9. nedeľa po Sv. Trojici – 2014

Suspírium:       Daj nám, Bože rady -

poklad nad poklady:

srdce ako svedčí,

čistú myseľ k reči,

nechže svojim časom

i v tom slove našom

láska Tvoja zneje...

Tak sa na nás smutných

slnko pousmeje! Amen (M. Rázus)

Text: 1. Petra 4, 7 – 11; Koniec všetkého je blízko. Buďte teda rozvážni a dbajte na modlitby. A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. Buďte navzájom pohostinní bez reptania. Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista; On má slávu a moc naveky vekov. Amen.   

Sestry a bratia v Pánovi!

Povedať dnes ľuďom: Daj pozor na svoje cesty, lebo koniec je blízko, znamená vo väčšine prípadov zožať posmech. Veď, kto by už dnes veril na niečo také. A práve toto chcel dosiahnuť nepriateľ a ničiteľ ľudských duší, ktorí ich chce zamordovať v pekle. Cítime sa istí v živote, nemyslíme na smrť, nečakáme príchod Božieho Syna a Jeho kráľovstva. Myslím, že netreba zvlášť vysvetľovať, prečo takto satan vedie ľudí. Pánov nepriateľ utrpel na Golgote totálnu porážku. Vie, že každý, kto verí v Pána Ježiša, má večný život. Nemôže ublížiť veriacemu človekovi. nemôže mu vziať korunu slávy, ktorú mu vydobyl Pán Ježiš Kristus. Môže však urobiť jednu zákernú vec: Odviesť nás od pravej viery v Pána k povere a vzdialeniu sa sily krstu, aby sme sa sami vzdali draho zaplatenej Božej milosti.

Apoštol Peter vie, aké je ľudské srdce krehké a ľudská sila slabá aby splnila Božiu vôľu. Minule nám bratia Jozefovi názorne ukázali, ako sa ľudia neboja hriechu. Keď však spravodlivosť žiada zadosťučinenie, boja sa trestu. V dnešnom svete hovoríme o konaní, ktoré sa nezhoduje z Božou vôľou, že je to normálne, moderné. Pán Boh je však verný, nieto v Ňom zatienenia pre prestúpenie, taký bude aj Jeho súd. Nemenný, stály a spravodlivý. Naše slová obrany: vtedy to bolo normálne, moderné, nebudú môcť obhájiť naše pozíciu pred Jeho súdom. K vôli našej záchrane nám Pán Ježiš ukázal cestu, ako sa vyhnúť trestu a byť prijatými do večných stanov:

Chce od nás život lásky ako oslavu mena Svätého Boha,

1.     v jednote,

2.     v pohostinnosti

3.     a v duchovnej pomoci.

Bratia a sestry v Pánovi!

Jednou z ciest, ako osláviť meno nášho Pána je láska k blížnemu. Jedinú si ju berie pre seba. Pochopíme to, keď si uvedomíme, že ako kresťania patríme do najintímnejšieho spoločenstva a Ježišom. Ap. Pavol v liste do Ríma píše: „tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi, jednotlivo však sme si navzájom údmi.“ V jednote sa zapierame, vzdávame sa samého seba. Ako sa navzájom k sebe správame, tak zdravé je telo, ktorého hlavou je Kristus. Preto Peter dôrazne napomína, že máme málo času na to, aby sme ho premrhali zaoberaním sa sebou a sebeckými túžbami. Pavol nás v 12. kp. Rímskym vyzýva k tomu, aby sme vydávali svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, našu rozumnú službu Bohu. Hneď vysvetľuje, čo ňou je: Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti, nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, k potrebám svätých ochotní... Po takom spoločenstve máme nielen túžiť, ale sa oň všemožne usilovať. Tato cesta je obeťou (Pavol), a zároveň pokladom, ktorý si zhromažďujeme v nebesiach (Pán Ježiš). Pozor čas na jeho zhromaždenie sa kráti. Buďme rozvážni a dbajme na modlitby, ktoré nás zjednocujú, aby sme sa vzájomne milovali a tak upevňovali telo Kristovo.

Sestry a bratia v Pánovi!

Ruka v ruke s jednotou v láske ide pohostinnosť. Apoštol v liste Židom povzbudzuje: Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí - nevedomky - pohostili už anjelov. Myslel tým na Abraháma a troch anjelov, ktorých pohostil vo svojom stane. Jeho štedrosť bola odmenená Božím požehnaním. Aj nám zasľubuje Pán: Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma poslal. A kto by čo aj len čašou čerstvej vody napojil jedného z týchto maličkých, pretože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho neminie odmena. Prečo tak veľa? Pohostinnosť sa spája s plnou dôverou v Pána. Vdova vhodila do pokladne celý svoj úbohý majetok, lebo pevne dôverovala Pánu Bohu. Vedela, že jej život závisí od Neho a nie od majetku. Pohostinnosť je dôvera, ktorou oslavujeme  Božie meno.

Bratia a sestry v Pánovi!

Je veľkým požehnaním, keď neoslavujeme Pána i duchovným pokrmom poskytnutým chudobným. Myslíme tu na tých, ktorí nemajú poklad v nebi. Jedia telesný chlieb a nepijú živú vodu, ktorú ponúka Pán Ježiš Kristus. Naša oslava Božieho mena získa velebu, ak sa k hmotnej pomoci pridá duchovná. Žalmista vyznáva, že len Pánu Bohu patrí všetka česť. Nuž nech to vie i objekt našej lásky a našej pohostinnosti, že nie nám, ale Jemu patrí chvála a česť. Aj tu platí slovo nášho Spasiteľa: Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť. Nech je zrejmé, že vody lásky tečúcej z nás sú spojené so žriedlom živej vody, ktorú nám dal piť náš Pán.

Len potom poznajú všetci, že sme Jeho učeníci, keď sa budeme milovať vospolok. Láskou túžiacou po jednote, láskou otvoreného srdca, otvorených dlaní a láskou svedkov, ktorí velebia Pána za milosť, ktorú im preukázal v spasení skrze svojho Syna. Amen