2. nedeľa pôstna  – 2014

Suspírium:    Jednou vierou zjednotení

v tomto našom zhromaždení,

velebíme Teba, Pane,

za všetko, čo nám tu dané.

A prosíme pritom veľmi,

daj, nech sme aj činiteľmi

toho slova, v ktorom máme

vykúpenie zvestované. Amen (A. Hajduk) 

Text: Židom 11, 8 - 10; Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh.   Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Neraz počujeme povzdych: po kom to dieťa len môže byť. Ozve sa vtedy, keď sa dieťa odkloní od dobrého konania. Ak však zdedilo umelecký, alebo remeselný talent, hneď okolie označí niektorého z predkov, po kom obdarovaný zdedil veľké dary. Tento jav môžeme nájsť aj v Biblii. Abraháma označuje za praotca tých, ktorých spravodlivosť nevychádza zo skutkov, ale z viery v Pána Boha. Keďže sa k nim hlásime, pozrime sa očami pisateľa listu Židom na tohto nášho predka. Pozrime, ako on posväcoval svoj život a v čom spočívala jeho spravodlivosť. A ak on bol praotcom, potom, kto je Otcom?  Abrahám sa líšil od okolitého sveta svojou vierou upretou na Pána Boha. Mnohí hovoria, že veria, lebo sú si istí existenciou zvrchovanej bytosti. Pritom sa ich život nelíši od života sveta. Sú zahľadení do prítomnosti a plnia si svoje túžby. Na konci života sú zhrození z toho, čo ich očakáva. Odpoveď na druhú otázku nám dáva sám Pán Ježiš Kristus v príkaze, nasledovať Ho. On nám zjavuje Otca. On predstavil posvätený život. Viďme ho v obraze praotca Abraháma. Písmo nám o ňom svedčí, že

Abrahám vieru v Pána Boha dokazoval:

1.   počúvaním a poslúchaním Jeho slova,

2.   dôverou v skúškach života

3.   a  pohľadom upretým do večnosti.

Bratia a sestry v Pánovi!

Abrahám počúval a poslúchal Pána Boha. Jeho slovo mu bolo smerovníkom života. Mohol svoj život dožiť podľa vzoru súčasníkov. Vo vysokom veku opúšťa pohodlný a zabezpečený domov a hľadá novú zasľúbenú domovinu. Opúšťa pohanskú vieru a všetko, čo ho spájalo so starým životom. Lebo tak povedal Hospodin a taká bola Jeho svätá vôľa. Pochopil, že skrze neho Pán Boh chce stvoriť nový ľud. Keby bol len veril, že Hospodin je Boh a okrem Neho nieto iného boha, mohol zostať tam, kde žil. Abrahám počúval a poslúchal Pána Boha. Takú vieru pripodobňuje Pán Ježiš k piatim rozumným pannám, hľadačovi pokladu, kupcovi vzácnych perál a pod.

A predsa Abrahám nie je vrcholom vzoru. Ním je Boží Syn. On je našim svetlom a vzorom posvätenia. Ukazuje cestu, ako zostať vo veciach Otca nebeského. Aj keď vysoko prevyšuje Abraháma, dáva jeho vieru a poslušnosť ako cestu k spravodlivosti. Každý, kto verí v Neho tak ako veril Abrahám, je pevným údom Jeho tela, cirkvi.

Sestry a bratia v Pánovi!

Abrahámova viera sa dokazovala v konkrétnych situáciách života. Dôveroval Pánu Bohu, aj keď sa rozum vzpieral. Kto si číta s porozumením svedectvo Písma o tomto mužovi, musí v pokore pred ním skloniť svoju hlavu. Uchvacuje nás dôvera v zasľúbenia, hoci sa zdali nesplniteľné, nemožné, či proti zákonom prírody a nemu samému idúce.

Vidieť takúto dôveru je dnes veľmi zriedkavé, výnimočné. Radšej sa spoliehame na seba, svoje sily, na poznatky vedy, svoj majetok, šikovnosť. V krízových situáciách taká viera padá, zomiera. Pán Ježiš ju pripodobňuje k prázdnym lampám nerozumných panien. Boží Syn nám prikazuje, aby sme verili v Neho a v Jeho evanjelium, k človekovi, ktorý postavil dom na piesku a pod. Skúmajme, aká je naša viera v skúškach života. Podobá sa viere Abraháma? Dôveruje Otcovi v nebi aj v ohrození života, ako Mu veril Syn na Golgote?

Bratia a sestry v Pánu!

Čo bolo silou viery a nehynúcej dôvery Abraháma, vyjavuje pisateľ listu Židom: Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. Mal teda pohľad upretý do večnosti. V časnosti žil pre blížnych podľa Božej vôle, ale odmenu očakával od Pána Boha. Pre neho večnosť bola takou istou realitou, ako to, že bude mať potomstva ako piesku na brehu mora, či hviezd na nebi, hoci bol starý a nemal potomka.

Boží Syn veril, že aj keď prinesie v obeť samého seba, bude žiť, aby sa cez Neho podarilo, čo chce Boh. Veríš takto? Veríme tak, ako náš praotec Abrahám?

Naša viera povedie k ospravedlneniu pri Božom súde, ak budeme slovo Božie počúvať a poslúchať. V skúškach života Pánu Bohu dôverovať a večný život na zreteli neustále mať.

Amen