17. nedeľa po Sv. Trojici

1. Téma: Verím … Čo je viera?

            Drahé sestry a bratia, milý CZ!

V nasledujúcich jesenných kázňach sa budeme venovať výkladu 1. článku našej všeobecnej viery kresťanskej: Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme. A práve dnes začneme tou prvou témou, prvým slovom vyznania: Verím. – Chceme si položiť otázky: Čo  znamená veriť? Čo to znamená, keď hovoríme: Ja verím..., ja verím v Boha... Aký je zmysel a potreba viery v každodennom živote človeka? – Určite je ten zmysel veľmi veľký a bez neho sa ani nedá žiť.

Sprievodcom k dnešnému kázaniu bude kratučký veršík z 2K 5, 7: “Lebo žijeme vierou a nie videním!”

            Hneď na úvod nám poslúži jeden príklad: Vo filme Indiana Jones 3, hlavný hrdina sa ocitol na kraji priepasti medzi dvoma jaskyňami a potreboval sa dostať z jednej do druhej. Stál na konci cestičky a videl tú druhú jaskyňu, lenže medzi ním a jaskyňou bola veľká priepasť. On vedel, že keď urobí krok, tak spadne dole do priepasti. Musel sa však do jaskyne dostať. V rukách mal nejakú starú mapu, kde bol nakreslený človek, ktorý akoby išiel ponad tú priepasť vzduchom, a bezpečne prešiel na druhú stranu. Lenže náš hrdina jasne videl, že pod ním je priepasť, že sa to jednoducho nedá. No na tej mape bolo zakreslené, že ten chlap tam prešiel. Lenže on nemal veľa času, musel sa rozhodnúť rýchlo, lebo zachraňoval svojho otca, ktorý neďaleko ležal a mal mu priniesť z tej druhej jaskyne nejaký elixír, ktorý by otcovi vrátil zdravie. Otec mu pritom kričal, že musí veriť: “Vierou vykroč na druhú stranu!...” A on stál nad tou priepasťou, celý sa chvel, veď to nie je možné... A tak to skúsil – zavrel oči, chytil sa za srdce, zdvihol nohu a urobil krok – vstúpil do prázdna. Lenže keď vstúpil, bola tam cesta! Tá jaskyňa bola robená tak, že to je pasca, tie lúče boli lomené, keď ste stáli pred tou cestou, nevideli ste tú cestu ponad priepasť. Ale bola tam, a on, ten hrdina tam stúpil a ocitol sa na pevnej pôde. Rýchlo prešiel a zohnal to, čo potreboval...

            Bratia a sestry, je to výborná scéna filmu, a dnes výborný príklad pre nás. Hovorí o tom, čo je v podstate viera. Viera je – tak sa nám to niekedy zdá – akoby vykročiť „do priepaste“, do neznáma, ale tam je pevná pôda. My ju ale mnohokrát nevidíme, ale odvážime sa, vstúpime a zrazu: je tam – pevná pôda pod nohami! Ten hrdina z filmu sa v tej chvíli stal veriacim človekom, veril, lebo uveril tej mape.   

Ten film je peknou ilustráciou, dôkazom, že na tomto svete neexistuje neveriaci človek. Neexistuje niekto, kto povie, že ja neverím. Každý človek verí, nie je možné žiť bez viery.          

Každý deň sme postavení pred otázku: veriť alebo neveriť! – Napr. keď si sadneme do autobusu - my dôverujeme tomu šoférovi, veríme, že nás dopraví tam, kam chceme. – Alebo keď prídeme do lekárne, automaticky dôverujeme tej pani magistre, že nás nechce otráviť liekmi, ktoré nám vydá. – Alebo keď ako manželky navaríme manželovi obed, vieme, že náš manžel nám dôveruje, nemá pochybnosti o našich zlých úmysloch... a pod... – Teda: Verím tomu šoférovi, verím tej lekárničke, verím manželke, že to je dobré a pod. Vidíte? Nedá sa žiť bez viery, každý musí v niečo veriť. Každý človek verí.

            Položme si otázku: Čo je teda viera? Čo je konkrétna kresťanova viera?

            1.Viera je dôvera. Ja dôverujem niekomu, niečomu. My chceme hovoriť nie všeobecne, ale o viere v Boha. Veríme v Boha... A to oboje ide spolu, ako hovorí Luther v Katechizme: “Viera a Boh.” Čo je viera? Viera je dôvera, keď ja niekomu dôverujem. Toto vysvetlenie nájdeme aj v biblickom slovníku.

            2.Význam slova viera, veriť, je: byť presvedčený o existencii Božej. Takže v biblickom chápaní je viera dôverou – dôverujem Bohu a tiež mať presvedčenie, že Boh existuje. Apoštol Pavol preto hovorí: „Žijeme vierou a nie videním“ (2K 5, 7). Videnie – to je to, čo vidíme. My ľudia často veríme iba tomu čo vidíme. Napr. veríme, že je dnes krásne, lebo to vidíme na vlastné oči (slnko a pod.) Ale apoštol Pavol hovorí, že ako kresťania žijeme vierou a nie videním. Lebo keď už to vidím, to nie je viera. Viera je nádejať sa niečomu, možno čo nevidíme, necítime atď.

            Mnoho ľudí povie: Budem veriť v Boha, ak sa mi ukáže, ak spraví nejaký zázrak. To je síce pekné – a niekedy sa Boh aj takto prejavuje, ale nie je to štandardné. V Biblii máme príbeh – Ježišovo podobenstvo o boháčovi a Lazárovi (L 16, 19-31). Po smrti v podsvetí boháč prosí otca Abraháma, aby poslal toho chudobného Lazára z raja späť do sveta k jeho v hriechu žijúcim bratom, aby sa im ukázal, aby oni videli ten zázrak a na základe toho aby uverili a prišli tak do neba. A Ježiš hovorí na záver podobenstva: „Keď Mojžiša a prorokov (Biblia SZ) neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ (L 16, 31) Dnes niekto povie: Ja budem veriť v Pána Boha, keď uvidím nejaký zázrak. A Biblia hovorí, že ani toto sa nestane. Lebo my ľudia si aj tie zázraky hneď obhájime: uvidíme zázrak a povieme: to je výmysel, podvod, fikcia...

Takto to celkom nefuguje. Viera je dôvera. Švédsky ev. farár a publicista Bengt Pleijel hovorí vo svojej známej knihe Brána viery otvorená, že viera je SKÚSIŤ to s Ježišom. Inak povedané, dôverovať, že to čo Ježiš povedal, je pravda.

            Áno, bratia a sestry: Viera je dôverovať, že Ježiš zomrel za moje hriechy. Viera je dôverovať, že bol vzkriesený. Viera je dôverovať, že Ježiš je s nami po všetky dni nášho života. Viera je dôvera, že Ježiš nám odpúšťa hriechy, keď k Nemu prichádzame a už ich nemusíme vláčiť na sebe ako ťažké bremeno... Viera je dôvera, že keď niekto vloží svoj život do Božích – Kristových rúk, tak neprehrá, ale že jeho život bude požehnaný. Viera je dôvera, že kto verí, má večný život. Viera je dôvera, že dostanem to, o čo prosím. To je viera o ktorej dnes hovoríme. Nie o všeobecnej viere, ale o veľmi konkrétnej a v dnešnom čase tak málo žitej viere v živého Boha. Viera je pritom kľúčová. Luther hovorí: “Nič nemôže zmeniť človeka tak, ako viera.” A my dodávame: viera v trojjediného Pána Boha. Viera v Otca, ktorý je naším Stvoriteľom. Viera v Ježiša Krista, ktorý je naším Záchrancom. Viera v Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje a dáva nám vieru ako dar. Nič na tomto svete nás nezmení tak ako viera v Boha.

3. Viera nás mení. To je to tretie, čo si dnes chceme uvedomiť. Vieme, že ak človek má nejaké presvedčenie, tak ho to vedie ku konkrétnym činom. Ak niekto verí, že napr. black metal je úžasný, tak sa aj tak oblieka, je oblečený celý v čiernom, má dlhé vlasy a stále je nahnevaný. Pankáča tiež spoznáme. Je o tom presvedčený, podľa toho sa správa aj oblieka. Viera, akákoľvek viera nás teda mení. Ale tá skutočná, pravdivá viera v Boha nás zmení najviac. Po tejto viere by nám malo srdce túžiť až kričať. A iste mnohí, ktorí tu sedíte, keby som sa vás spýtal/a, čo urobila viera vo vašom živote, že ste začali veriť, veriť v Božiu lásku, Božiu milosť, tak by ste povedali, že to otočilo váš život, že to zmenilo všetko. A tak to je – viera nás chce celého.

            4. Viera je z počúvania. Napokon sa dnes pýtame: Ako túto vieru človek získava? To je veľmi častá otázka ľudí: Povedzte, ako môžem začať veriť tak ako vy, ako druhí úprimní kresťania...? Viera je z počúvania! Rodí sa z počutého slova! Keď počúvame slovo Božie. takáto viera je dar, nedá sa k nej ľahko prísť. Je to dar od Pána Boha. Viera je z toho, že Pán Boh pôsobí na nás, aj takto keď sme v kostole, keď k nám hovorí Jeho slovo, keď sviatosti konajú v našom živorte... vtedy vzniká viera. A to je služba cirkvi dnes, je to výzva, pozvanie: Poď za Ježišom, skús Mu dôverovať. Nie je to nátlak, nútenie, nie je to slepé fanatické prikyvovanie. Je to pozvanie: Skús Ježišovi veriť, On je pravý Boh. Skús Mu veriť, kráčať za Ním. Aj keď si tak doteraz nerobil, je to pozvanie pre každého: veriaceho – pochybujúceho – človeka bez záujmu, pre teba práve dnes: Vykročme spolu za Kristom, s dôverou v Neho. Vtedy zažijeme, doslova zakúsime Boha v svojom srdci. – “Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli – lebo mnohí sme Krista nevideli – a predsa uverili”, tak povedal Pán Ježiš na konci Jánovho evanjelia. (J 20, 29).

            Sestry a bratia. V dnešnej kázni sme si položili otázku: Čo je viera? Odpovedáme: Je to dôvera v osobného, konajúceho, živého Boha. (A kto je Boh? - O tom budeme rozprávať na budúci týždeň.) Pán Boh nám túto vieru dáva, On sa vyjavil v Ježišovi Kristovi, ktorý nám ukázal cestu spásy, cestu milosti. A tak: ktorí kráčate s Ním, kráčajte s Ním ďalej. Tí, ktorí žijete možno v neosobnom vzťahu - Pán Boh možno áno, možno nie, - tak je tu výzva pre vás: skúste Bohu povedať v modlitbe: Áno,  Pane Ježiši, chcem skúsiť kráčať za Tebou, pomôž mi v tom, aby som si našiel pre Teba čas... 

V pokore prijmime tieto výzvy tohto dopoludnia, pre nás všetkých. Pán Ježiš nech vás všetkých požehnáva. Amen.