21. nedeľa po Sv. Trojici - 2014

Suspírium:                                       Zdvihni nás slovom,

popraj duši silu,

keď pomýšľame

na poslednú chvíľu,

ju Ty znáš!

Daj toho ducha,

čo smrť prekonáva

nech sa v nás zjaví

Tvoja moc a sláva! Amen (M. Rázus)

Text: Židom  10, 32 - 39;  Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý. Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať.  Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.    Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Nedávno si istý brat povzdychol: akoby kresťania zabudli na minulé doby a znova sa vracajú k životu bez Pána Boha. Tým chcel povedať, že čas eufórie zo slobody po nežnej revolúcii sa skončil. Kostoly sa vyprázdňujú a slabne túžba po Pánu Bohu. V mnohom mal pravdu. Kde hľadať príčinu? Kde sa tak deje, všímajme si, či tam nevidíme rastúcu túžbu po veciach tohto sveta. Túžba po mamone má veľkú moc a človek pri nej zabúda na budúce veci.

Posledné nedele cirkevného roka nám dôrazne pripomínajú, že takéto správanie oslabuje našu vieru. Zvádza kresťana na cestu zahynutia. Musíme si neustále pripomínať, že žijeme síce v tomto svete, ale on nie je našim trvalým domovom. Sme tu len akoby v podnájme, kým nesplníme poslanie, ktorým nás poveril Hospodin náš Boh. Je to podobné tomu, čo zažíva dnes mnoho ľudí, ktorí vycestovali za prácou ďaleko od domova. Ich prvou úlohou je nájsť si dočasný príbytok, strechu nad hlavou. Útulok, v ktorom môžu do času konania práce bývať. Majú svoj dočasný domov radi, ale nikdy si k nemu nevytvoria trvalý vzťah. Kde sa tak stane, zabudnú na svoj pôvodný domov a už sa nevrátia. Tí, ktorí majú neustále na pamäti, trvalý domov, túžia sa doň navrátiť. Podobné je to aj s duchovným domovom. V Biblii čítame, že tu na zemi nemáme trvalé  miesto, ale hľadáme to budúce. Kto má na mysli domov v nebesiach vie, že je tu len pútnikom. Áno,    

putujeme k novému domovu, preto:

1.   nezabudnime na prekážky, ktoré nám kladie svet,

2.   pamätajme na hodnotu nového domova

3.   a vo viere v Pána Ježiša Krista vytrvajme

Bratia a sestry v Pánovi!

Autor listu Židom pripomína tým, ktorí prijali za Spasiteľa Ježiša Krista, aby pamätali na utrpenia, ktoré museli znášať. Vtedy to bol rímsky štát, ktorý zákonmi ničil tých, čo vyznávali Ježiša, pravého Boha a Pána. Boli vysmievaní, znevažovaní a potupovaní tí, ktorí sa ujímali väzňov a pomáhali im znášať utrpenie. Robili to preto, lebo mali pred očami inú odmenu, ako čo im ponúkal tento svet. Odmenu spasenia a večného života. A keď v čase písania tohto listu utrpenie bolo miernejšie, majú si pripomínať, ako sa k nim správal svet. Majú pamätať na príkorie a uvedomiť si, že dobré úmysly má s nimi len nebeský Otec, u ktorého majú trvalý domov.

Áno. Aj my si máme stále treba pripomínať dobu, keď bolo kresťanstvo vytláčané na von zo spoločnosti a mnohí veriaci boli perzekvovaní za svoju vieru v Pána Ježiša Krista. Mnohí na tú dobu zabudli. Zabudli teda aj na hodnotu, pre ktorú vtedy ochotne znášali prenasledovanie i posmech? Zabudli na milosť v Kristovi Ježišovi?

Sestry a bratia v Pánovi!

Kresťania v čase prenasledovania presne vedeli, prečo boli ochotní znášať utrpenie a neodstúpili od viery. Verili, že im svet nemôže ponúknuť vyššiu a väčšiu hodnotu, ako im ponúka Spasiteľ. Len porovnávaním hodnôt časného domova s večným môžeme pochopiť ich trvalosť a vzácnosť. Či je vzácnejší ten prechodný so všetkými bolesťami, súžením a nestálosťou, alebo ten večný, ktorý nám pripravil Pán Ježiš v dome svojho Otca. Hodnota večného života je daná láskou jeho Tvorcu a jeho večnosťou. Daná je hodnotami lásky, spravodlivosti a radosti v ktorej  jeho obyvatelia trvale bývajú. Odbleskom toho môže byť spomienka na naše návraty domov k našim blízkym. Radostnými ich robí túžba po láske našich blízkych. O čo je vzácnejší ten nový domov, kde sa už nebudeme lúčiť a kde lásku a radosť sa už nebudú striedať s bolesťou, smútkom, alebo s nenávisťou. Lebo tam už nebude ani smrti ani hriechu, čo v časnosti narúšajú pohodu života človeka. 

Bratia a sestry v Pánovi!

Tu nám hriech chce zabrániť v tom, aby sme nedoputovali do domu nášho nebeského Otca. Koná tak cez slabosť a nestálosť viery. Vedie nás k odvrhnutiu viery a pochybnostiam, či Pán, ktorý nám zasľúbil nový domov príde a poberie nás k sebe. Chce nám zabrániť v návrate domov, a tak nás púta záľubami tohto sveta. Preto pisateľ tak dôrazne pripomína čitateľom Pánovu podmienku: Môj spravodlivý bude žiť z viery. Vystríha, že odstúpenie od viery bude mať katastrofálny dôsledok. Dáva do nezmieriteľného rozporu vieru s neverou: smrť verzus záchrana duše. Utiahnutie sa od viery, alebo vytrvanie v nej. Kristus pri našej záchrane neurobil kompromis. Vykúpil nás za cenu svojej krvi. Našou odpoveďou nemôže byť nič iné ako pevná viera až do konca.

Varujme sa preto chýb nejedného pútnika. Aby sme došli do cieľa večného života, odmietnime ponuky a zvody hriechu. Pripomínajme si, ako sa nás snažil vzdialiť od Spasiteľa. Uvažujme  a svedčme o hodnotách domova nebeského Otca. Svedčme o láske, ktorá nám miesto v tomto domove zabezpečila. Lebo my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.    Amen