O NÁS
Hlavná stránka
Nová webstránka
O nás
História
Štruktúra

ŽIVOT V ZBORE
Bohoslužby
Detská besiedka
Mládež a dorast
Biblické hodiny
Stredisko evanjel. Diakonie
Modlitebné spoločenstvo
Časopis Prameň
Cirkevná daň

AKTIVITY
Kázne
Audio kázne
Informačné listy
Zborový farár
Predstavujeme
Akcie
Naše talenty
Svedectvá, úvahy
SLUŽBA V KOSTOLE
Upratovanie v kostole
Konfirmandi

Kázeň 04.04.2010

  

 

04.04.2010       1. slávnosť veľkonočná - 2010

     Bratia a sestry v Pánu!

     Tak veľmi sme sa spriatelili s týmto svetom a jeho ponukami, že Pilátova otázka, položená Pánovi Ježišovi Kristovi: A čo je pravda?, nie je celkom od veci. Samozrejme, ak berieme do úvahy hriechom poznačený svet. V ňom má plné opodstatnenie. Hriech ľudí tak vyprázdnil pojem slova pravda, že spoľahnúť sa na slovo človeka a nesklamať sa, je výnimočným zjavom.

     Pán Boh, ktorý toto predvídal a postavil prijatie cesty spásy na viere, poisťuje udalosti spojené s Jeho Synom. V prvom rade je to prorocké slovo, ktoré každú udalosť predpovedalo. Potom je tu svedectvo ľudí, nielen Božích ctiteľov, ale aj nepriateľov. Koná to preto, aby Jeho dielo nebolo hriešnym svetom spochybniteľné. Nie pre odporcov, ale pre tých, ktorí chcú dosiahnuť spasenie. Tak to bolo i pri udalostiach smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista. Prv však, ako sa započúvame do slov Písma, pomodlime sa. 

 Suspírium:            Čo sme, sme z Božej milosti -

 

                               daj nám jej, Bože z výsosti,

                               keď zvádza žitia svojvôľa,

                               by márnou pri nás nebola!

                               Nech zvíťazíme v svete zlom

                               tým Tvojím evanjeliom....

                               Až nás zájde potreba –

                               z milosti príjm´ nás do neba! Amen

Text: 1. Korintským 15, 1 – 11: Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, a skrze ktoré aj dosahujete spasenie, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, i ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim, potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli. Potom sa ukázal Jakubovi, potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne. Veď ja som najmenší z apoštolov, ani nie hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval cirkev Božiu. Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri mne daromná. Veď viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou. Preto, či ja či oni tak kážeme, a tak ste uverili.  Amen.

     Bratia a sestry v Pánu!

     Alfou i omegou kresťanovej viery je ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista. Keď Pavol písal tieto slová, vedel že Korintskí nepochybujú o Pánovom vzkriesení. Bola tam skupina ľudí, ktorí nemali jasno, či to bolo s telom, alebo len v duchu. Pre pochopenie textu je potrebné ozrejmiť predstavy a poznania vtedajšieho sveta o živote po vzkriesení. V židovstve už od čias proroka Daniela začína vedomie o posmrtnom živote. Neskôr prerastá v učenie o poslednom súde, ktorý rozdelí ľudí na spravodlivých a nespravodlivých. Od Jóba vieme o vzkriesení tela z mŕtvych: Zo svojho tela Ho uvidím. Oproti tomu stojí pohanský názor na vzkriesenie podaný Platónom. Hovorí, že sa duša pri smrti oslobodzuje od tela, v ktorom bola uväznená. Snáď preto Aténčania vysmiali v areopágu Pavla, keď im zvestoval, že Kristus vstal v tele. To bolo pre nich nemysliteľné, aby sa duša dostala znova do väzenia tela.

     Vo viere všeobecnej kresťanskej vyznávame: veríme v tela z mŕtvych vzkriesenie 

Apoštol Pavol nám k tomu podáva tri pravdy a svedectvo:

1. Ježiš Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem,


2. bol pochovaný podľa Písem 

3. na tretí deň bol vzkriesený podľa Písem


4. ukázal sa svojim učeníkom a svojmu nepriateľovi

     Sestry a bratia v Pánu!

     Prvá pravda podľa Písem: Kristus umrel pre naše hriechy. Už prorok Izaiáš ju predpovedá: Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj... Sú tu svedectvá ďalších Písem SZ, že vyslobodí Boží ľud, svedectvá samotného Krista, že musí ísť do Jeruzalema a musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov. Presne podľa Písem zomiera Kristus na dreve kríža na Veľký piatok. Vydáva za nás svoje telo a vylieva za nás svoju krv, aby boli odpustené hriechy každému, kto vo viere prijíma túto obeť.

     Podľa Písem je pochovaný. Musí byť pochovaný na dôkaz, že skutočne umrel. Svedkom Jeho smrti bol rímsky stotník. Keď prebodol Kristov bok, vytiekla krv a voda. Znak, že je mŕtvy. Dobre rozumeli slovu Pánovmu aj Jeho nepriatelia. Keď prišli za Pilátom, žiadajú ho: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa. Pánovi nasledovníci majú mať istotu a tú im dáva Božie slovo. Tvoje slovo je pravda, Pane. Ak je pochovanie dôsledok smrti, potom je smrť predpokladom vzkriesenia. 

   Sestry a bratia v Pánu!

   Tretia Božia pravda podaná Pavlom znie: Pán Ježiš Kristus bol na tretí deň vzkriesený podľa Písem. A táto pravda podlieha najdôslednejšiemu skúmaniu, kritike. Vstal Kristus v tele, alebo len Jeho duch, alebo to bola len vízia? Už v prvej cirkvi povstalo učenie, že Pán bol vzkriesený v tele. Preto aj apoštolské vyznanie tak hovorí. Sú však i dnes „výskumníci“ hovoriaci, že Boh rozložil telo Kristovo, alebo že išlo len o víziu. Čo bráni viere v plnosti prijať tela z mŕtvych vzkriesenie? Naša neschopnosť domyslieť ako by to mohlo byť? Netrápme sa. Prijmime svedectvá, ktoré Pán Boh dal pre veriacich.

   Sestry a bratia v Pánu! 

   Pán Ježiš Kristus sa po vzkriesení ukázal viackrát v tele. Petrovi, učeníkom, Pavol dodáva že sa ukázal viac ako päťsto bratom z ktorých aj on mnohých pozná. Vie, že hovoria pravdu. Ako posledného označuje seba, bývalého nepriateľa cirkvi. Nehodného žiť, nieto ešte menovať sa apoštolom. Lebo apoštol zhromažďuje cirkev a on ju hubil. O čo väčší bol jeho hriech, o to väčšia bola aj milosť Božia pri ňom. Vierou, láskou a prácou dokázal, že nebola pri ňom daromná. A to by malo byť potvrdením aj našej viery. 

   Amen


AKTUÁLNE
Kontakty
Zborové oznamy
Fórum
Fotogaléria
Odkazy
Oznamy - nové

Oznamy