13. nedeľa po Sv. Trojici - 2014

Suspírium:       Citu, Bože, citu, čo je lásky dielom,

voči blízkym, voči ďalším, voči nepriateľom.

Toho citu vštep nám - ľudsky žiť jak sluší,

pre liek na bôľ tisíce sŕdc

pre spasenie duší! Amen (M. Rázus)

Text: Skutky 6, 1 - 7; V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní. Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova. Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich. A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili.

 Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Heslo nedele je: Tvoj blížny. Chce nás upozorniť na povinnosť lásky voči tomu, kto ju potrebuje. Vyzýva nás k záujmu človeka, ktorý trpí nejakým nedostatkom a potrebuje pomoc. Keď sa pozeráme na život okolo seba, môžeme si položiť otázku: Je dnes potrebné sa starať o iného človeka?

Pri hľadaní vhodného objektu na denný stacionár som dostal odpoveď: načo sa s tým chcete trápiť? Nechajte to na štát, on sa postará. Nechápali, že aj vo fungujúcej spoločnosti má dosť práce štátny, súkromný i kresťanský sektor v oblasti sociálnej služby. Pán Ježiš pripomína učeníkom: „chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť.“ Vziať kresťanom možnosť služby núdznym znamená, nechať cirkev pomaly umierať. Tak sa to dialo v minulej dobe, keď nám boli vzaté sociálne ústavy. Práve zo služby iným vyrástli v našej cirkvi vzory kresťanskej lásky. Mária a Kristína Royové by sa neboli stali vzorom nasledovania, keby ich svedectvo viery nebolo podporené skutkami slúžiacej lásky. Náš zbor by možno nebol mal Dom diakona Štefana, keby z neho nevyšli do služby lásky – diakonie, tri mladé sestry. Netreba veľa hmotných darov, treba len odvahu nasledovať Pána a vykročiť v Jeho šľapajach. Potom sa ukáže, že: 

Slúžiaca láska je najlepší evanjelizátor so slovom evanjelia.

1.     Situácia si ju vynucuje,

2.     spoločenstvo veriacich na potreby údov reaguje

3.     a Pán Ježiš ňou svoju cirkev rozhojňuje

Bratia a sestry v Pánovi!

Čas začiatkov prvého cirkevného zboru v Jeruzaleme bol úžasný. Z jedenástich učeníkov, bolo naraz viac ako tritisíc údov. Po takomto raste zboru túži každý farár a mnohí veriaci ľudia. Modlíme sa za rozhojnenie na našich biblických hodinách, v modlitebnom spoločenstve, v spevokole, na mládeži, doraste, na službách Božích a mohol by som menovať ďalšie stretnutia. Vieme sa o nových členov aj dobre postarať? Postarať sa znamená im zvestovať slovo evanjelia a vidieť aj ich potreby. Pýtame sa: Túžime slúžiť obetavou láskou všetkým, ktorých nám Pán požehná?

Situácia v zbore si takúto lásku stále vyžaduje. Svedectvo slova bez nej zovšednie a nadšenie. No nie vždy, najmä „plní viery a Ducha Svätého“ sa zachovajú tak, ako diakon Štefan. Namiesto pokornej služby, hľadajú spoločenstvo, kde by mohli svedčiť a netrápiť sa so slabými, blúdiacimi a hynúcimi. S služba slova je prvoradá, ale rast zboru si vyžaduje aj riešenie problémov, lebo viera sa dokazuje skutkami lásky. A keď zvestovať slovo, dôležitým musí byť, kde ma pošle Pán a nie, kde chcem ísť ja. Takým poslušným Pánovi bol Filip, druhý menovaný z diakonov.

Sestry a bratia v Pánovi!

Spoločenstvo veriacich musí na potreby svojich členov reagovať. Nemôže sa tváriť, že ich nevidí, alebo že ich majú len slabí vo viere.

Prvý kresťanský zbor sa netváril, že nemá problémy. Mal ich, no vzal ich veľmi vážne. Satan v prvom zbore zasial semeno sváru. Našepkal kresťanom zo židovstva, že sú viac, ako bývalí pohania. Tak aj vdovy, bývalé židovky mali prednosť a lepšie zaopatrenie aj na úkor vdov, bývalých pohaniek. Ku cti apoštolov slúži odvaha riešiť situáciu a nenechať vred sváru dozrieť ku zhubnej hnilobe. Zasiahli.

Pozerajúc na našu túžbu po raste sa pýtame: chceme ho len pre počet? Sme ochotní aj  riešiť problémy keď si to situácia žiada? Alebo sme spokojní so svojim prejavom viery v spoločenstve zboru? Počul som plno rád, ako evanjelizovať, ako pomôcť rastu zboru, ale osobná účasť, osobné angažovanie radcov sa kdesi vytratilo. A tým sa ochudobňujeme o veľké Pánovo požehnanie a rozvlaženie mnohých duší.   

Boh Duch Svätý nás chce použiť na službu iným. Každá, aj tá najnepatrnejšie je dôležitá. Apoštoli vybrali na službu pri stoloch „mužov, plných Ducha a múdrosti.“

Bratia a sestry!

Je dnes upratovanie chrámu, pomoc pri akciách, či iná služba lásky niečím podradným? Je pomoc blížnemu zahanbujúca? Pre mnohých asi áno. Chodím na obedy do študentskej jedálne. Vidím, ako niektorí adepti na čašníctvo berú svoju budúcu prácu s pohŕdaním. Môžu sa potom v nej uplatniť? Ak takto pristupujeme k službe lásky my, ktorým Pán Ježiš Kristus poslúžil až po smrť na kríži, môžeme očakávať rast zboru, alebo cirkvi? Neraz sa z nás evanjelikov smejú, že sme ako reďkovka. To najlepšie vraj už máme pod zemou. Nuž bude na tom niečo pravdy. Po tolerančnom patente slovenskí evanjelici obnovili zbory, postavili 150 kostolov, zaplnili farármi učiteľmi fary a  školy. Spomeňme na Kollárovcov a ich dielo, na Štúrovcov, ktorým ležalo na srdci vzdelanie ľudu a jeho reč, viera, atď. Bez obetí služby lásky by boli dávno zapadli prachom. Bez Končeka, Hroboňa, Líšku a  Daxnera by Vranov nebol mal zbor a nebol tam, kde je dnes. Požehnanie Pánovo by na ňom nespočinulo v takej miere, akú sme zažili. Ale aj tu znie: Čo urobí človek viac, ako videl u Pána Ježiša? Čo dá človek viac, žeby mu to mnohonásobne nebolo navrátené? Má viac, keď dáva, alebo keď hrabe pre seba? Službu slova požehnáva Pán, ak je spojená so službou lásky k blížnemu. Preto Písmo o prvých kresťanoch svedčí: A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili. Lebo svedčili aj životom, nielen ústami.   Amen