Život v prvých cirkevných zboroch – Kolosy.

            Miesto

Mesto Kolosy ležalo v rímskej Ázii na západe dnešného ázijského Turecka, v oblasti nazývanej Lykia. Bolo asi 15 km vzdialené od Laodikey, kde sa spájala hlavná trasa z Efezu a Sárd.       Neskôr sa trasa presunula a mesto začalo pomaly upadať. Dnes už Kolosy nie sú obývané.

Vzťah k zboru

Keď písal apoštol Pavel list kresťanom v tomto zbore s najväčšou pravdepodobnosťou v tom meste ešte nebol, napriek tomu kontakty na Kolosy mal. Z tohto mesta pochádzal Pavlov priateľ Onezimos, s ktorým sa stretol vo väzení. Bol to otrok, ktorý ušiel od Filemóna, kresťana, ktorý tiež žil v Kolosách a patril do kresťanského spoločenstva. Keď Onezimos pri Pavlovi uveril, poslal ho Pavel domov aj s listom, ktorý máme v Biblii ako list Filemonovi. V ňom žiadal Filemóna, aby Onezima prijal už nie ako otroka, ale ako brata v Kristovi.

            Ďalším Pavlovým kontaktom na Kolosy bol aj muž Epafras, ktorý bol jeho spolubratom v šírení evanjelia. Pravdepodobne v čase, keď bol Pavel v Efeze (pôsobil tam asi 3 roky), Epafras pod jeho vedením a umerňovaním zvestoval evanjelium v oblasti Lykie (na mape pod mazvom LUKIA). Epafrovi sa pripisuje založenie kresťanských zborov práve v Kolosách, Hierapolise a Laodikey. Nakoniec sa meno tohto muža spomína na návšteve Pavla v Ríme, kde doniesol aj správy o tom, ako žije cirkevný zbor v Kolosách.

            Situácia v Kolosách

Neboli to však iba dobré správy. Boli to aj veci, ktorých sa Pavel obával. Takéto problémy mala väčšina kresťanských zborov. Prichádzali noví ľudia, noví misonári a s nimi aj nové názory a nové pohľady na Kristovo učenie. No veľakrát ovplyvnené Židovstvom, gnosticizmom, ale aj rôznymi starými poverami a pohanskými tradíciami. A s tým bolo potrebné bojovať. Samozrejme nie mečom a nie násilím, ale vysvetľovaním, upresňovaním, napomínaním, že odbočili a stratili sa tak Kristovmu učeniu.

Toto je moment, ktorý priviedol Pavla napísať list kresťanom do zboru, ktorý asi nikdy nenavštívil, aj keď tú túžbu mal a spomínal ju aj v liste Filemonovi. Teda to, čo vieme o živote kresťanov v Kolosách, vieme vďaka Pavlovmu listu, v ktorom reagoval na to, čo kresťanom nebolo jasné a kde sa dopúšťali určitých chýb.

            Zloženie zboru

Väčšina kresťanov pochádzala z pohanstva, ale bola tam aj veľmi významná židovská osada. Podľa toho, čo Pavel napísal, v určitý čas začala ovplyvňovať kresťanský zbor a jeho učenie.

Obsah listu

Pavel sa v liste predstavil tak, ako to mal vo zvyku, ako apoštol Krista Ježiša a hneď v úvode vyslovuje vďaku za to, že počul o nich dobrý chýr o ich láske ku kresťanom a ich pevnej viere. Opisuje trochu aj svoju situáciu, pretože trpí pre Krista, práve to by mohla byť narážka na jeho väzenie v Ríme (predpokladá sa, že tam list Kolosenským napísal).

Prvým náznakom problémov je druhá kapitola. Tu Pavel spomína aj blízky Laodikejský zbor, kde je to veľmi podobné, kde upozorňuje, aby ich nikto neprehovoril ľstivými rečami. Kol 2,4  Podľa okolitých veršov to vyzerá tak, že niekto spochybňoval osobu Ježiša Krista, preto Pavel pripomína Kolosenským kresťanom, aby, ak prijali Ježiša Krista Pána, aby v Ňom ďalej žili. Kol 2,6  Do zboru teda prišiel niekto, kto síce hovoril veľmi učene a múdro, ale podľa Pavla to boli prázdne reči podľa ľudského podania, ale určite nie podľa Krista. Kol 2,9

Námet do diskusie: Vyzerá to tak, že uveriť v Krista je jednoduchšie, ako si túto vieru rokmi udržať. Pre mnohých veriacich ľudí je problémom zotrvať v tom, čomu sa naučili        na začiatku. Máme tendenciu hľadať niečo nové, objavné, moderné. Nové veci nás lákajú viac ako niečo, čo je nám už známe. Duchovný život v Kolosách ohúrili nové veci, ktoré priniesol židovský vplyv a noví zvestovatelia evanjelia. Vyzerá to tak, že bolo pre Kolosenských lákavejšie počúvať a prijímať niečo nové, ako vydržať v tom starom.

Mladých ľudí dnes ohúri hovorenie jazykmi, zvláštne dary ducha ako uzdravovanie a vyháňanie démonov. Ostať pri základných pravdách evanjelia je už zastaralé a nudné. Namiesto toho, aby sme žili ako veriaci ľudia každý deň na slávu Krista, vyhľadávame niečo nové, niečo, čo je senzačnejšie. Veľmi múdro znejú aj dnes slová apoštola Pavla: ...ako ste prijali Krista Ježiša Pána, v Ňom žite.

Ak sa v 2. kapitole rozoberá obriezka, je jasné, kto tieto mylné učenia do zboru v Kolosách zavádzal. Kresťania zo židovstva si vždy veľmi cenili svoje židovské korene. Súviselo s tým množstvo predpisov, ktoré dodržiavali a množstvo zvykov, či obradov, ktoré zachovávali. Stále sa im tieto veci vynárali a mali pocit, že pre svoje spasenie urobili viac, ako niekto z pohanstva, kto žil úplne mimo. Bolo to napriek tomu, že apoštolský konvent rozhodol, že pohania sa nemusia dávať obrezať a nemusia zachovávať všetky židovské predpisy, ako bolo čisté, či nečisté mäso, soboty a iné. Tie veci sa však stále do kresťanstva predierali. Čítame o tom v Kol 2,16. Pavel píše: Nech vás teda nikto neposudzuje ani          pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novmesiace alebo pre soboty....... Krásne argumentuje    20. veršom: Ak ste teda s Kristom odumreli živlom sveta, ako to, že sa dáte viazať, ako by ste ešte vo svete žili predpismi? Téma o čistom, či nečistom jedle mala byť v kresťanstve už dávno uzavretá. Ale nebola. Slovami apoštola Pavla: Je to zdanlivo múdrosť, ale v skutočnosti len samovoľné pobožnostkárstvo...... Kol 2,23

Námet do diskusie: Záslužníctvo pri spasení riešil aj Martin Luther počas reformácie a aj keď sa v našej cirkvi tvárime, že v učení o spasení z milosti máme jasno, každodenné uvažovanie kresťanov svedčí o inom. Niekde v podvedomí si vždy myslíme, že za to, že sme v nedeľu v kostole a že máme v zboroch nejakú službu, prinášame obete a dávame milodary, predsa by len Pán Boh mal tieto veci zobrať do úvahy. No to už nie je spasenie z milosti, ale za zásluhy. Ako vnímaš svoju službu?

Podľa ďalších slov listu mali kresťania problém aj s opustením svojho starého pohanského života. Pavel pripomína, že lakomstvo, modloslužba, ale aj hnev, vášnivosť a rúhanie už nemajú miesto v novom živote s Kristom. Ak ste sa rozhodli pre Krista, nemáte sa čo obracať za tým, čo bolo.

Námet do diskusie: Práve dnes sa stetávame s tým, ako sa nám do kresťanského života pomaly vmiešavajú hriechy, ktoré do kresťanského spoločenstva nepatria. Máme v zboroch ľudí, ktorí chodia do spoločenstva, pokladáme ich za veriacich a pritom žijú v smilstve, v nejakom mimomanželskom vzťahu, alebo narábajú s čarodejníctvom a poverami, zaklínaním a duchovnými mocnosťami zla. Napriek tomu sami seba považujú     za veriacich a zbožných ľudí. Je to veľmi vážny problém, pretože svojim hriechom znesväcujú celé spoločenstvo, do ktorého patria. Možeme to prirovnať k hriechu Ananiáša a Zafiry. Ako sa pohne zbor z miesta, ako môže rásť a duchovne napredovať, keď v našom strede sú odsúdenia hodné hriechy? Myslím na tie najzákladnejšie, ktoré patrili v minulosti k typickému pohanskému životu. Pavel často písal, že tieto veci tým, že uverili v Krista, opustili. Všimnite si, že my ich znova máme v našich spoločenstvách.

Pavel im ďalej hovorí, aby sa dokázali aj napomínať a žili v mezi sebou v láske. Koniec 3. a začiatok 4. kapitoly je venovaný jednoduchým vzťahom v rodinách. Aj pre nás je rodina základ spoločnosti tak, ako je aj základnou jednotkou cirkvi. Pavel hovorí, aby sme žili múdro pred tými, ktorí sú mimo....  

Námet do diskusie: Zamyslime sa ako vyzerajú naše kresťanské rodiny? Aké svedectvo vydávajú ľuďom žijúcim mimo cirkvi. Prejdite si kresťasnké rodiny vo svojom okolí a, samozrejme, nevynechajte ani tú svoju. Zbadáte, akým zlým svedectvom sme. Niekde nežijú dobre, inde je problém s alkoholom, zase inde sa mladí odsťahovali do mesta, alebo odišli za prácou a lepším životom a rodičov nechali tak, opustených a samých na seba, bez pomoci. Často starých a chorých. Hlavne, že oni sa niekde v Bratislave, či v Anglicku majú dobre a majú dosť peňazí. Úplnou hanbou cirkvi je, keď sa deti hádajú pre majetok, či dedičstvo a sporia sa na súdoch, ale v kostole sedia v prvej lavici. A tých vecí je podstatne viac.

Záver listu patrí tradične Pavlovým pozdravom priateľom a známym. Vďaka za tieto osobné veci, aj keď sa nám zdajú byť v Božom slove nepodstatné, pretože títo ľudia už nežijú, ale vďaka týmto pozdravom máme istotu, že tieto listy sú pravé a pochádzajú z pera apoštola Pavla.

Námety k modlitbám:

·         Modlime sa za to, aby sme vedeli vydržať v tom, čomu sme uverili. Nepotrebujeme nové učenie. Potrebujeme žiť v tom, čo sme z Božieho slova prijali.

·         Modlime sa za ľudí, ktorí si zvykli žiť vo vlastných hriechoch a prestalo im to prekážať. Nevidia ich.

·         Modlime sa za naše rodiny, pretože sa nám rozbíjajú a vytráca sa nám súdržnosť a láska. Podávame tak neveriacim ľuďom veľmi zlé svedectvo.

                                                          Jaroslav Petro