18. nedeľa po Sv. Trojici - 2014

Suspírium:                V slove Tvojom naša sila,

naša nádej, radosť milá -

ó, daj nám ho v tej hodine,

Bože dobrý – Hospodine,

nech nás ono v láske zblíži,

potešuje v ťažkom kríži,

zdvíha v púti v každej dobe,

i v živote i pri hrobe. Amen (M. Rázus)

Text: Efezským  5, 15 - 21; Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej.  Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Dbajte, ako obcujete, vykupujte čas, rozumejte, čo je vôľa Pánova, buďte naplnení Duchom, plesajte Pánovi srdcom, dobrorečte za všetko Bohu, buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej. Počuli sme časť úprav apoštola Pavla kresťanom do Efezu pre boj proti jednotlivým hriechom. Ide teda o praktický život kresťana a kresťanského spoločenstva. Ono má vydávať svedectvo o živote vykúpeného Božieho dieťaťa. Efezskí vstupovali do spoločenstva s Pánom Bohom. Odchádzali od pohanských modiel. Preto chápeme Pavlovu snahu o ich pevné ukotvenie v tomto spoločenstve.

My do neho patríme od narodenia, keď sme boli krstom odovzdaní Pánu Bohu, aby sme boli Jeho. Na nás by malo teda byť od samého začiatku viditeľné, že

Máme pred sebou jasný cieľ – kráľovstvo nebeské. Preto

1.     tomuto cieľu podriaďujeme cestu svojho života,

2.     ústami vyznávame svojho milostivého Boha

3.     a znakom nášho spoločenstva je vzájomná služba lásky.

Bratia a sestry v Pánovi!

Poľský spisovateľ Sienkiewicz napísal v roku 1896 knihu, za ktorú mu bola v roku 1905 udelená Nobelova cena za literatúru, dal jej názov Quo vadis. Kam kráčaš? Určite je mnohým z vás veľmi dobre známa a mali ste radosť pri jej čítaní z odvahy trpieť pre Pána Ježiša Krista, ktorú mali prví kresťania v Ríme. Slová názvu tejto knihy by sme mohli použiť na oslovenie dnešných kresťanov. Dnes by sme sa nemali učiť, ako majú kresťania žiť, už by nám to malo byť vžité. A predsa otázka poľského spisovateľa je aj dnes opodstatnená a slovo Pavlovo aj pre nás potrebné a živé. Kam kráčame kresťania? Kráčame za Kristom? Môžeme s čistým svedomím a vyznaním srdca spievať s Zinzendorfom: Ježiši, Ty sám kliesni cestu nám – a my váhať nebudeme, v šľapajach Ti kráčať chceme, za ruku nás veď, k Otcovi priveď. Ak áno, potom slová apoštola Pavla: „Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom,“ nám musia určovať smer nášho života. Byť silou k odmietnutiu cesty sveta ako múdri, teda od Pána Boha vyučení. Aby sme vykupovali čas odovzdaním svojich hriechov Kristovi,  kým ešte trvá čas Jeho milosti. Dovolili Jeho slovu a láske, aby naplnili naše vnútro a my sme sa stali pomocou tým, ktorí hľadajú Svetlo Krista. V slove Písma máme aj my hľadať usilovne Pánovu vôľu, nedovoliť vínu rozkoše, aby nás sputnalo, urobilo bezmocnými pred hriechom. Naplnení Duchom čítali Bibliu, používali Slovo evanjelia a zákona a modlili sa za dary Ducha Svätého. 

Sestry a bratia v Pánovi!

Kto pochopí dary milosti, ktoré Pán Boh udeľuje svojim deťom, musí Pána Boha oslavovať, vieru v Neho vyznávať, robiť „reklamu“ kráľovstvu spásy a večného života. Nedávno mi ktosi povedal, keby ste počuli reči vašich konfirmandov. Inokedy sa zas iný sťažuje na brata, že nezriadene žije, zas iný na spoločenstvo kresťanov, že nie je príkladom k dobrému nasledovaniu. Nuž Pavol dáva jasnú smernicu k príkladnému nasledovaniu Pána Ježiša a k dobrej ceste za Ním: Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.

Nie je jednoduché začať dávať viac času Pánovi, ako sme zvyknutí. Ale, keď sa na to odhodláme, zažijeme úžasné veci. Mali by sme deň sviatočný svätiť. Spomeniem jednu z možností: skúsme po príchode z chrámu a po nedeľnom obede navštíviť starého, alebo chorého suseda, ktorý nemohol prísť do chrámu. Pohovorme mu, čo sme v chráme počuli, zaspievajme si s ním piesne, ktoré sme spievali a pomodlime sa s ním. Alebo to urobme vo svojej rodine tým, ktorí nechceli prísť do chrámu. Satan na začiatok položí mnoho prekážok, od únavy až po nechuť. No po zlomení jeho odporu, príde niečo nečakané a krásne. S tým máme so sestrou kantorkou každú nedeľnú vzácnu skúsenosť. Pán nám odníma únavu a na konci našej púti zaznie otázka: a kde pôjdeme na budúce? Láska k blížnym je oslavným spevom nášho srdca Pánovi

Bratia a sestry!

Pavol neobchádza ani zborové spoločenstvo. Ono má veľkú misijnú zodpovednosť. Pripomína nám: Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej. Byť si vospolok poddanými neznamená zničiť sa, alebo byť otrokom niekoho, ako si to vykladajú v niektorých uletených spoločenstvách, zvlášť ohľadom podriadenosti žien. Je to sloboda kresťana nemusieť sa presadzovať. Sloboda slúžiť v láske spoločenstvu bez ohľadu na vzťahy, bez ohľadu na poklesky slabých. Sloboda milovať tých, ktorí sú nevraživí, nepriateľskí. Sloboda prinášať zvesť o Pánovi tam, kde mu neotvorili dvere. Prečo takáto sloboda? Nuž preto, lebo nás Kristus oslobodil do slobody dietok Božích Je to dostačujúca motivácia? Na túto otázku si musíme odpovedať sami pred Pánom a sebou a potom náš život odpovie na otázku: Kam kráčaš? Hore, alebo dole?

   Amen