| Kázeň 11.09.2016
“Veni Sancte”– 16. po Sv. Trojici Text: L 5, 1-11 Drahí veriaci – milí
žiaci, študenti, pedagógovia, bratia a sestry! Raz sa pri istej
príležitosti učiteľ pýtal chlapcov končiacich základnú školu, čo je to puberta.
Jeden vtipne povedal: “Puberta je zložité
obdobie života, počas ktorého sa prepracujeme od kakaa k pivu...” V inom
období, napr. v starnutí sa človek môže prepracovať od piva k čistej, zdravej
vode. Na nemocničnom lôžku sa prepracujeme od prejedávania sa k asketickému,
striedmemu životu. Podobné je to aj v duchovnej oblasti. Človek sa môže v
určitom období života prepracovať od sveta viditeľného, hmotného k hodnotám
duchovným, môžeme sa prepracovať od sebectva k láske, od nenávisti k zmiereniu,
od hnevu k odpusteniu. Úlohou života je dozrievať. A práve inštitúcia s názvom
škola nám k takémuto dozrievaniu pomáha. Učí nás, čo je v živote správne, učí
nás čo je v živote hodnotné, dáva nám príklad ako konať, ako sa zachovať v tej
ktorej situácii, aby sme slovami úvodného vtipu neboli len pubertiakmi, ale aby
sme rástli a dospievali. “Schola” – znamená
pokoj, pokoj od manuálnej práce – tak bol tento priestor vnímaný starovekými
Grékmi a Rimanmi. Vy dnes, milí žiaci a študenti, ale aj pedagógovia a rodičia
si uvedomujete, že sa práve začína pravý opak: kolotoč povinností – 10 mesiacov
práce, námahy, častokrát driny, stresu, nepokoja... Ale tiež chvíle plné
zážitkov, nových vzťahov, pekných a veselých momentov... Skúsme sa aj takto
pozerať a vnímať inštitúciu s názvom škola. Škola nás chce vychovávať a učiť
hodnotám. My, ktorí ste dnes prišli do tohto chrámu, chceme zažiť ešte niečo
navyše – túžime nanovo, tak ako aj v minulom období, spoznať, že pri všetkých
skúškach, ktoré budeme aj v nastávajúcom období absolvovať, nás za ruku pevne
podrží náš Boh. Preto sme dnes tu. Zhromaždení ako Boží ľud, Božie deti, ktoré
voláme: Veni Sancte, Príď, Duchu Svätý a naplň nás svojimi darmi: obdaruj nás
pokojom, pomocou, úspechom, požehnaním, silou a trpezlivosťou... Áno, takto
prosíme v tento čas. A my sa pýtame: Čo ešte nás chce tento vzácny čas
všetkých naučiť? Akú skutočnosť nám chce dnes ešte nanovo pripomenúť? Drahé sestry a
bratia! Cirkev je miestom, kde sa môžeme stretnúť so živým Kristom! Áno, to je dobrá
správa pre nás. My máme radi dobré správy a túto si vždy nanovo máme a chceme
pripomínať. Cirkev ako miesto stretnutia so vzkrieseným, živým Kristom! Toto
chceme a túžime aj v novom školskom období všetci spolu prežívať! Na
náboženstve, na konfirmačnom vyučovaní, na detskej besiedke, na stretnutiach mladých,
na bohoslužbách a pri ďalších podujatiach. Ježiš nás bude vyučovať a my budeme
spolu rásť v poznaní svätého Boha! Presne tak, ako je to aj v našom
evanjeliovom príbehu. Ľudia sa doslova tlačia za Ježišom. Bažia po Jeho slove,
túžia byť s Ním, túžia sa Ho dotknúť, možno tí malí pohladkať a na vlastné oči
sa presvedčiť, že Boh je medzi nimi. Áno, tam, kde prichádza Boh ako
Učiteľ, je prednášková sála malá. Niet
dostatok miesta. Musia sa využiť záložné zdroje. Pán Ježiš nastupuje na loď a
učí z lode. Loďkou zvykneme označovať cirkev – ako miesto vyučovania v Božom
slove, ako miesto, kde nechávame prehovoriť Ježiša, ako miesto nášho stretnutia
s Ježišom v Božom slove, ale aj vo sviatostiach – v krste a vo Večeri
Pánovej... V cirkvi pri stretnutí s Ježišom Kristom sa,
bratia a sestry, menia naše názory. – Po Ježišovom vyučovaní na lodi sa Pán
obracia k Šimonovi Petrovi: “Zatiahni na hlbinu a spusťte siete na lov!” Bratia
a sestry, do spoločenstva cirkvi prichádzajú rôzni ľudia. Prichádzajú so
svojimi nezodpovedanými otázkami, hľadajú patričné odpovede na veci, ktoré ich
trápia a s ktorými zápasia... Mnohí z vás, milí mladí priatelia, vyhľadávate
Božiu blízkosť pri rôznych skúškach, štátniciach, písomkách, prosíte, aby vám
Pán Boh pomohol. Modlíte sa, plačete, možno prežívate bezmocnosť ako ten učeník
Peter, ktorému sa spolu s jeho druhmi akosi nedarí... Môžem vás ubezpečiť, že
Boh počuje vaše modlitby a dokazuje sa v našich životoch. On je prítomný vo
svojom slove, je prítomný vo svojej Večeri - Eucharistii a zároveň mení naše
nedostatky na plné siete. Tam, kde prebývala iba naša bezradnosť a bezmocnosť,
s Kristom vstupuje Božie požehnanie, vstupuje nová optika. Na to, aby sme to
spoznali, je dôležité o tom vedieť, kto je zdrojom požehnania, kde načerpať, po
akej ceste kráčať. – “Ja som cesta, pravda i život...” To je to Kristovské, to
je to Božie, čo si chceme dnes opäť pripomenúť. Na tejto ceste, na ceste zvanej
Kristus, sa menia naše názory... Odtiaľ odchádzame iní. – Stretnutie s Bohom
nás mení. Mení naše hodnoty, mení naše priority. O Ježišovi sa môžeme veľa
učiť, môžeme o Ňom počuť veľa krásnych príbehov, ale nie to je najdôležitejšie.
Najdôležitejší je náš prerod. Naša zmena. Tak, ako tomu vidíme aj v našom
príbehu. Peter, ktorý najprv Ježiša chápe ako múdreho učiteľa, ktorý má čo
tomuto svetu povedať a určite Jeho myšlienky sú dobré, v závere evanjelia padá
Ježišovi k nohám a vyznáva: “Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.” Z
učiteľa sa stáva Pán. Osobný Boh. Takto sa z duchovného pubertiaka stáva
dospelý kresťan! O tom je škola viery. O tom môže byť aj každá chvíľa, ktorú
prežijeme počas nového školského roku spolu aj na tomto mieste, či v škole a
kdekoľvek, kde budeme počúvať Božie slovo, kde budeme počúvať slová Ježiša Krista.
To je to hlavné: V srdci prijať, uveriť a vyznať: Ježiš Kristus je môj Pán. S
Ním obstojím aj v ťažkých skúškach. S Ním budem mať čistý charakter... Sestry a bratia!
Cirkev ako miesto stretnutia so živým Kristom, kde sa menia naše názory a
odkiaľ odchádzame iní. – To je posolstvo dnešného evanjeliového textu. To je
to, čo chceme dnes na tomto mieste spoločne prijať a týmto poznaním sa
posilniť. Nech nám k tomu pomôžu naše modlitby, prosby “Veni Sancte...”, ako aj
blízkosť Ježiša Krista v Jeho večeri. Amen. |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||