| Kázeň 25.09.2016
18. nedeľa po Sv. Trojici Kázeň: 2M 3, 1-15 Téma: (Verím) … v
Boha Milí: bratia a sestry,
priatelia! Minulú nedeľu sme
začali sériu kázní na tému Verím. Dnes chceme hovoriť v druhej téme o Bohu.
Verím v Boha... Čo to znamená? Kto je vlastne Boh? Kto je ten Pán Boh, v
ktorého my, kresťania, veríme? Je veľmi ťažké, dokonca až trúfalé, definovať
Boha z nášho ľudského pohľadu. Boh presahuje všetky naše ľudské kategórie i
pojmy, vymyká sa z našej predstavivosti. Preto nemôžeme zostať pri ľudských
špekuláciách, ale obrátiť sa na to, čo nám o sebe povedal, odkázal sám Boh. Aby
sme vierou prijali poznanie o Ňom. Dnešná kázeň by nám v tom chcela pomôcť. Kto
je teda Boh? Kto je biblický Boh, v ktorého veríme? Čo o Ňom vieme? Čo dokážeme o Ňom povedať? 1. Pozrime
sa na náš prečítaný biblický text. Zachytáva mladého Mojžiša, ktorý pásol ovce
u svojho svokra Jetru. Izraelci sú stále otrokmi v Egypte. A práve vtedy – po
400 rokoch mlčania – sa Boh ozýva. Ozýva sa Mojžišovi, ktorý žil v exile u
svojho svokra ešte prv ako sa stal vodcom Izraelcov z Egypta. A Mojžiš sa
zmohol pri tom Božom zjavení na dve otázky: „Kto
si? A aké je tvoje meno?“ Mojžiš vidí niečo úžasné – krík, ktorý horí, ale
nezhorel. Z toho kríka sa mu Niekto prihovára. Ten Niekto je Boh. Mojžiš sa
pýta: Kto si? Aké je tvoje meno? Lebo ja sám chcem vedieť, kto ma to vlastne
povoláva, keď ja mám kdesi ísť a zvestovať tvoje slovo, kto si Ty? A Božia
odpoveď je: „SOM, KTORÝ SOM. Povedz môjmu
ľudu, Izraelcom: Poslal ma k vám SOM.“ Je to zvláštny preklad.
SOM, KTORÝ SOM je Božie meno, ktorým sa tam vtedy Boh predstavuje. Je vyjadrením tej najhlbšej
podstaty Boha. Je to veľmi hlboké meno,
– SOM, KTORÝ SOM, čo to znamená? Biblickí bádatelia a
vedeci, ktorí toto skúmali, prišli na to, že tie slová, ktorými sa tu Boh
predstavuje, akoby vyjadrovali tú najhlbšiu Božiu podstatu. A úplné
odlíšenie od všetkých mien. Pretože to nie je ani Jano, ani Jožo, ani Fero, ale
je to: SOM, KTORÝ SOM. Tie slová znamenajú: Som nezávislý, úplne nezávislý od
vás, od celého stvorenia. Som sám od seba živený (krík horí a nezhorí – ako je
to možné?) To je vyjadrenie Boha: My keď potrebujeme oheň, tak musíme stále
pridávať drevo, aby oheň stále horel. V Božom prípade to nie je potrebné, On je
podstata, zdroj všetkého, On nepotrebuje, aby bol niekým druhým živený, On sám
je zdrojom života, On nemá začiatok, ani koniec. SOM, KTORÝ SOM: To je
tiež uistenie, že práve teraz, počas tvojho života SOM, KTORÝ SOM je s
tebou. A tie slová sa dokonca dajú tiež preložiť ako: BUDEM, KTORÝ BUDEM.
To je krásne uistenie pre Mojžiša: Boh mu hovorí: JA BUDEM s tebou, a zasiahnem do života izraelského národa, ku
ktorému ťa posielam. Vidíme tu, že Boh je dynamicky konajúci. A to sú úžasné
uistenia. A sám Ježiš, ako
zapísal evanjelista Ján, častokrát hovoril „Ja som...“ (chlieb
života, dobrý pastier...) To je uistenie, že Boh je s nami, že Ten ktorý bol s
Mojžišom, Ten je dnes s nami skrze Ježiša. Ježiš sa stotožňoval s týmto menom,
s týmto predstavením sa Boha Mojžišovi na vrchu Chóreb. A to v prítomnom aj
budúcom čase, teraz aj navždy: Podľa Mt 28, 20 v tom budúcom čase, keď Ježiš
hovorí: „Ja som (budem) s vami až do konca sveta“. Potom sa Mojžišovi Boh
stáva ešte viac zrozumiteľný, keď mu povie neskôr: „Takto povedz Izraelcom:
Hospodin, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov ma poslal k
vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na
pokolenie...“ (2M 3, 15) Tomu už Mojžiš rozumel dobre. Je to Boh ich
praotcov Abraháma, Izáka a Jákoba, ktorým sa Boh zjavoval a viedol ich. Aká to
musela byť správa, keď po 400 rokoch rokoch zaznelo Izraelcom: JA SOM tu! To
bola ohromná správa pre tých utrápených Izraelcov, ktorí žili v tom čase v
Egypte 400 rokov ako otroci a zrazu Boh k nim hovorí: JA SOM tu, nezabudol som,
a prichádzam za vami vás vytiahnuť z toho marazmu a bahna, v ktorom žijete... V Biblii by sme našli
množstvo ďalších Božích mien: Elóhím, Adónaj, Jahve, Elšadaj, Kyrios, Dominus,
Hospodin, Pán... každé z týchto mien niečo znamená a mohli by sme tu hodiny o
tom rozprávať. Pán Boh sa skrze tieto
mená vyjadroval a predstavoval ľudu, keď nerozumeli kto On je, keď sa cítili
ako stratení a nevideli Ho. Izaiášovi sa Boh vyjadril a predstavil tiež známym
menom “Immanuel – Boh s nami” (Iz 7, 14). „Boh je s nami“, to mohli počuť tí
ľudia vtedy, keď sa trápili a toto môžeme počuť dnes aj my: SOM, KTORÝ SOM,
Boh, ktorý je s nami, nám hovorí: Ja som a budem s vami... 2. Teraz
si povedzme niekoľko príkladov, mylných, rozšírených neprávd o Bohu v dnešnom
čase. Klasický názor: Boh
neexistuje – ateizmus. Nie je možné, aby Boh existoval, aby niečo také
vôbec bolo. Ale my vieme, že Boh sa nám dal spoznať. Množstvo ľudí, aj vy,
ktorí ste tu, mohli by ste povedať: Boh sa mi dal spoznať! Iste, Boha nikto
nikdy nevidel, Boha nikto nikdy nedokázal, Boha však nikto a nikdy ani
nevyvrátil. Ani nevyvráti, ale ani nedokáže vedeckými postupmi (ako napr.
verím, že sú kvety, lebo ich vidím aj tu na oltári.) Viera je (tak sme vraveli
minule): že dôverujem, verím niečomu čo ani nevidím, tomu neviditeľnému. Ž 53,
1 hovorí jasne: „Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!“ To je postoj
Biblie. Ale ja rozumiem aj tomu ateistickému tvrdeniu, že človek neverí, ak
dovtedy o Bohu nepočul, alebo ak počul o Ňom skreslene, ak videl zlý príklad
kresťanov a pod. Mnohí ľudia môžu mať takýto postoj. Môžeme im povedať: Dobre,
ale skúste prehodnotiť tento svoj postoj, skúste povedať: Bože, ak si, daj sa
mi spoznať. Ďalší mylný klasický
pohľad hovorí – je to deizmus – že Boh je ako hodinár. Boh to tu všetko
stvoril, spustil a nech si všetko ide po svojom, nech to tak tiká. Keď to
skončí, tak to skončí, nebudem sa o to zaujímať. To je ďalší z rozšírených
pohľadov na Boha vo svete. Boh to stvoril, ale už sa o to nestará. Na to je len
jedna odpoveď: Martin Luther hovorí v MK k 1.článku o Bohu Stvoriteľovi: „Verím, že ma Pán Boh ...stvoriť ráčil,
dal mi ….a ich doteraz zachováva, k tomu mi hojne a na každý deň dáva ... “ Čiže – Pán Boh nie je deista, ktorý to tu
nakrútil a nechal tak. Pán Boh je aktívny. Dodnes stojí za ľuďmi, dodnes nám
dáva čo potrebujeme na každý deň, čo potrebujeme pre svoj život. Ďalší pomýlený názor je
panteizmus – Pán Boh je príroda. Áno, v prírode, v tých divoch môžeme
vidieť Božie konanie, ale Boh nie je príroda. Niekedy si tú prírodu
zbožstvujeme, nazveme ju matkou, ale to nie je správne. Zmýlime a zameníme si
Stvoriteľa so stvorením. Príroda bola stvorená Bohom a je v Jeho službe. Boh je
Stvoriteľ a príroda je Jeho stvorenie. Boh to všetko stvoril, a nie je totožný
s prírodou. Ďalším názorom je fatalizmus,
rozšírený v islame. Fatalizmus vraví, že Boh absolútne všetko riadi, poznáme to
pod slovíčkom osud. Povieme: ako bolo, ako sa malo stať, tak sa stalo; toto bol
jeho osud, toto je môj osud, stalo a nič sa nedá proti tomu robiť. To je
nesprávne, lebo Boh nás stvoril so slobodnou vôľou, my máme možnosť sa
rozhodovať a zasiahnuť do vecí, máme možnosť meniť veci, nemáme zviazané ruky.
Pán Boh obdaril ľudí slobodou v živote – a vtom je úžasný! Aby sme vedeli
vnímať, rozlišovať, uvažovať, rozhodovať. Ďalším názorom je agnostizmus:
Viem ja či je Pán Boh? Možno je, možno aj nie, ja neviem. A sú mnohé iné
falošné predstavy: Boh ako deduško, Boh ako policajt a sudca atď. 3. Tak čo
si s tým počať? Kto je Boh? Aký je Boh? Ako Ho môžem spoznať? V Biblii čítame, že Boh je v prvom rade duch,
neviditeľný duch (J 4). V J 1, 18 čítame, že “Boha nikto nikdy nevidel”. A ani neuvidí na tomto svete. Ak si niekto
myslí, že sa mu Boh ukáže, tak sa riadne načaká. Boha nikto nikdy nevidel. A
veršík pokračuje: „Ale jednorodený Boží Syn, ten Ho známym učinil.“ Kto nám ukázal Boha? Ježiš Kristus. On ukázal
kto je Boh, aký je Boh. Jedine cez Ježiša Krista môžeme viac spoznávať Boha.
Prečo nemôžem Boha vidieť? Lebo som hriešny človek. Lebo je tu hriech. Aj
Mojžiš chcel uvidieť Boha a Boh mu odpovedal, že nebude môcť vidieť moju tvár,
lebo človek Ho neuvidí, ak má ostať nažive. Mojžiš potom videl iba chrbát Boží. A predsa – v poslednej
biblickej knihe v Zjavení čítame v 22 kap. o nebi, ktoré nás čaká: „Nič
zlorečené viac nebude. Trón Boží a Baránkov bude v ňom a Jeho služobníci Mu
budú slúžiť, budú Mu hľadieť na tvár...“ (ZJ 22, 3) To miesto je v nebi,
kde sa možno nebudeme do sýtosti vedieť vynadívať na tú Jeho tvár. Dnes by nás
to zabilo, v nebesiach to už bude naveky. Navždy sa budeš dívať na tú Božiu,
dobrotivú a láskavú tvár. Dnes ju môžeme vidieť cez Ježiša Krista. 4. V
J 17, 3 čítame: „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého
Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista“. A to je dôležité, dať si otázku:
Prečo my, ľudia potrebujeme poznať Boha a vôbec načo Ho potrebujeme? V prvom rade, lebo je
náš Stvoriteľ. Ďalej, lebo je náš Otec – chce mať vzťah so svojimi deťmi. Kvôli
hriechu je však táto cesta skrze Ježiša Krista. Ježiš nám Ho známym učinil.
Ježiš sám povedal: „Ja som cesta i pravda i život a nik neprichádza k Otcovi
ak len nie skrze mňa. Kto mňa videl, videl Otca.“ A cesta k Nemu, k Ježišovi, k Bohu je skrze
vieru, keď poviem zo srdca: Ja verím. Nenaučím sa to naspamäť, samé mi to
nepríde na um. Vierou to mám prijať, vierou to mám žiť. Musím si otvoriť
Bilbiu, čítať si evanjeliá o Ježišovi, žiť v cirkvi... a spoznám aký je Boh,
kto je vlastne Boh. Ježiš ukázal tomuto svetu, aký je Boh. A skrze Neho
vystiera ruky k svojmu stvoreniu, ktoré je často tvrdohlavé, utekajúce,
brániace sa. V Izaiášovi 55 je napísané, že Hospodin čaká, aby omilostil svoj
ľud. Blahoslavený je každý, kto čaká na Hospodina, kto očakáva na Boha. Kto Ho
hľadá, kto po Ňom volá a túži, tomu sa dá spoznať. A Boh čaká a vystiera svoje
ruky aj dnes. To je krásny obraz, ale
to nebude trvať naveky, lebo všetko má svoj začiatok a svoj koniec. Ale Biblia,
Boh v nej nás vyzýva: Poďte všetci k Bohu. Všetci. Choď za Ním, brat/sestra vo
svojom živote! Nemusíš mať dnes všetko správne poznanie o Ňom, stačí, ak kdesi
vo svojom vnútri povieš: Pane, ja Ťa chcem, túžim poznať. Potom si vezmi Bibliu, začni čítať evanjeliá, život Pána
Ježiša a Ten ti pravého Boha ukáže. Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku
mne, poslúchajte a budete žiť.“ (Iz 55, 3) Kiež aj táto nedeľa nás povzbudí
k odvahe, ku viere nasledovať Pána, žiť s Ním každý jeden deň života.
Amen. |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||