| Kázeň 13.07.2014
4. nedeľa po Sv. Trojici – 2014 Suspírium: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen Text: Rímskym 12, 17 – 21; Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! Amen Sestry a bratia v Pánovi! Viacerí ste sa zúčastnili 4.ECD. Počúvali ste oduševnené kázne o potrebe lásky. Bolo potešením počúvať, aké dojmy vo vás vyvolali slová i stretnutia s bratmi a sestrami vo viere. Zachovajte si oné slová i atmosféru stretnutia čo najdlhšie a vneste ich do života nášho zboru. Stretli ste sa a aj my ostatní čítame, že sa v našej cirkvi dejú veci, ktoré nemajú s týmito slovami a tou atmosférou nič spoločné. Povediac športovou terminológiou, „strelili sme si niekoľko nešťastných vlastných gólov.“ Jednu príčinu takého konania môžeme nájsť aj v dnešnom prečítanom svätom texte. To znamená, „teóriu“ ovládame, ale kresťanská prax nám robí starosti. Boli by sme však podobní pokrytcovi, ktorý vidí smietku v oku bratovom a nebadá brvno vo svojom oku, keby nás táto situácia viedla k súdeniu iných a vlastné zlyhania v by sme vo svojich životoch nevideli. Naučme sa a vnesme do svojho konania to, čo nám dnes kladie na srdce apoštol Pavol: „Pomsti“ sa svojmu nepriateľovi tak, 1. ako ti káže slovo Božie 2. a spoľahni sa na Božie súdy Bratia a sestry v Pánovi! V Blahoslavenstvách čítame: Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. Pán Ježiš blahoslaví tých, čo usilovne pracujú na vytváraní pokoja. Kresťan sa má usilovať o dobro, ktoré je dobrom pre všetkých. Odplata nenesie v sebe ani dobro ani pokoj. Rozosieva vietor, po ktorom prichádza búrka. Keď Pavol vypichol ako jednu z príčin nepokoja pomstu, urobil to preto, lebo ona marí Božiu cestu v živote kresťana. Pred „vlastnými gólmi“ nie sme ani my imúnni. Ani v našom zbore nie je všetko v poriadku. Ani naše konanie nenesie vždy pečať Božej lásky a žehnania si navzájom. Možno namietať: ja sa snažím, ale čo môj hnevník. Preto apoštol hovorí: nakoľko je na vás. Ak urobíš všetko pre pokoj, s dôverou nechaj ostatné na svojom Pánovi. Pavol nás núti nasledovať nášho Majstra, ktorý urobil všetko, aby sme my mohli mať pokoj s Otcom, ktorý je v nebesiach. Pamätajme si, že sme našli pokoj v Jeho ranách. Tak, ako odchádzame od stola Jeho milosti naplnení pokojom z odpustených hriechov, nech aj náš pokoj spočíva na našich blížnych. Sú tak isto ako my, milovanými Božími deťmi. Pán Boh nechce, aby sme my trestali, ale On. Keď On trestá, vychováva. Túži zachrániť hriešnika. Sestry a bratia v Pánovi! Preto, ako Pavol radí: ponechajme pomstu hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Hnev nepatrí človekovi. Hnev robí z neho vraha: Každý, kto nenávidí brata, je vrah, a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život (1. Jána 3, 15;). Pán používa hnev na nápravu: Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni (R 5,8) a Pavol ďalej píše: ... prekážajú nám zvestovať evanjelium pohanom, aby boli spasení... Ján i Pavol v láske hľadajú správnu „pomstu“ i cestu záchrany hriešnika. Jedine láskavé konanie použije Pán Boh na „zhrnutie žeravého uhlia“ pokánia na hlavu tvojho nepriateľa. Nie preto, aby ho zabil, ale aby ho zachránil. Môžeš sa stať nástrojom Božieho hnevu. Preto Pán Ježiš blahoslaví toho, ktorý tvorí pokoj a sľubuje mu, že sa bude menovať synom Božím. Presne tak, ako sa menuje On, ktorý dal dušu za náš pokoj. To je cieľom všetkého, čím nás dnes oslovil Pavol. Len tak môže zvíťaziť dobro nad zlom. Či už v našej cirkvi, alebo v našom zbore, kde vidíme ovocie hriechu, sme neboli poslušní Pánovi a Jeho slovu. Nenasledovali sme dobre svojho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorého najvyšším cieľom bola zachraňujúca láska hriešnika. Aby tam, kde bol zlo konajúci človek, prišlo k dobrému konaniu pod vplyvom pokánia a obnovy života. Prispievať k takému konaniu nás neustále volá Pán. Amen |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||