V tom sa prejavila láska Božia k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal  Boh na svet, aby sme žili skrze Neho.   1J 4,9

   Vianoce končia. Stromčeky opadávajú, výkladné skrine veľkých predajní sa novo aranžujú. Ako je to s nami? Keď som ešte mal malé deti, stále som im niečo prinášal, keď som sa vracal z ciest. Raz som ich pri svojom návrate zastihol v záhrade. Chodili, spievali a bubnovali lyžicami a paličkami. Keď ma uvideli, začali od radosti  kričať a hneď chceli vedieť, čo som im priniesol. Ukázal som im to, ale s darčekmi neboli spokojní. Ľahostajne sa na nich pozreli a syn sucho povedal: „Hanka, poď bubnovať!“ – Tak toto môžeme urobiť aj my s darom Božím. Boh nám dal svojho Syna a my sme to počas sviatkov  vzali na vedomie.  Ale teraz možno zase platí: „Pôjdeme bubnovať“ A robíme ďalej svoj všedný hluk ( ktorý často nemá väčší zmysel než to detské bubnovanie), ako kedy žiadne vianočné posolstvo nebolo. Ale tak to nemá byť! V Pánovi Ježišovi sa zjavila Božia láska a my z nej môžeme žiť, nie živoriť alebo len existovať. Vo svojom Spasiteľovi máme život z Boha.  Nie, pre nás Vianoce nesmú  skončiť, my máme ísť ďalej vo svetle tej Božej lásky.   

                                                 Wilhelm Busch