17. nedeľa po Sv. Trojici - 2014

Poďakovanie za úrody

Suspírium:                              Bohatými v Tebe byť

uč nás, Hospodine,

Teba, dárče, velebiť

v slove, ako v čine,

dnes i vždycky, Pane náš,

veď si hoden vďaky...

Za dobrotu buď Ti česť,

Bože, nad oblaky. Amen (M. Rázus)

Text: Ján 6, 25 - 35; Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec. Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Dnes si opäť s vďakou pripomíname Božiu lásku nesmiernych rozmerov. Vypovedať sa nedá, ako sa dojemne stará nebeský Otec o všetko stvorenstvo. Aj tohto roku Jeho milosť pokryla úrodou našu zem. Dostáva sa nám oveľa viac ako sme mysleli a dúfali. Preto pred nami vystáva otázka, ako správne naložiť so zverenými darmi. Ekonómovia rátajú zisk, sociálne organizácie zas to, koľkým biednym sa bude môcť pomôcť. Neviem, ako budeme nakoniec s darom Božím spokojní. Viem však jedno, že každodenného chleba nikdy nebude dosť, ak človek zabudne na Darcu a bude ho aj nadbytok, ak sa bude usilovať o pokrm, ktorý je pre večný život. Tak je to zvláštne zariadené ako píše ap. Pavol: Kto mal mnoho, nemal navyše, a kto málo, nemal nedostatku. Preto nestretneme spokojného človeka, ktorý založil svoj život na hmotných veciach a nestretneme človeka nespokojného aj s málom, ktorému základom života je Pán.  

On nás vyzýva:

1.   aby sme v Neho verili,

2.   lebo len On nám dáva chlieb života 

Bratia a sestry v Pánovi!

Sliezsky biskup opísal svoje dojmy z Kórei. Udivil ho rast kresťanskej cirkvi v tejto juhovýchodoázijskej krajiny. Nevedel si ho vysvetliť. Podal iba domnienku, že je spôsobený asi mierou ochoty obete týchto ľudí. Uviedol to aj na príklade pastora Vona, ktorého si aj po smrti vysoko vážia. Tento človek bol kruto prenasledovaný komunistami. Zabili mu dvoch synov a on nielenže dokázal odpustiť vrahovi, ale si ho aj adoptoval za syna. Sedemstočlenný zbor si v krátkom čase dokázal postaviť kostol pre vyše tisíc ľudí a aj vyslať pomocného kazateľa na misie do Česka. Zbor chudobných, ktorých je asi 150 si do  štyroch rokov postavil kostol. Keď som čítal toto svedectvo, zrazu sa mi zdalo úsilie, ktoré sme vynaložili v našom zbore za posledných dvadsať rokov chabučké a naša vzájomná láska veľmi bledučká a chudorľavá. Podobáme sa tým, ktorí hľadali nesprávne hodnoty u Pána Ježiša pri Genezaretskom jazere: „Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“ Nehľadáme aj my veci tohto sveta, namiesto viery v Ježiša?

Pán chce, aby sme Jeho hľadali a verili Jeho slovu. Lebo ten, čo hľadá len časný chlieb, zahynie: Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli.     

Sestry a bratia v Pánovi!

Pán Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život. Kto nájde Ježiša, tomu sa  zmení život. Kórejskí bratia a sestry začali žiť novým životom. Každý, kto úprimne uverí v Pána prejde takou zmenou. Tak, ako pred päťsto rokmi prešli a ešte dlhé roky prechádzali zmenou života naši predkovia, tak nedávno prešiel zmenou života konvertita z islamu z jednej arabskej krajiny. Utiekol pred prenasledovaním k nám na Slovensko. Prišiel do istého nášho zboru. Nevie si zvyknúť na náš kresťanský život, ktorý nesvedčí o tom, že mu je Kristus Pánom. Pre neho viera v Krista je prvoradá a určuje beh jeho života. Obraz, ktorý mu poskytujeme vypovedá, že máme iné ciele. Keby tomu tak nebolo, Božie dary by boli pre nás dôvodom k oslave Darcu. Túžili by sme byť Jeho pomocníkmi pri riešení pálčivých problémov sveta. Boli by podnetom k zdieľaniu sa s tými, s ktorým tvoríme telo Kristovo. Takýto obraz nás evanjelikov radí v našej krajine do úzadia. Máme „najlacnejšiu“ cirkev. Radi z nej ťažíme a neradi si kladieme otázku: čo môžem urobiť pre svoju cirkev. Pritom bohatstvo duchovných a hmotných darov Božích k nám prúdi neustále. Žiaľ na našu škodu, lebo nás usvedčí z malej viery a nezáujmu o pokrm pre večný život. Príhoda z dnešného rána. Bol som na dvore fary a počul vrznúť bránku. Do dvora vošiel ešte dosť mladý, mne neznámy muž. Podal mi ruku a povedal svoje meno. Nato otvoril dlaň a vtisol mi do ruky bankovku so slovami: pre vaše spoločenstvo. Prekvapený som sa ho opýtal: ste evanjelik? Povedzme kresťan, odpovedal mi. Opýtal som sa ho: Prečo obetujete nám? Janko Hevera mi pomohol - odpovedal. Vybavila sa mi Jankova činnosť pre stratené duše a pochopil som, že mu bol vzácnym Filipom, ktorý mu ukázal cestu viery a prijatia Pána Ježiša do svojho srdca. A tento muž z vďaky za milosť Božiu, ktorou ho Pán prijal za svoje dieťa prišiel a obetoval dar. Tento muž sa obrátil.

Len keď obrátime svoju pozornosť na Pána a  večný život, len potom pochopíme, aké bolo márne naše snaženie za mannou tohto sveta. Kto nájde Ježiša, nájde pravú hodnotu života: Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta.

Čo je viac, tento, alebo večný život? Pastor Von odpustil, tento uzdravený muž obetoval. Či nie viac by sme mali byť k sebe láskaví, odpúšťajúci, pre spoločenstvo pracujúci my, „starší synovia“, ktorí sme zostali v dome otcovom a všetko, čo je Jeho je aj naše? Ak tak budeme konať, vtedy bude naša vďaka za požehnanie úrod dôstojným oslávením Darcu života a večnosti.

   Amen