5. po Svätej Trojici – 24. 7. 2011

Suspírium:         Kto Ťa chce znať, 

náš Spasiteľu,

musí mať dušu láskou vrelú -

vedieť i odpúšťať.

Opustiť sveta manie,

neraz i povolanie,

mať k službe Tvojej sily...

Nuž daj jej i nám, Ježiši náš milý!   Amen

(Rázusovo suspísium)

Text:  Ján 1, 35 - 42: Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster - kde bývaš? Povedal im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho; bolo (totiž) okolo desiatej podvečer. Jedným z dvoch, ktorí to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter.   Amen

Sestry a bratia v Pánu!

Dnes odchádzajú naše deti do biblického tábora, o týždeň sa uskutoční dištriktuálny deň VD, nedávno skončili misijné dni VD. Veľa aktivít sa udeje ešte v tomto lete. Na konci prázdnin chystáme dni nášho zboru. Budú zamierené na manželstvá a problémy, ktoré vznikajú medzi stálymi návštevníkmi služieb Božích a novonájdenými  bratmi a sestrami. Všetky tieto aktivity majú byť oslíkom, na ktorom príde k nám Pán Ježiš Kristus. Ich úlohou je zdôrazniť Jeho autoritu v našich životoch. To by mal priniesť DT svojim účastníkom i všetky duchovné aktivity. Mali by v nás vzbudiť túžbu po nasledovaní Pána Ježiša Krista, aby sa stal pre nás jediným základom, na ktorom postavíme svoj dom viery. K tomu nás motivuje aj dnešný prečítaný svätý text. Ján evanjelista píše v ňom o povolaní prvých učeníkov. Skúsení čitatelia si možno všimli, že Matúš, Lukáš a Marek zapísali povolanie prvých učeníkov inak, ako Ján. Ak inak opísal povolanie prvých učeníkov myslíme, že mu nejde o historicky podanú udalosť, ale o podanie pravdy duchovne podstatnej veci. Ondrej s Jánom počuli svedectvo Jána Krstiteľa, že Ježiš z Nazareta je Baránok Boží. To ich viedlo k tomu, že opustili Jána Krstiteľa a nasledovali nového Učiteľa, Ježiša Krista. Z Jánovho podania totiž vyplýva, že sám bol tým druhým učeníkom, ktorí na slovo Krstiteľa o Božom Baránkovi šli za Pánom Ježišom. Aj udanie presného času, hodiny rozhodnutia, svedčí o tom, že Ján bol svedkom tejto udalosti. Vie teda o čom píše.

Aj každý z nás prijal vo svojom čase svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi, vykročil za Ním a

vyznal, že Ježiš je náš Spasiteľ.

1.   Vykročili sme za Ním, lebo cítime, že Ho potrebujeme,

2.   zostaňme s Ním, aby sme mali jasno vo veciach viery

3.   a tak, ako Ján Krstiteľ a oní učeníci, nesme svedectvo o Kristovi.

Bratia a sestry v Pánu!

Každý z nás bol v príhodný čas niekým oslovený. Prijali sme svedectvo a uverili v Pána Ježiša Krista. Možno klíček viery padol do detského srdiečka a možno neskôr. Buďme Pánu Bohu vďační za pripravovateľov cesty viery v našich srdciach tak, ako bol vďačný Ján Zebedeovec za svojho učiteľa Jána Krstiteľa. Svoj vzťah k nemu a k jeho dielu vyjadril v slovách: Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. Mocné svedectvo Jána Krstiteľa priviedlo k Nemu veľa žiakov, ktorým zasiahlo srdcia. Medzi nimi aj synov Zebedea a synov Jonášových. Stali sa jeho pozornými poslucháčmi. Pochopili, že Ježiš je Kristus. Opustili učiteľa, ktorý splnil úlohu rozsievača a pripojili sa k Učiteľovi, ktorý im dal moc stať sa deťmi Božími, lebo veria v Jeho meno. Veľkosť Jána Krstiteľa je v tom, že ostal verný úlohe pripravovateľa cesty. Jeho žiaci pochopili, že potrebujú Mesiáša. Nie všetci učeníci Jánovi sa takto zachovali. Mnohí z nich zostali verní starému kňazskému kultu Izraela. Ako čítame v Skutkoch, zostali pri Jánovi, na ceste prísneho držania sa zákona.

Sestry a bratia v Pánu!

No nezostali všetci ani s Pánom Ježišom Kristom z tých, ktorí ho nasledovali ako Ondrej a Ján. Preto je každému z nás daná otázka: Čo hľadáte? Čo hľadáme pri Pánovi Ježišovi Kristovi? Koho v Ňom vidíme? Predivného liečiteľa našich neduhov tela? Sluhu, ktorý splní každé naše želanie? Darcu pokladov, ktoré naplnia naše mešce? Apatického Pána, ktorý odobrí každé naše duchovné blúznenie?

Ján a Ondrej spoznali v Ježišovi z Nazareta Mesiáša. Pánom Bohom pomazaného, ktorý prišiel do sveta, aby napravil všetko, čo hriech a neposlušnosť človeka napáchali. Vedia, že nastala rozhodujúca chvíľa. Alebo Ho príjmu, podriadia sa Mu a budú zachránení, alebo Ho odmietnu a stratia vyvolenie. Vo veciach viery majú jasno. Jedine Ježiš! Neskôr ich napodobnia ďalší a za všetkých to vysloví Pavol: viem, komu som uveril.

Vieme, komu sme uverili? Ak áno, vykročme za Ježišom a zostaňme pri Ňom v každom čase. Už sme mali dosť možností, aby sme spoznali v Ňom Krista a prijali od Neho dar: Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno.

Bratia a sestry v Pánovi!

Ondrej a Ján ešte v ten deň nezostali s Pánom Ježišom Kristom. Mali pred sebou veľkú úlohu. Potrebovali túto zvesť a svoju vieru zvestovať svojim najbližším. Ondrej šiel za Petrom. O tom tu máme  správu. Je to aj našou povinnosťou, ak vieme, komu sme uverili. S touto povinnosťou sa spája zaujímavý fakt. Pán Ježiš o nás vie a pozná dary každého jedného z nás. Vie, ako ich v nás rozhojniť na všeobecný úžitok. Jeho pohľad na Šimona, brata Ondrejovho o tom neomylne svedčí: Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter.   Pán Ježiš vie, že Šimon sa stane spolu s tými, ktorých si vyvolil skalou budúceho spoločenstva, ktoré ani pekelné šíky nepremôžu.

Pán pozná aj každého z nás a vie o daroch, ktoré nám boli dané. Nebojme sa ich rozvinúť v službe evanjelia. Pán, ktorý je s nami im dá silu, ktorej nebude môcť odolať nepriateľstvo sveta.  Amen