálne vo vzťahov cirkvi navzájom. Aby sme budovali jednotu v Duchu Svätom, aby sme niesli bremená jedni druhých, aby svedectvo našej lásky a jednoty tak ovplyvňovalo naše okolie, že z Božej milosti bude Pán pridávať  každý deň nových členov.

Situácia a stav našich cirkevných zborov je žiaľ skôr opačná. Prečo? Možno je mnoho dôvodov a to by už bolo na inú prednášku. Jedným z kľúčových princípov stále ostáva to, aby sme usilovali o to, aby náš praktický život v cirkevnom zbore mal znaky toho prvého cirkevného zboru v Jeruzaleme.

Pohľad do  minulosti prináša požehnanie pre prítomnosť, no nadovšetko má náš pohľad upriamiť do budúcnosti. A práve s mestom Jeruzalem je spojené to krásne očakávanie, ktoré je pred nami. Apoštol Ján v knihe Zjavenia Jána píše o Jeruzaleme. Zjavenie 21:2  A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi.

Cirkev je tým novým Jeruzalemom, tou nevestou, ktorá má pamätať a má sa chystať na stretnutie so svojim Ženíchom.

Akou sme cirkvou? Akou sme nevestou? Akým sme Jeruzalemom?

Otázky k diskusii:

1.       Tak ako MISIA začala v Jeruzaleme a šírila sa do okolia, čo to znamená ak povieme, že svedkom Ježiša Krista sa stávaš vtedy, keď si to aj osobne prežil? Dať môžeš len to, čo aj sám máš!

2.       Čo najviac chýba dnešnej cirkvi (nášmu CZ), aby sme sa podobali prvej cirkvi opísanej v 2. a 4. kap. Sk. apoštolských?

3.       Prečo rokovanie našich presbyterstiev je „na hony vzdialené“ tomu, ako rokovali presbyteri v Jeruzaleme?

Fabruár 2014

Samuel Linkesch, Košice