| Kázeň 06.04.2014
5. nedeľa pôstna – 2014 Suspírium: Krv Tvoja, Pane náš, je kňazstva Tvojho pečať, čo s Bohom spája nás a s pravdou dá sa stretať. Krv Tvoja, Pane náš, nás k láske ponúka, v nej spasenia je istá a stála záruka. Amen (M. Rázus) Text: Židom 13, 12 - 14; Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k Nemu von za ohradu, znášajúc Jeho hanenie. Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce. Amen Sestry a bratia v Pánovi! Táto nedeľa pripomína túžbu Židov, zabiť Ježiša z Nazareta. Naplnili sa tak Písma, že bude Bárankom, ktorý sníme hriechy sveta. Aj židovskí kňazi prinášali obete zvierat za svoje hriechy i hriechy ľudu, aby sa zmierili s Pánom Bohom. Na to bol v chráme postavený oltár. Krvou zvierat mazali rohy oltára. No z obete za zmierenie nemohli jesť mäso. Všetko mäso bolo spálené. Pašie nám hovoria, že Pána Ježiša vyhlásili za zločinca a ukrižovali Ho za hradbami. Kristova obeť nebola vnesená do chrámu. Trpel „za ohradou.“ Preto sa chrámová opona pretrhla, lebo si Boh vystavil oltár na Golgote. Tam prijal Jemu milú obeť za hriechy všetkých nás. Zároveň sa tým naplnilo vylúčenie vyvoleného ľudu z Božieho plánu spásy. Židia ukrižovaním Božieho Syna dali najavo, že nemajú nič spoločného s Kristom. Preto apoštol píše: My máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo konajú bohoslužbu v stánku. Hovorí, že tak, ako nemohli jesť z mäsa obetovaného v deň zmierenia, tak nemajú nič ani z Krista. Zároveň chce, aby si uvedomili, tí, ktorí prijali obeť Kristovu, čo dostávajú z oltára na Golgote. Vďaka Kristovej obeti sme sa stali Božími deťmi a máme prístup k Jeho telu a krvi. Smutná história utrpenia a smrti nášho Pána nás uisťuje o požehnaní Jeho obete za nás na Golgote. V nej zaisťuje večný život a spásu všetkým, ktorí vo viere vyznávajú: Jedine Ježiš Kristus je Darca spasenia! 1. Trpel za nás, aby nás posvätil, 2. nasledujme Ho v časnosti 3. a odmenou nám bude večný život. Bratia a sestry v Pánovi! Spravodlivosť žiada trest za hriech. Tam, kde to nefunguje, hriech má voľnú cestu. Ľudia trpeli a nemali obranu pred zlom. Ich túžbu po záchrane vyjadruje prosba: „Iudica me Deus et discerne causam mueam“ (Ž 43,1;) - Prisúď mi právo, Bože, a zasaď sa o môj spor. Zastať sa hriešnika môže len Ten, kto má moc posledného súdu. Vďaka Pánu Bohu za milosrdenstvo s nami. Jeho spravodlivosť dovolila, aby za nás trpel Ten, ktorý hriechu nemal a lsti nebolo v Jeho ústach. Hospodin videl našu biedu, sklonil sa milostivo k svojmu ľudu a poslal mu svojho Syna. Cieľ cesty Božieho Syna k nám najlepšie zachytil v evanjeliu Ján: Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Pre splnenie tejto náročnej úlohy, musel na seba vziať podobu služobníka. Svätý Boh sa ponížil, ako zločinec trpel von za hradbami. Bol na posmech svetu, aby sa zastal nášho práva a prisúdil nám nespravodlivým milosť. Stal sa dokonalým Baránkom, vzal na seba úrad Veľkňaza. Svoju krv vylial za bránou, aby nás očistil od našich hriechov. Sestry a bratia v Pánovi! Vyjdime k Nemu za ohradu a znesme Jeho pohanenie. Dôvod: Jeho krv, ktorá uzdravila naše rany, vedie apoštola výzve, aby sme pre Krista všetko opustili a nasledovali Jeho šľapaje. Aby bolo vyznamenaním a našou chválou Jeho pohanenie. Ono nám pripravilo to, čo nemajú ani Židia ani pohania. Oltár, z ktorého nemôže jesť nik, kto nepatrí Ježišovi. Židia tým, že odvrhli Krista a pohania tým, že neprijali Krista, nemôžu jesť Jeho telo a piť Jeho krv na spasenie a večný život. Vskutku jedinečný a silný dôvod k nasledovaniu Pána Ježiša Krista v službe evanjelia i v pohanení pre Neho. Bratia a sestry v Pánu! Skôr, či neskôr, bude pred každého človeka postavená otázka: Aký je zmysel a cieľ môjho života. Apoštol prichádza na pomoc každému veriacemu. Cieľom Božej lásky je záchrana hriešnika. Pán Boh je uskutočnil obetovaním svojho Syna. Jeho krv posväcuje pre večný život každého, kto verí v Neho. Vďakou človeka za svoju záchranu, je nasledujúca láska. Je veľkou, alebo malou obeťou z našej strany. Sme ju ochotní obetovať? Apoštol hovorí, že naše oči nesmú byť upreté na časnosť života. Pán Boh má s nami ďalekosiahlejšie ciele. Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce. Preto majme na mysli: Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Preto je Ježiš našou najväčšou výhrou v živote. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||