1.pôstna nedeľa – spoveď s VP

Text: Lk 4, 1-13

     Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

     Pôstna doba – ktorú začíname – je čas, ktorý máme správne využiť. V mnohom nám napomôže pre náš život. Čo si môžeme napríklad uvedomiť hneď na jeho začiatku?      

     Profesor skončil prednášku a ako obvykle sa spýtal: “Má niekto otázku?“ Jeden zo študentov sa ozval: „Pán profesor, v čom je zmysel života?“ Profesor sa zadíval na študenta, ktorý mu položil otázku, aby sa presvedčil, či otázku myslí vážne. Bola to pravda. „Odpoviem vám.“ Vytiahol z vrecka nohavíc peňaženku a z nej malé zrkadielko, nie väčšie ako minca. Potom povedal: „Počas vojny som bol malý chlapec. Raz na ulici som našiel rozbité zrkadlo. Schoval som si z neho tu najväčšiu časť. To je toto. Začal som sa s ním hrať a učarovalo mi, že môžem nasmerovať lúč svetla do tmavých kútov, kde sa slnko nikdy nedostalo, do hlbokých dier, trhlín a skrýš. To zrkadielko som si ponechal. Keď som sa stal dospelým, zistil som, že to nebola len detská hra, ale metafora toho, čo môžem v živote urobiť. Ja som taktiež kúskom zrkadla, ktoré ako celok nepoznám. Ale s tým čo mám, môžem poslať svetlo – pravdu, porozumenie, poznanie, dobro a nehu – do tmavých kútov ľudského srdca a môžem niečo v nich zmeniť. Môžu to uvidieť iní ľudia a taktiež to robiť. V tom je pre mňa zmysel života.“

     Uvedomiť si môžeme, že náš boj proti pokušeniu môže sa stať mementom aj pre víťazstvo iných.

     Príklad nachádzame v Ježišovej odpovedi pokušiteľovi: „Napísané je: ,Nie samým chlebom žiť bude človek.“ Ale aj zo slov: „Napísané je: ,Pánovi, svojmu Bohu budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť.“ A pri treťom pokušení Ježiš mu odvetil: „Povedané je: ,Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“ (Lk 4,4.8.12)

     Evanjelium hovorí, že diabol pokúšal Ježiša trikrát. Ale pripomeňme si aj tú vetu, ktorú evanjelista Lukáš napísal na koniec tohto úryvku: „Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel  na čas od Neho.“ (v. 13)

     Z toho vyplýva, že diabol aj neskôr viackrát pokúšal Ježiša. Avšak v celom evanjeliu by sme márne hľadali ďalšiu situáciu, kde by takto prišiel za Ním. Zdá sa teda, že to robil iným spôsobom. Keď si pripomenieme rôzne situácie z Ježišovho ďalšieho pôsobenia, po troške uvažovania zbadáme v nich viacej diablovej zákernej roboty. Napríklad len takí farizeji, keď Ho pokúšali, aby povedal niečo proti cisárovi. Alebo keď sa Mu posmievali, aby zostúpil z kríža. Alebo keď uzdravoval posadnutých. Ale aj také situácie, keď Ho zástupy chceli po rozmnožení chleba urobiť kráľom. To všetko bola diablova robota. Ježiš však bol ostražitý. Nebolo Jeho poslaním stať sa kráľom Izraela. Ani nemal oslobodiť Izrael od politického útlaku. Vedel dobre, že má vykúpiť všetkých ľudí a chcel túto svoju úlohu vyplniť veľmi zodpovedne a poslušne z lásky k nám a k svojmu Otcovi.

     Diabol teda prichádza k nám v rôznych pokušeniach, tak ako k Ježišovi. Niekedy je to veľmi okaté, veľmi ľahko sa to dá vypozorovať. Ale dovolím si tvrdiť, že oveľa častejšie sa stane, že príde nebadane. Spozorujeme to, až keď je neskoro. Zdá sa teda potrebné, aby sme sa naučili byť citliví a ostražití na diablove intrigy. Keď chce zlodej  ukradnúť auto, alebo keď sa vám chce niekto vlámať do domu, nespraví to tak, že o tom niekomu povie. Keby ste vedeli, že zajtra v noci príde do vášho domu zlodej, no určite by ste robili všetko preto, aby ste zachránili seba, svoju rodinu i majetok. Teda v materiálnych veciach nemáme problém spraviť hocičo pre ich záchranu. Ale keďže vieme, že okrem tela máme aj dušu, treba niečo robiť aj na záchranu duše pred tým zlodejom ľudských duší. Hovorí sa – a je to aj pravda – že najlepším liekom je prevencia. Tak aj v tomto prípade, nebojme sa používať liek prevencie v plnej miere, teda predchádzať zlu. Ako? Využívať čím častejšie prostriedky Božej milosti – v pôstnom čase je to duchovná príprava na slávenie sviatkov Ježišovho zmŕtvychvstania, pôst, modlitba, konkrétne skutky lásky, účasť na pobožnostiach a predovšetkým spoveď a prijatie svätej Večere Pánovej. Aj dnešná chvíľa a svätá Večera Pánova chce byť pre nás takou výzbrojou a pomocou v boji proti pokušeniam.

     Začína pôstna doba, teda ten najlepší čas, čas milosti a spásy na to, aby sme prehodnotili svoje postoje, svoje reakcie, kde sa nachádzame v živote vo vzťahu k Pánu Bohu, ale aj našim blížnym. Dnes si človek však nevie nájsť čas na ticho, modlitbu, na seba, na pohľad do svojho vnútra, kde by sme spoznali pravdu o Bohu i o sebe. Vyzerá to tak, ako keby sme sa báli pozrieť sami na seba. Kto vlastne sme a kam smerujeme?

     Myslím, že nás tu, v kostole, je veľa takých, čo vedia šoférovať. Možno sa vám už stalo, že ste išli za dažďa v noci. Vieme, že vtedy sa veľmi ťažko jazdí. Samozrejme, v takej situácii máte zapnuté svetlá a stierače. Lenže ak je veľa áut, svetlá sa vám postupne zašpliechajú a zrazu zistíte, že svietia akosi slabo. A možno v prvej chvíli si človek ani neuvedomí, že tie svetlá sú špinavé, pretože toľko vidí, že svietia. Ale práve v tom je to veľké nebezpečenstvo. Človek vie, že mu svetlá svietia, a tak si pokojne ide ďalej. Veľmi ľahko však môže havarovať, pretože nevidí dostatočne ďaleko pred seba. Mal by čo najskôr zastaviť a svetlá očistiť. Náš život sa neraz podobá takejto jazde po svete. Je veľa toho, čo nám denne špliecha na dušu, veľa drobných hriechov, neraz takých, že to hneď ani nezbadáme. Mali by sme sa preto z času na čas zastaviť, aby sme očistili ten náš duchovný zrak, aby sme náhodou úplne nezhavarovali vo svojom duchovnom živote.

     Profesor od detstva sa naučil chápať a správne pristupovať k zmyslu života. Malé zrkadielko mu to pripomína. Kiež by nám naše dobré, ale aj zlé zážitky, skúsenosti poslúžili k dobru, spáse našich duší. Na začiatku pôstnej doby zoberme si pred seba, že aj obmedzovaním sa, zriekaním, ovládaním sa, sebazáporom v dovolených, príjemných a dobrých veciach chceme byť vernejší Bohu. Nech je teda aj dnešná spoveď a Večera Pánova, ku ktorej chceme dnes spoločne pristúpiť, takým povzbudením a posilou na očistenie našej duše, na obnovenie vzťahu k Pánu Bohu ale aj našim blížnym. Amen.