14. nedeľa po Sv. Trojici - 2014

Pamiatka posvätenia chrámu v Rankovciach

Suspírium:                                       Kriste, obranca zboru krížového

svojej cirkvi vo svete nedaj zahynúť,

povstaň, zastaň sa ľudu kresťanského

ráč v ňom ducha, silu, život pozdvihnúť.

A nadto, dopraj nám byť chrámom Ducha živým,

slova Tvojho milosti a pravdy Tvojej chtivým,

rásť, prospievať, mocnieť po každú dobu

navzdory diablovi, peklu a sveta zvodu. Amen

Text: Lukáš 19, 1 - 10; Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Pamiatka Posvätenia chrámu patrí v mojich spomienkach z mladosti medzi sviatky, na ktoré som sa vždy veľmi tešil. V rodnom zbore „hostina“, ako sme ju volali, pripadla na začiatok septembra. Očakávanie a radosť v nás vyvolával príchod rodiny zo okolitých obcí a miest. Na hostinu sa „patrilo,“ aby sa rodina zišla. Dnes počúvam so smútkom na pohreboch slová: aspoň pri takej príležitosti sme sa zišli. Na „hostine“ bol dôvod zísť sa v radosti. Kostol bol plný domácich i cezpoľných. Sem tam bolo cítiť, že niekde viac naťahujú spev, ale tá chybička krásy nemohla vziať radosť zo spoločenstva, ktoré sme tvorili. Po slávnostných službách Božích sme si rozoberali, vymieňali hostí. Utužovali sa rodinné zväzky. Jedni o druhých sa dozvedali, čím žijú, čo ich trápi a čo teší. Dnes sa akosi vytráca túžba byť so svojimi. Kostoly, bašty Božej rodiny sa podobajú tým našim rodinám, rozlietaným za prácou, ktoré cez sviatky chcú mať pokoj od Pána Boha i od vzdialenej rodiny. Úpadok začína úpadkom túžby po Spasiteľovi a prenáša sa do rodín. Chvála tým, ktorí sa verne starajú o svoj chrám i o chrám Ducha Svätého v sebe a o spoločenstvo.

Prečo sa treba starať o naše chrámy? Nuž vezmime si príklad: Dnes v dobe áut – robotov, sa stále menej uplatnia opravári – amatéri. Potrebujeme servisy. Tak, ako pre autá servisy, tak sú pre pokazené hriešne duše potrebné chrámy. Kedysi dávno moja suseda na pozvanie do chrámu povedala: sú tam samí hriešnici. Dal som jej za pravdu. Áno, my všetci si uvedomujeme, že sme hriešni a preto si chodíme do chrámu opraviť svoje duše, vyčistiť svedomie, oprať svoje rúcha v krvi Baránkovej. Preto ich máme. Preto sme sa aj dnes zišli, aby Boh Duch Svätý  

Slovom Písma na naše nedostatky ukázal, aby sme:

1.     že nieto túžby nábožných sŕdc – vyznali,

2.     že kde nie je túžba, nieto návštevy Pána – poznali

3.     a kde nieto oboch, nieto duchovného života – dosvedčili.

Bratia a sestry v Pánovi!

Boh Duch Svätý nám na príklade Zachea ukazuje, nedostatok túžby ľudí po spáse. Prednejšie ako byť spasený, je mať všetko pre telo. Hoci aj za cenu hriechu. Colník sa neštítil vyberať viac, oklamať neskúsených, alebo cudzincov. A jeho majetok rástol. Bol spokojný. Je nám cudzí obraz takéhoto správania? Nielen Zacheus mal iného boha – majetok. Má ho veľa ľudí. Aký je chrám Ducha v nás? Túžime byť neustále s Kristom, ako apoštol Pavol? Nuž kým si tie kamenné chrámy z času na čas opravíme, mali by sme o to viac dbať o chrám Ducha v nás. Je dobré, ak sa Duch Svätý stane strážcom nášho svedomia a zobudí nás zo sna hriechu.

Zacheusa prebudil správou, že Ježiš z Nazareta prichádza do Jericha. Tento hriešnik sa správou o Ježišovi prebudil zo sna hriechu a zatúžil Ho vidieť, ktorý to je. Prekonal hanbu, prekonal odpor veriacich, prekonal každú prekážku, Vyliezol na divý figovník, ktorý      sa mu stal chrámom, miestom stretnutia s Ježišom. Túžiš po Ňom tak, že si ochotný/á nedeľu čo nedeľu prísť na svoj figovník, aby si bol/a s Ježišom? Alebo vyznáme, že naša túžba byť s Ježišom  ochladla?

Sestry a bratia v Pánovi!

Pán Ježiš vidí túžbu človeka a počuje plač jeho duše po záchrane. Odpovedá na túto túžbu a prichádza k hriešnikovi, aby sňal z neho putá smrti. Vie, že bez Jeho pomoci by hriešnik zahynul. Preto dal za neho to najdrahšie, svoj svätý život.

Lenže nie každý hriešnik má tú milosť, že do jeho srdca a domu vstúpi Pán. Duch Svätý nám v Zjavení Jánovom hovorí, že kľučka na dverách našich sŕdc je z vnútornej strany: Ajhľa stojím pri dverách a klopem. Ak mi niekto otvorí, vojdem k nemu a budem stolovať s ním. Pastier nájde stratenú ovcu podľa vydeseného bľakotu a gazdinej sa vo svetle sviece zaleskne stratená minca. Kde však nieto túžby – bľakotu našich sŕdc zo strachu pred zahynutím, či ochoty „zalesknúť“ sa Pánovi - tam On nasilu nepríde. Zacheusova duša zatúžila po Spasiteľovi a On jeho naplnil jej túžbu. Chce ju splniť aj tebe, otvoríš dvere svojho srdca?

Bratia a sestry!

Boh Duch Svätý nás skrze slovo evanjelia osvecuje aj tretím poznaním. Tým je, že kde nieto túžby po Pánovi Ježišovi a ani Jeho prítomnosti, tam nieto ani duchovného života. Konfirmandi sa učia, že poznáme trojakú smrť: duchovnú, telesnú a večnú. Telesnej sa nebojíme, je len spánkom, z ktorého nás prebudí Pán. Bojíme sa duchovnej, lebo odmieta spásu ponúknutú Pánom Ježišom Kristom skrze Ducha Svätého. Tam, kde nieto duchovného života, tam už nastúpila duchovná smrť. Zacheusova túžba po Pánovi Ježišovi otvorila dvere jeho srdca Spasiteľovi. Tam, kde je túžba, tam On prichádza a tam sa rodí nový život. Počuli sme o colníkovej premene. Rovnica je jasná: túžba + prítomnosť Pána Ježiša = duchovný život. Ovocím nového života je láska k blížnym: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. Takýto život oslavuje Pána a vedie človeka k spaseniu: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo. Prajem vám, aby tento chrám bol vždy naplnený túžiacimi srdciami po stretnutí s Pánom a tento zbor mal v sebe neustále tých, v ktorých pulzuje nový, duchovný život.  

   Amen