16. nedeľa po Sv. Trojici - 2014

Suspírium:                                       Nedaj nám hynúť, Pane,

len posilň na duši,

mech srdce v chrám sa stane,

čo Tebe prísluší...

Nech v láske vkorenení

čo treba poznáme,

tak v pravde posvätení

púť časnú konáme. Amen (M. Rázus)

Text: Marek 8, 22 - 26; Potom prišli do Betsaidy. Tu viedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: Či vidíš niečo? On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. Potom mu znova položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasne. Nato ho poslal domov a povedal mu: Nechoď do mestečka [ani nikomu z mestečka o tom nehovor].  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Prečítaný sv. text nás zvádza k tomu, aby sme divu Pána Ježiša venovali pozornosť. Zaiste by to nebolo zlé a našli by sme pri ňom veľa dôvodov na oslávenie Pána. Jeho láska k biednym si to právom zaslúži. Jeho pomoc núdznym je obdivuhodná. Na pozadí tejto lásky a dobroty sa však ukazuje naša hriešnosť. A tou sa dnes budeme zaoberať. Uvedomíme si ju vo chvíli, keď si položíme niekoľko otázok a zameníme niekoľko obrazov. Prečo si nežiada slepý, aby ho Pán uzdravil, ako slepec pri Jerichu? Prečo ho Pán odmieta uzdraviť v Betsaide? Prečo nemal nikomu z mesta hovoriť o uzdravení? Prečo ho uzdravil na dvakrát? Slovo Pánovo sa nám ukáže v inom svetle ak si namiesto telesnej slepoty dosadíme duchovnú – neveru. Pánovo odmietnutie Betsaidy nebolo náhodné. Matúš zaznamenal Jeho tvrdé slovo na adresu nekajúcich miest: Beda ti, Chorazim; beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali divy, ktoré sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a na popole. Je tu aj svetlý zjav. Ním sú v tomto príbehu tí, ľudia. čo uverili v  Pána Ježiša a ich viera priviedla slepého k Nemu. Aj nás

Pán nás povoláva:

1.     aby sme privádzali k Nemu duchovne slepých a modlili sa za nich,

2.     dbali na to, aby neprestal konať skutky lásky medzi nami

3.     a uzdravených pred nami nevystríhal.

Bratia a sestry v Pánovi!

Sťažujeme sa na ľahostajnosť. Áno, je strašnou chorobou dnešnej doby. Staráme sa len o seba a na inom nám nezáleží. Ak by tomu nebolo tak, naše modlitebné stretnutia by sa niesli v neustálych prosbách za trpiacich, za vlažných, za zblúdených, za duchovne slepých. Nemáme ich odsudzovať. Naša láska ich má stále privádzať pred Pána s prosbou o uzdravenie. Pán Ježiš v Betsaide nekoná na žiadosť chorého. Prosia Ho duchovne zdraví a vidiaci. Aj nás volá, aby sme za slabých a chorých bojovali. Za nich sa modlili. Veď mnoho zmôže modlitba spravodlivého vo svojom účinku. Horliaci služobník za dom Hospodinov je milý Pánovi, vlažný zas odporný: Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst, hovorí Pán vlažnému laodicejskému zboru.

Sestry a bratia v Pánovi!

Súd Pánov sa prejavil nad mestečkom Betsaida. Odmietol urobiť div uzdravenia slepého pred očami jeho obyvateľov. Divy, ktoré tam prv urobil neslúžili k otvoreniu ich duchovného zraku. Zostali neveriacimi. Žili si svoj život bez Krista. Rozmýšľajme nad sebou. Horlíme za dom Hospodinov? Chceme vidieť Ježiša a to Toho ukrižovaného? Veríme v Neho? Len On je základom na ktorom staviame drahokamami, zlatom a striebrom? Porozmýšľajme, či ešte Pán koná mocné skutky medzi nami? Či naše modlitby sú silou, ktorá privádza k nemu hynúcich okolo nás. Kde sa tak nedeje, možno už znie Pánovo tvrdé beda. Horlime vo viere a vytrvajme v privádzaní duchovne slepých k Pánovi. Robme to aj vtedy, keď sa nám možno zdá, že sme neúspešní. Veď onen slepý bol tvrdý oriešok. Nechce sa poddať Pánovi. Tí, ktorí prišli k Nemu vo veľkej viere boli uzdravení naraz: Tvoja viera ťa uzdravila, tvoja viera ťa zachránila, počujeme z úst Spasiteľa. Viera v Neho zachraňuje. Prosme Ho o prisporenie viery nielen pre nás, ale aj pre duchovne mŕtvych. Matka Monika sa dlhé roky modlila za syna pohana. Už pomaly začala strácať nádej. Jej modlitby však boli Pánom vypočuté v pravý čas a syn Augustín vyznal jedno z najkrajších vyznaní viery v Pána. Modlitby mnohých modlitebníkov z MOS boli vypočuté a Pán oživil duchovne slepých, ba aj mŕtvych k novote života.  

Bratia a sestry!

Ak zostaneme vlažní voči hriechu okolo seba a odvrhneme cestu spásy, zaznie nám: beda. Pán však nechce, aby sme sa stali predmetom Jeho beda. Dáva nám za príklad pohanské mestá Týrus a Sidon. V jednom vdova uverila slovu Pána a živila proroka Jonáša a v druhom žena sýrofeníčanka vo viere v Pánovu Božskú moc, vyprosila život pre svoje dieťa. Naopak tam, kde Ho mali privítať s radosťou a tešiť sa, že Boh pretrhol nebesá a zostúpil, nastala duchovná slepota. Pred ňou Pán varuje a vystríha.

Svätý Boh sa predivným spôsobom dokázal v živote tohto zboru. Obživil suché kosti na údolí. Vložil do nás svojho Ducha. Počúvajme Jeho hlas a buďme nielen poslucháčmi, ale aj činiteľmi Jeho slova. Aby na naše modlitby rád vyslýchal, konal divy medzi nami a uzdravených pred nami nevaroval pre duchovnú slepotu.        

   Amen