32.nedeľa po Sv. Trojici

„Lutherova ruža“

Kázeň: 1K 1, 18

            Na konci októbra myslíme na duchovný odkaz Lutherovej reformácie. Zajtra, v pondelok  31.10. v deň Pamiatky reformácie si na večerných službách Božích o 17.00 hod. pripomenieme túto dôležitú udalosť. Ale už aj dnes – v dnešnej kázni – si chceme niečo z odkazu Lutherovej reformácie všimnúť.
            Poslúži nám k tomu jeden symbol, ktorý sám Martin Luther chápal ako obrazné vyjadrenie svojej teológie. Týmto symbolom je Lutherova pečať, známa pod názvom Lutherova ruža. Vytvoril ho Lutherov priateľ, rodinný maliar Lucas Cranach st. Lutherova ruža je najznámejší symbol luteranizmu, ktorý vystihuje jadro reformačného kresťanského učenia. 

            Z čoho sa skladá tzv. Lutherova ruža? V strede je čierny kríž.  Kríž je v červenom srdci.  Kríž v červenom srdci je položený na bielej ruži. Biela ruža je obklopená modrou farbou, farbou neba. Okolo celého tohto symbolického obrazu je zlatý kruh, zlatá obrúčka.  Lutherova ruža sa vyskytuje v rozličných obmenách. Ale spomenuté prvky Lutherovej ruže a ich uvedené farby predstavujú autentickú Lutherovu ružu. Vo svojom liste z 8. júla 1530 sám Luther tento symbol vysvetlil v týchto slovách: “Najprv je to čierny kríž v srdci, ktorý má svoju prirodzenúfarbu. kríž nás má stále upomínať, že viera v Ukrižovaného nás robí blahoslavenými. Lebo keď sa verí zo srdca, tak je to spravodlivé. Takéto srdce stojí uprostred bielej ruže, lebo biela je farbou anjelov. Táto ruža stojí v nebovomodrom poli, pretože taká radosť v duchu a vo viere je počiatkom budúcej nebeskej radosti. V tomto poli je zlatý prsteň, pretože taká blaženosť v nebi trvá večne a neobsahuje ju nijaká zem a je vzácna nad všetky radosti a ako zlato je najdrahší a najvzácnejší kov...”

Zamyslime sa hlbšie nad týmito slovami a vysvetlením: V stredobode Lutherovej ruže je kríž.  Význam a dôležitosť Kristovho kríža je opísaná na viacerých miestach Novej zmluvy. My sme citovali výrok apoštola pavla z jeho 1K 1, 18:  "Slovo o kríži je bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou."  Kríž je symbol historickej udalosti ukrižovania Ježiša Krista na Golgote, ktorá sa odohrala v prvej tretine prvého storočia nášho letopočtu.  Symbol kríža nám pripomína, že je to nielen historický moment, ale Božie dielo vykúpenia, oslobodenia človeka z kliatby hriechu a viny. V dôsledku vykupiteľskej smrti Ježiša Krista nám je ponúknuté a darované ospravedlnenie. Toto ospravedlnenie sa týka celého ľudstva, týka sa každého z nás osobne.
            Symbol kríža sa každému z nás prihovára osobným posolstvom: Človeče, Boh ťa miluje absolútnou láskou. Boh ťa miluje, a i keď si vo svojom živote veľa skazil, aj keď si si svoj život načisto pokazil, Boh ti ponúka novú šancu. Tak ako otec v podobenstve prijal strateného, márnotratného syna, tak Boh prijíma teba.  Pán Boh to robí zo svojej milosti. Nikto Pána Boha na to nenahováral, On to urobil zo svojej iniciatívy. Túto Jeho milosť si nemožno ničím zaslúžiť; ani takzvanými "dobrými skutkami", ani púťami k takzvaným ostatkom, relikviám svätých a ďalšími takzvanými záslužníckymi činmi,  a už vôbec nie kupovaním odpustkových cedúľ.  Predávanie odpustkov dominikánskym mníchom Jánom Tetzelom bolo do neba volajúcim zneužitím náboženského cítenia ľudí,  zneužitím, ktoré sa zakladalo na psychologickom terorizovaní nevedomých ľudí.
             Do tejto hroznej situácie zaznelo Lutherovo, z Biblie odvodené slovo: Ustrašený človeče, Boh ťa miluje ako svoje dieťa,  Boh ťa bez tvojich zásluh a hodností, bez kupovaných odpustkov, ospravedlňuje, odpúšťa ti, prijíma ťa, akceptuje ťa, v Ježišovi Kristovi ťa berie za ruku a vedie ťa na novú cestu života. Toto posolstvo, posolstvo kríža, bolo úžasným oslobodením ľudí.  Také je aj dnes pre toho, kto toto posolstvo počúva a prijíma.  Pod vplyvom tohto posolstva vyrástlo na protestantskej pôde mnoho slobodných, tvorivých osobností.

            Symbol kríža je vložený v srdci - v ľudskom srdci.  Kristov kríž a jeho posolstvo je nezávislé od vedomia, uznania a prijatia zo strany ľudí. Ale ak Kristov kríž s celým svojím obsahom má mať význam, dosah na jednotlivého človeka, musí byť toto posolstvo prijaté,  prijaté do srdca,  aby odtiaľ vysielalo lúče do všetkých oblastí života človeka  a cez neho do všetkých oblastí života. Preto je dôležitá nielen Božie veľkolepá ponuka,  ale nevyhnutné je aj jej prijatie zo strany človeka. Táto nevyhnutnosť je symbolizovaná srdcom.  Akt prijatia a stáleho prijímania Božej ponuky má svoje meno:  nazýva sa "viera". Veriť znamená s radosťou prijať Božiu ponuku, Božie posolstvo ospravedlnenia.  Kríž je symbolom Božej milosti, symbolom Kristovho vykupiteľského činu,  srdce je symbolom viery.  Krížom a srdcom v Lutherovej ruži je symbolicky vyjadrená reformačná veta:  Sme ospravedlnení z Božej milosti, pre Kristovo vykupiteľské dielo, skrze vieru.

            Pozri sa na srdce, brat/sestra a prijmi pre seba toto posolstvo: Človeče, máš veľkú možnosť prijať ponuku ospravedlnenia,  prijať skutočnosť, že ťa Boh akceptuje ako svoje dieťa,  a to napriek tvojej hriešnosti.  Nepremeškaj túto veľkú príležitosť, prijmi ju s radosťou. Nikto ti ju nasilu nenanucuje, ale vedieť ti treba, že ak ju odmietneš, stratíš jedinečnú šancu,  a ak ju prijmeš a vždy nanovo ju budeš prijímať, nadobudne tvoj život svetlo pokoja a radosti.

            Takto sa dostávame k ďalšej oblasti Lutherovej ruže: k bielej ruži.  Biela farba znázorňuje pokoj a radosť.  Kto s vierou prijme ponuku Božej milosti, do života toho sa natrvalo nasťahuje pokoj a radosť. Apoštol Pavel o tom hovorí známu vetu - v presnom preklade znie takto:  "Pretože sme ospravedlnení z viery, máme pokoj vo vzťahu k Bohu skrze Pána nášho Ježiša Krista." (R 5,1).  Namiesto ničivého pocitu viny pred Pánom Bohom  nastupuje do tohto vzťahu niečo úplne nové: pokoj.

            To sa má potom odzrkadliť aj v našich životoch: Brat, sestra, vo svojom srdci si zachovaj tento pokoj aj uprostred vonkajšieho nepokoja; vnášaj pokoj do vzťahu s druhými ľuďmi; vnášaj pokoj do svojho okolia a všade tam, kde vládne napätie, nervozita a strach. Nemôžeme necitovať Ježišovu ponuku pokoja:  "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie ako svet dáva, vám ja dávam.  Nech sa vám srdce nermúti a nestrachuje." (Jn 14,27). S Kristovým pokojom je spojená radosť, duchovná radosť, o ktorej apoštol napísal: "Radujte sa v Pánovi vždy.  Opakujem: Radujte sa." (F 4,4).

            Biela ruža, symbol pokoja a radosti, je obklopená modrou farbou neba.  Tým je vyjadrené, že pokoj a radosť sú dary budúceho kráľovstva Božieho (nebského).  Vyjadrené je to v známom biblickom výroku:  "Kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom." (R 14,17). Sú to dary, ktorých cenné ukážky môžeme mať už v tomto časnom svete. Večnosť síce vysoko prevýši všetky naše terajšie očakávania: "Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí ho milujú." (1Kor 2,9). Ale vzrušujúce je, že už v týchto časných dňoch môžeme mať niečo z toho, čo nám Pán Boh v plnosti chce dať vo večnom živote. Večné hodnoty chcú už teraz ovplyvniť naše časné programy, rozhodovanie, správanie. Očakávanie večných hodnôt dáva zmysel tomu, čo pod ich vplyvom konáme v tejto časnosti.

            Celá táto symbolika je obopnutá zlatou obrúčkou. Tá nám symbolizuje nekonečnosť.  Žijeme vo svete pominuteľnosti, ale hodnoty, ktoré sú obopnuté obrúčkou bez konca, sú trvalé, večné.  Zlato, aj keď je konečné, predsa len najlepšie vyjadruje nadradenosť nad všetko ostatné. To znamená, že to všetko, čo je obopnuté zlatou obrúčkou, má jednoznačne vyššiu, nadradenú hodnotu než všetko ostatné, čo nám môže ponúknuť tento časný svet.  Krásne to vyjadril Martin Luther v poslednom verši svojho impozantného chorálu, kde vyjadril túto pravdu, že tieto pozemské hodnoty “slovom Božím neotrasú, úspech im neprislúcha; s nami je každého času Pán s darmi svojho Ducha. Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo, dom, náš poklad nie je v tom; nebesá nám zostanú." /ES 263, 4)

            Drahé sestry a bratia, vysvetlili sme si Lutherovu ružu, ktorá ako symbol je bohatým, veľmi dobrým, zrozumiteľným vyjadrením jeho – našej evanjelickej teológie. 

            Prosíme Pána Boha, aby nám, dedičom reformácie v 21. stor. naďalej pomáhal objavovať a osvojiť si čím viac myšlienok, ktoré vyniesla na svetlo sveta reformácia. Aby sme sa pyšne a hriešne nebili do pŕs, že sme „luteráni“, ale aby sa každý z nás pod dotykom Ježišovho evanjelia stával skutočne novým, obnoveným človekom. Amen.