Nedeľa Predpôstna  – 2014

Suspírium:    Osvieť nám myseľ, Pane náš

nech zrieme, v čom vôľu máš,

jak i v tom mŕtvom kameni

Tvoj svätý zákon vložený.

Ráč slovom ducha otúžiť

a v Pravde Tvojej uč tu žiť -

tak niekdy, až čas príde raz,

v nebeských stanoch osláv nás! (M. Rázus)  

Text: Izaiáš 58, 1 – 9n; Volaj na plné hrdlo, nešetri, pozdvihni svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu jeho priestupok i domu Jákobovmu jeho hriechy. Oni ma, pravda, hľadajú deň čo deň, chceli by poznať moje cesty ako národ, čo uskutočňuje spravodlivosť a neopúšťa nariadenia svojho Boha. Pýtajú sa ma na spravodlivé nariadenia, túžia po Božej blízkosti: Prečo sa postíme, keď Ty to nevidíš, kajáme sa, a Ty to neberieš na vedomie. Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov. Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách. Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým? Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Na hodine náboženstva som dostal otázku: my sa evanjelici nepostíme? Odpoveď sa nedala zhrnúť jadrným: postíme sa. To by nestačilo. Preto som sa opýtal: Čo si predstavujú pod pojmom pôst? Odpoveď mapovala bežnú prax. Mať v týždni deň bez mäsa a potom v pôste si odriecť mäso a maškrty, ktoré má človek rád: čokoládu, kávu, alebo alkohol. Položil som ďalšiu otázku: komu slúži takýto pôst: zdraviu tela, alebo spáse duši? Po krátkom zaváhaní som dostal odpoveď: telu. V tej chvíli sme mohli začať hľadať to, aký pôst očakáva Pán Boh od svojich detí, aby slúžil na spásu ich duší. Jeho vôľu nám sprostredkuje prorok Izaiáš. Pán Boh mu diktoval slovo, ktorého zvesť odznela na zhromaždení ľudu v jeden židovský pôstny deň. Zo slov proroka cítime, že formálne držanie sa náboženských predpisov neoslovuje Hospodina. Obeť lásky, áno. Pamätajme:

Pán Boh nás vyslyší a požehná, ak

1.   sa odvrátime od skutkov tela

2.   a ponesieme ovocie Ducha Svätého

Bratia a sestry v Pánovi!

Prvou odpoveďou na otázku o pôste bol poukaz na to, akí sme. Pôstom si chceme u Pána Boha urobiť „dobré očko“. Počítame totiž do budúcnosti s Jeho súdom. Nechceme byť vylúčení z Jeho spoločenstva. Lenže naše skutky odhalia skutočnú podstatu našej zbožnosti. Kým medzi nami trvá znesväcovanie času určeného Pánovi, kým sú medzi nami sváry, zvady,  rozbroje, keď upierame právo našim blížnym na stretnutie s Pánom, všetko je povrchné. Môžeme sa pýtať na Božie cesty, môžeme sa kajať, ak nenesieme ovocie pokánia, zlyhávame. Opravdivý pôst namiesto pokrmov odmieta skutky tela. Vzdáva sa ich. Kresťan počúva slovo evanjelia: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme na seba svoj kríž a tak ma nasleduje. Tým krížom je mučenie srdca, ktoré nesmie na zlo odpovedať zlom, ale dobrým. Na nespravodlivosť neodpovedá krivdou a pomstou, ale spravodlivosťou, láskou a odpustením.

Sestry a bratia v Pánovi!

Nasledovanie Pána Ježiša Krista je správnym pôstom. Na ten odpovedá nebeský Otec vyslyšaním, uzdravením našej duše a požehnaním. Prorok toto zhŕňa do niekoľkých bodov. Pánu Bohu je milé pri nás to, čo On sám koná nám. Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. On nás oslobodil, spretŕhal povrazy jarma hriechu, daroval slobodu, láme nám chlieb tela svojho Syna a dáva nám piť kalich novej zmluvy, lebo sme sa Mu stali príbuznými, deťmi v Ježišovi, našom Spasiteľovi. Nasledovaním Jeho lásky nesieme ovocie Ducha Svätého, ktorým je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Takýto stav panoval medzi prvými kresťanmi, ako čítame v Skutkoch: A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné. Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých.

Milované dietky Božie a teraz rozsúďte. Konáme ten správny pôst podľa Božej vôle, alebo pôst tela, na ktorý Pán neodpovedá? Sme nasledovníkmi Pána Ježiša Krista, alebo činiteľmi predpisov na zdanie zbožnosti? Čo je na nás viditeľné, Duch Boží, alebo skutky tela? Možnosť obnovy života nám ponúka sám Pán vo svojej svätej Večeri. Pristúpme k Jeho stolu a potom nesme ovocie pokánia. Amen