11. nedeľa po Sv. Trojici - 2014

Suspírium:       Čo sme, sme z Božej milosti -

daj nám jej , Bože z výsosti,

keď zvádza žitia svojvôľa,

by márnou pri nás nebola!

Nech víťazíme v svete zlom

tým Tvojím evanjeliom...

Až nám zájde potreba –

z milosti príjm´ nás do neba! Amen (M. Rázus)

Text: 2. Sam. 12, 1 – 10.13 - 15; Hospodin poslal Nátana k Dávidovi. Keď prišiel k nemu, povedal: V istom meste boli dvaja mužovia; jeden bol bohatý, druhý bol chudobný. Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobytka. Chudobný však nemal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil; choval ju a vyrástla pri ňom s jeho deťmi. Jedávala z jeho skyvy chleba, píjavala z jeho pohára a spávala v jeho lone, akoby mu bola dcérou. K bohatému človeku prišiel pocestný; ale ľúto mu bolo vziať zo svojich oviec alebo zo svojho dobytka, aby niečo pripravil pocestnému, ktorý prišiel k nemu, ale vzal ovečku chudobného človeka, a tú pripravil mužovi, ktorý prišiel k nemu. Vtedy Dávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu mužovi a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, muž, ktorý to urobil, zasluhuje smrť! Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovania. Nato Nátan povedal: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej! Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pridal. Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil si sa toho, čo sa Jemu nepáči? Uriáša Chetejského si zabil mečom, jeho manželku si si vzal za ženu a jeho samého si zavraždil mečom Ammóncov. Preto sa teraz meč nikdy nevzdiali od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Uriáša Chetejského, aby ti bola ženou. Vtedy Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin tiež sňal tvoj hriech, nezomrieš. Ale keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť. Potom Nátan odišiel domov.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Počuli sme veľmi smutné svedectvo o Dávidovi, Pánom Bohom vyvolenom a milovanom mužovi. Písmo nám ukazuje smutný pohľad, jeho pád. Tento muž veľmi miloval Pána Boha a v Jeho mene bol ochotný položiť i svoj život. Pán Boh ho urobil veľkým kráľom, zjednotiteľom kmeňov Izraela. Dal mu milosť vytvoriť ríšu, ktorej sláva sa šírila doďaleka. Zdá sa, že sa v istom okamihu prestal vnímať milosť Božiu a začal sa viac spoliehať na seba a svoje schopnosti, ako počúvať Božie rady. Aby upevnil pokoj a moc krajiny, bral si za manželky dcéry okolitých vladárov. Stal sa nenásytným po telesnej láske. Vedel, že nejde po dobrej ceste. Umlčal v sebe hlas svedomia, ktorý ho mal varovať pred hriechom. Spyšnel a prišiel šok. Spoznal, že opustil cesty Toho, ktorého miloval a dostal sa na cestu smrti. Poznanie bolo bolestivé, ale dostalo sa mu ho vďaka Božej láske a milosti. Boh, ktorý pozorne sleduje kroky svojich detí mu dal strážcu svedomia, Nátana. Na príklade kráľa Dávida vidíme Božiu vôľu: 

Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Viďme

1.     slabosť pýchy

2.     a silu pokánia.

Bratia a sestry v Pánovi!

Žiaľ, Dávid nebol prvým a nie je ani posledným, kto podľahol svojej ceste a zabudol na Božiu cestu. Preto nás tento príklad má varovať pred pádom. Naše svedomie nie je spoľahlivým nástrojom na našu ochranu. Je veľmi poplatné, ustrašené a neraz lenivé. Vždy keď zídeme z cesty vytýčenej Božou vôľou, stávame sa pred Pánom Bohom pyšnými, vzdorovitými. Odmietame Toho, koho milujeme a od ktorého očakávame splnenie všetkých zasľúbení. Na druhej strane prijímame toho, kto nás chce zahubiť.

Nech nás toto slovo upozorní na vernosť a lásku nášho Pána. Nielen Dávid mal svojho strážcu svedomia. Mal ho aj Peter na dvore Kaifášovom v podobe kohúta. Máme ho aj my. Poslal nám Ducha Svätého, aby nás slovom evanjelia i hlasom svedomia usvedčoval z hriechu a vo sviatostiach Pána Ježiša Krista nám ich štedro odpúšťal. Pán nám Ho dal na záchranu pred zahynutím. Počúvneme hlas Strážcu a dáme sa zachrániť? Slabosť pýchy je v odmietnutí tohto hlasu. Tu platí: Boh sa pyšným protiví

Sestry a bratia v Pánovi!

Silou pokánia je poslušnosť k návratu na Božiu cestu. Silou Dávidovho pokánia bola pokora pred slovom proroka Nátana. Vedel, že Hospodin hovorí k nemu cez Nátana. Peter si pri kikiríkaní kohúta spomenul na Pánove slová. Počul Pánov hlas. Dnešná doba nám hovorí: si dobrý a správne robíš, nepočúvaj na toho, čo ti tu tára pobožné reči. Nože sa lepšie pozri na neho. Vieme, že napomínajúce slová majú pravdu, ale my sami najlepšie vieme, čo sa má a čo nie. Tí, ktorí sa nespoľahli na svoje svedomie, počúvali hlas strážcu svedomia a pokorili sa pred Pánom Bohom, získali veľkú milosť. Ich silou bolo pokánie. O ňom Písmo svedčí: Boh pokorným dáva milosť.

Kajúca nedeľa nám pripomenula Boží hnev nad nekajúcim Jeruzalemom. Dnešná nedeľa nám pripomína Božiu milosť a lásku nad tými, ktorí sú pokorného srdca. Pripomína nám, že sa satanova túžba neobracia na hriešnikov, ale na tých, ktorí sú Božími deťmi a očakávajú na Neho. Preto strážca nášho svedomia nám neustále hovorí a pripomína čo Pán Ježiš prikázal, aby sme vernými zostali. Ak padneme do satanovej pasce, prichádza, aby nás obvinil z hriechu a ponúkol milosť v tele a krvi Kristovej.

Ďakujme Pánu Bohu za Darcu milosti, ktorý kvôli nám obetoval svoj život. Ďakujme Mu za dar Ducha Svätého, strážcu nášho svedomia, že neúnavne vzdychaním nevýslovným prosí za nás. Keď počujeme Jeho hlas, nezatvrďme si srdcia, aby sme nezahynuli. Amen