10. nedeľa po Sv. Trojici -  Kajúca - 2014

Suspírium:       Tys´ Otcom všetkých, Bože,

čo k Tebe, Hospodinu,

sa  túlia v láske čistej

a v pevnej viere vinú.

Tys´ Otcom i nám, Pane,

keď v Kristu zrieme k Tebe...

ó vyslyš prosby naše

a uveď niekdy v nebe! Amen (M. Rázus)

Text: Lukáš 15, 11 – 32; A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. Amen.   

Sestry a bratia v Pánovi!

Henrik Ibsen napísal knihu Per Gynt. Záver knihy podáva veľmi smutný obraz. Starý Per Gynt stojí na konci cesty života v lese pred chyžou a s úškľabkom lúpe cibuľu. Počuť, ako hovorí: Pod touto šupkou už musí byť dužina. A tak to ide ďalej. Nakoniec si Per uvedomí, že nieto žiadnej dužiny. Pomyslí na svoj život a s odporom zahodí cibuľu. Uvedomil si, že jeho život je podobný tej cibuli, samá šupka.

Život mnohých ľudí, stratených vo svete, je podobný. Na konci nastane zhnusenie a veľká ľútosť nad premrhaným životom. Rýchlo uletel a zostal po ňom len prach a popol. Nepomôže pocit: zveľadil som majetok, veď komu to zostane? Nemôžeme povedať, prežil som mnohé vzrušujúce chvíle, boli len vodou po ktorej prichádzal smäd za ďalším „vzrúšom“. Nebude pripísané k dobru ani sedenie v kostole, ak počuté slovo nebolo zároveň aj žité. Ak sme, ako hovorí Pavol, Krista nezískali, tak sme stratili všetko.

Dnešné Slovo nie je bájkou, ani poučkou. Chce, aby sme sa každý jeden ponorili do hlbín duše a skúmali: Som na ceste spásy, alebo hyniem so svetom? Vezmime si ho k srdcu.

Pán Ježiš nás ním vedie k pokániu a spáse, aby

1.     sme do sebe vstúpili,

2.     Jemu sa úprimne kajali,

3.     u Neho milosť hľadali

4.     a blížnemu nebo priali.

Bratia a sestry v Pánovi!

Padnúť z výšky svojho postavenia na dno je vždy nepríjemné. Svet bez Pána Boha taký pád víta s radosťou a posmechom. Pozrime na prvých ľudí a ich potomkov. V Božom svete však môže pád znamenať nový začiatok. Písmo nám o tom hovorí na viacerých miestach. Pre ilustráciu si spomeňme na pád proroka Jonáša, apoštola Petra a i. Preto Pán Ježiš týmto slovom chce motivovať každého, kto v slabosti klesol, aby nezostal ležať a nezahynul. Citovaný mládenec dobrovoľne opustil otcovu cestu. Myslel si, že pozná lepšiu, príjemnejšiu. To však, čo „objavil“ ho sklamalo. Hlboko padol. Ten, čo mal mať veci sveta vo svojich rukách, stratil všetko. Spoznal, že hynie.

Mnohí hynúci ľudia vo svete si zatvrdia svoje srdcia. Zahynie v ich srdciach viera. Sú presvedčení, že za všetko zlo môže niekto iní. Neraz z toho obvinia Pána Boha. Tento mládenec však urobil správny krok. Vstúpil do seba. Pokajal sa. Vyznal, že za jeho biednym položením je jeho hriech. A v tej chvíli začína jeho vzostup k spáse.

Sestry a bratia v Pánovi!

Nestačí svoj hriech spoznať. Človek ho musí Pánu Bohu aj vyznať. Vtedy sa otvára Božie otcovské srdce k ľútosti. Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme činili pokánie. Len v pokore a ponížení ducha môže predstúpiť pred tvár Najvyššieho bez tragických následkov.

Mládenec po vstúpení do seba jasne vidí dve veci. Svoj veľký hriech, ktorým zarmútil otcovo srdce a lásku otca, u ktorého aj posledný sluha má viac všetkého, ako on vo svete. Ešte sa len chystá vyznať otcovi svoju vinu, ešte je veľmi ďaleko, ale otec už má pripravenú otvorenú náruč i srdce. V ev. Jána 1. k. čítame slovo Pánovo: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. Skôr ako prebleskne myšlienka v našej hlave, Hospodin pripravuje cestu dobrému. Tak hovorí Príslovie: Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina. Pokánie mládenca bolo vyslyšané skôr ako uvidel otca.

Bratia a sestry v Pánovi!

Ak by sme sa pýtali prečo? Odpoveď by ukázala na pevnú vieru mládenca. Veril, že aj keď sa proti otcovi prehrešil, jeho láska je tak stála a nemenná, že sa na ňu môže spoľahnúť. Vedel, že ho otec neodmietne. Veril že sa nad ním zmiluje. Lotor sa vo viere v Ježišovu lásku, obracia na Ukrižovaného a prosí o milosť. Žena hriešnica upiera svoju vieru na lásku Kristovu. Vie, že len ona jediná ju môže oslobodiť z moci hriechu. Nieto inej jej podobnej lásky a milosti. Ona jediná nehľadí na svoje dobro, ale na záchranu hriešnika. Túži mu dať podiel na živote v  kráľovstve Božom. Túži po radosti spasených.  Dobrých i zlých. Poslušných i neposlušných. Každý, kto verí tejto láske a utieka sa k nej o zmilovanie, vojde do radosti.

Sestry a bratia v Pánovi!

Všimnime si našu lásku. Je iná. Rada sa vyvyšuje, rada túži po uznaní. Nechce sa deliť o miesto v Otcovom srdci s hriešnikmi. Svoj hriech si neuvedomuje. Necíti potrebu vstúpiť do seba. Prečo aj, veď: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. Má svoje zásluhy a tak očakáva od Otca spravodlivosť na márnotratníkovi. Ach, ako veľmi naša láska odbočila od Otcovej, keď nebo nepraje blížnemu. Keď sa neraduje, že ožil, hoci bol mŕtvy a našiel sa hoci bol stratený.

Porozmýšľajme, kde sa nachádzame? Či nie na ceste hynutia v hriechu, alebo na ceste zákona, ktorý chceme naplniť našou zásluhou a nie spravodlivosťou Kristovou? Či sa neskladá aj náš život len zo samých šupiek. Cesta záchrany je Pánom pripravená. Jeho milosť dosiahneme ak vstúpime do seba, vyznáme Mu svoje hriechy, uveríme Jeho slovu a láske a láskou k blížnemu oslávime Jeho sväté meno. Amen