O NÁS
Hlavná stránka
Nová webstránka
O nás
História
Štruktúra

ŽIVOT V ZBORE
Bohoslužby
Detská besiedka
Mládež a dorast
Biblické hodiny
Stredisko evanjel. Diakonie
Modlitebné spoločenstvo
Časopis Prameň
Cirkevná daň

AKTIVITY
Kázne
Audio kázne
Informačné listy
Zborový farár
Predstavujeme
Akcie
Naše talenty
Svedectvá, úvahy
SLUŽBA V KOSTOLE
Upratovanie v kostole
Konfirmandi

Kázeň 01.06.2014


Nedeľa po Vstúpení Pána Ježiša na nebesá - 2014

 

Suspírium:    Keď vozvýš vstupuješ

daj slovo zvestovať,

a vieru utvrdiť

a vieru zachovať.

Ó, Kriste, dopraj nám,

v čom srdca potreba,

a potom zdvihni nás

ta k sebe do neba! Amen (M. Rázus) 

 

Text: Rímskym 8, 26 – 27; A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. A Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo má Duch na mysli, že sa totiž tak prihovára za svätých, ako Boh chce.    Amen.

 

Sestry a bratia v Pánovi!

Vstúpenie  Pána Ježiša na nebesá sa odohralo v Jeho cirkvi oveľa skromnejšie ako Jeho narodenie. V skutočnosti oboje malo pri uskutočnení málo svedkov na zemi. Iné to bolo na nebi. Narodenie Pána sprevádzali zástupy oslavujúcich anjelov a tak tomu bolo aj pri Vstúpení, keď preberal vládu nad celým dielom, ktoré Otec stvoril. Kto si uvedomil dosah intronizácie – korunovácie Krista, slávil tento veľký sviatok s radosťou. Vstúpenie Pána na nebesá nám otvára cestu do neba. Máme spojenie s nebeskou ríšou. To sme pred Jeho príchodom nemali. Boli sme blúdiacimi ovcami, ale teraz sme navrátení Pastierovi a Biskupovi našich duší.

Kto má mocného ochrancu sa teší. Môže sa na neho obracať v núdzi, môže dúfať, že mu jeho postavenie prerazí cestu. To, čo tu vidíme na zemi ako korupciu, alebo rodinkárstvo, je v nebi našou výsadou. Máme Ochrancu i zástancu, ktorý nám sám prichádza na pomoc.

Veľkňaz a Biskup našich duší

1.   nám skrze Ducha Svätého v mdlobe pomáha

2.   a za nás sa v nebi prihovára.

 

Bratia a sestry v Pánu!

Apoštol Pavol kresťanom do Ríma o tomto spojení kresťanov s nebom svedčí: Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Ani ty ani ja už nepatríme tomuto svetu, aj keď v ňom žijeme. Spojenie s nebom robí z nás nové stvorenia. Nie je to z našej moci ani z našich schopností. Je to milosťou Božou. To je jeden a veľmi dôležitý fakt. Ten druhý je, že aj keď sme nové stvorenia, nie vždy je to na nás badateľné. Sme poddaní skúškam i hriechu. Akonáhle strácame zo zreteľa nášho Spojenca a vydáme sa sami na cestu životom, hriech nás ľahko premôže. Opäť počujme Pavla: s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. Nielen v konaní, ani v modlení nedokážeme byť silní a účinní tak, aby sa naše modlitby páčili Pánu Bohu. Nebyť Radcu, Utešiteľa, Pomocníka – Parakléta, ako Ho nazval Pavol, Ducha Svätého, nedosiahli by sme nič. On nám prichádza s pomocou, radou i útechou. Dokáže to, k čomu sa nám neraz nedostáva síl, za nás  sa prihovárať vzdychaním nevysloviteľným. T. j. Pánu Bohu milými slovami.

 

Sestra, brat v Pánovi!

Keďže sa za nás v nebi prihovára, má to aj patričný účinok: či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Spojenie medzi nebom a nami pracuje na tom, aby sme Pánovi naveky zostali. Bez Neho by sme nemohli v Ježiša Krista , nášho Pána, veriť ani k Nemu prísť. Mnohí kresťania prežívajú to, čo muž v knihe Skala srdca. Zomieral vo veľkom strachu. Bál sa, že nebude spasený. Podobne sa vyjadril muž, ktorý hľadal Pána Ježiša cez rôznych kazateľov. Nehľadal Ho tam, kde Ho možno nájsť. Práve Radca je Ten, kto Ho môže a chce upevniť v nás a nás v Ňom. Rôzne rady a návody, ktoré čítal, mu bránili vidieť to, čo mu Duch Svätý chcel sprostredkovať a k čomu rozhorľoval jeho ducha. V Písme jasne mal napísané kde, a v čom nájde Pána Ježiša. Snáď pochopil, že Duch Svätý evanjeliom povoláva a svojimi darmi osvecuje a posväcuje, aby ho v pravej viere zachoval. Toto všetko máme aj my pred sebou. Dovoľme Učiteľovi, aby nám pomáhal upevniť vieru a viedol nás cestou nesenie ovocia viery. Ktosi bol povedal, že kresťan má dve ruky, vieru a lásku. Kým tá prvá ruka nás dvíha k nebesiam, tá druhá má smerovať k našim blížnym. Apoštol Pavol zdôrazňuje potrebu vydávať svoje telá v svätú obeť, Bohu príjemnej vône. Obeť lásky, aby naša spravodlivosť bola dokonalejšia ako farizejov a zákonníkov. Tak, ako to ukázal náš Spasiteľ, keď bol telesne prítomný. V službe lásky blížnym oslavujeme Pána a láskou blížnym Ho zjavným činíme. Nech je oslávené Jeho sväté meno teraz i v Jeho kráľovstve.

 

Amen

AKTUÁLNE
Kontakty
Zborové oznamy
Fórum
Fotogaléria
Odkazy
Oznamy - nové

Oznamy