Výber z tvorby

Maloverná

A Ty len spíš a stále spíš!

Nič nedbáš, že sa utopíš?

Mňa              Majstre             vlny
 

       S Tebou              zhltnú

Už              nám           loďou
 

         sa            vodou       plní

Uprostred          a              noci
 

                 tmy        čiernej

Zhyniem           s Tebou
 

             tu              bez pomoci

Zúrivý          loďku
 

          vietor                  ženie

Och               prosiť

         koho             o spasenie

A Ty len spíš a stále spíš!

Nič nedbáš že sa u
 

                            t
 

                           o
 

                           p
 

                           Í
 

                           š
 

                           ?!

Otvoriac oči

Pohrozil vetru povedal moru

Nastala tíš

(aj v mojom srdci deravom,

čo chcelo utiecť z loďky von)

Teraz len hanbou klopím zrak

a ďakujem Ti za zázrak

 
   

Chcem iba sviecou byť

Chcem iba sviecou byť

obyčajnou, čistou,

bez výnimočných tvarov.

Chcem potme kráčať s Kristom,

k nevidomým byť

obrátená tvárou.

Jednoduchá prostá

bez vône,
bez svietnika

liať svetlo ktoré vniká

do každej šedej tône.

Číre a sladké

jak med na oblátke,

mäkké ako chlieb,

ako víno čisté.

Len neprestať svietiť,

len nezhasnúť v tme,

iba zhorieť do tla

pre Teba, môj Kriste.

Bezplatný Darca

(Iz 53)

Krvácal na kríži

za moje ľudské viny.

Koľko tej krvi bolo

a koľko slín a špiny?!

Transfúzna stanica –

ten kríž na Golgote!

Vykrvácal tíško

Kristus osamote.

Dosť tej krvi bolo?

Či zachránil všetkých?!

Dosť pre všetky svety!

Dosť pre Jeho dietky!

Stála som tam chorá

s rakovinou hriechu,

blízko večnej smrti

svetu pre potechu.

On sa celý rozdal,

neľutoval seba.

Miloval ma veľmi,

keď sa smrti nebál.

Kristov kalich krvi

koluje mi v žilách.

Mohla som byť mŕtva.

On chcel, by som žila!

Moderné Vianoce

Vianoce

- oslavy, tradícia.

Keď každý plesá,

Plesám i ja.

Blikajúce sviečky,

Stromčeky, darčeky

-pasca pre ovečky.

Koledy, Jezuliatka,

milión Betlehemov

vtesnaných do pozlátka.

Iba raz v roku čakáme,

či príde, čo nám donesie

Ježiško, Dieťa na slame.

A o rok opäť, nanovo

- zas väčší jas a väčší blysk.

Zvlčené stádo Pánovo.

Blázni majú Kráľa

(1K 1,25)

Svet vraví

Cha a čo je Boh?!

Takých je dnes mnoho

vymyslených bohov

Boh?!

Načo mi to bude

žiť v takomto blude?!
 

         Boh?!
 

         Blázni majú Kráľa!

Aj ja
 

         A moje srdce plachá myš
 

        šuchlo sa tíško pod ten kríž
  

        kde visí Láska pribitá

Pre tento svet

aj pre mňa











 

Veľkonočné ráno

Mŕtvy bol vo mne

celú noc.

Iba nad ránom,

keď Svetlo

rozkrájalo tmu,

odvalil kameň

a vyšiel Živý

z hrobu môjho

srdca.

O deťoch

(Ev. Marka 10:15)

Príde čas

a mnohé prestanú veriť

na strašidlá

alebo na škriatkov

alebo na duchov

alebo na Ježiška.

Príde čas

a nik z nich

nevojde do Kráľovstva,

ak nebude dieťaťom.

Nedeľné ráno

(napísané synom k Veľkej noci)

Prečo tu stojím? Čo tu chcem,

tak skoro, zavčas rána?

Na dreve kríža dokonal,

hľadám Ho, svojho Pána.

Vo vzduchu cítiť jar,

slniečko teplé svieti,

prichádzam k Jeho hrobu

s náručou plnou kvetín.

Všetky tie jarné kvietky:

fialku, podbeľ, snežienku,

položím Mu ich na oltár

uvité vo vienku.

Chcela som pašu chutnejšiu

ja, ovca neposlušná

a vodu bystrejšiu,

tak z košiara som ušla.

Teraz tu stojím pokorne

a hľadám Pastiera,

vidím len prázdny hrob,

srdce mi zoviera.

Tak kde si, Pane?

Kto Ťa vzal?

Niet Ho tu, dnes ráno

z mŕtvych vstal.

Pre mňa i pre teba.

Hosana! Chváľme Pána,

za Jeho milosť velikú

i za nedeľné rána.

A čo Boh spojil

(verše použité k libretu Martin Luther)

...a čo Boh spojil,

nik nerozlučuj...

aj ruky spojil,

tak sa držme

aj nohy spojil,

tak spolu poďme

aj oči spojil,

tak spolu viďme

aj uši spojil,

tak spolu čujme,

aj pery spojil,

tak hovorme

aj srdcia spojil,

tak milujme

...a oni

držali sa Boha,

išli za ním,

videli,

počuli

a hovorili,

aký je milujúci Boh.

Vyznanie

Raduj sa duša, teš sa a spievaj,

chváľ Ho a plesaj, oslavuj Pána,

že sa ti z veľkej milosti svojej

dal dožiť tohto krásneho rána.

V časnosti čas sa meria časom,

v čase sa človek - zázrak rodí,

noc podáva si kľučku s jasom,

v čase zrieme do úrody,

v čase dávame svoje plody,

vädne náš život ako kvet.

V čase je všetko iba časné.

A človek nad tým všetkým žasne:

Má vôbec zmysel tento svet?!

A nenatiahneš ani o vlas

svoj život časný na zemi.

Viem to aj ja, i ty to vieš,

počet liet je nám súdených.

Pred časom človek neujdeš.

Raduj sa duša, preto, spievaj,

chváľ Ho a plesaj, oslavuj Pána,

že sa ti z veľkej milosti svojej

dal dožiť tohto krásneho rána.

Ten obraz vidím ešte hmlisto

jak vo sne, ale neblúznim.

Viem to už dnes a viem to isto,

že bývať budem spolu s Ním.

Žiť večne budem iba s Kristom!

O týždeň, mesiac, či o pár liet,

Možno už zajtra, isto raz,

ešte som tu a už ma niet,

vydaná Bohu napospas,

teším sa na ten krásny svet.

Lež kedy, ako sa to stane

netuším ani zďaleka,

či viditeľne, či nebadane.

Pane môj, prijmi srdce človeka,

vezmi ho v svoje sväté dlane.

Raz všemohúco riekneš – Dosť!

Vtedy už budem nebešťan,

a nielen pozemšťan a hosť.

Už prichýlená v Tvoj večný stan

A z lásky vzatá na milosť.