V úvode prednášky chcem zdôrazniť, že biblické učenie o stvorení nemožno zamieňať, či stotožňovať so žiadnou vedeckou teóriou. Zmysel biblického učenia je na rozdiel od vedeckého badania etický a náboženský. Neobmedzuje sa iba na úvodné kapitoly knihy Genesis, ale objavíme ho aj v prorokoch, žalmoch a v knihe Jób, aj v Novej Zmluve (Jan1,1;Sk 17,24, Rim, Kol, Žid 11,3, Zj).

  Východzím bodom uvažovania o stvorení podľa Biblie je text z listu apoštola Pavla Židom 11,3: „Vierou chápeme, že vesmír bol stvorený Božím slovom..“(Biblia s aplikáciami pre život). To znamená, že správa o stvorení v Písme sa zakladá na zjavení a možno jej porozumieť len z pozície viery. Dielo stvorenia, rovnako ako dielo vykúpenia je pred človekom skryté a môžeme ho prijať iba vierou; ako celok sa pripisuje celej Svätej Trojici: Otcovi (Gen 1,1; Iz 44,24; 45,12; Ž 33,6;), Synovi (J1,3,10; Kol 1,16), aj Duchu Sv. (Gen 1,2; Jób 26,13)..

  Boh – Stvoriteľ nie je nejaký princíp, ani tajomná sila, či produkt hmotného sveta. Boh je Osoba. Osoba, ktorá stvorila svet, ktorá hovorí, vydáva rozkazy, vidí, pomenúva stvorené veci a hodnotí ich. Boh videl všetko čo učinil a hľa bolo to veľmi dobré a dokonalé.

  Dielo stvorenia zahrňuje 8 stvoriteľských činov rozložených do 6 dni. V Biblii má „deň“ niekoľko významov. V základe je to 24-hod. časový úsek. Označuje však aj neurčité časové rozmedzie (deň Hospodinov - deň súdu, deň pokušenia), alebo dlhú periódu (napr. 1000 rokov, Ž 90,4). V dávnej minulosti niektorí usudzovali, že stvorenie prebehlo doslova za 6 dni. Iní zdôrazňovali, že deň u Boha predstavuje dlhé obdobie a snažili sa nájsť koreláciu s geologickými etapami, aby sa priblížili vedeckým výkladom. Kniha Genesis vo svojej literárnej stavbe nechce zobraziť časový sled udalostí, ale zdôrazniť skutočnosť, že všetko učinil Boh; zbytočné sú teda všetky špekulácie.

  Prvý deň stvorenia (prvý zemský deň). Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem. Naša planéta a celý vesmír mali teda svoj počiatok. S tým súhlasí aj moderná kozmológia, ktorá má o počiatku vesmíru viaceré hypotézy. V súčasnosti je najznámejšia teória „veľkého tresku“ (Big Bang). Táto teória však začína predpokladom existencie prahmoty, ale nehovorí nič o jej pôvode. Je to skôr filozofická špekulácia, ktorá prírodovedecky nemôže nič povedať o počiatku sveta. Prvý verš Biblie odmieta predstavu, žeby vesmír vznikol sám od seba „náhodou“; ani vo vede sa náhoda nepripúšťa. Boh – Stvoriteľ vesmíru bol od večnosti a iba z jeho rozhodnutia mal vesmír svoj počiatok. Boh teda stojí mimo svojho stvorenia a nad svojím stvorením, čiže nie je zložkou vesmíru.

  Druhý verš hovorí: „Zem bola neladná a pustá a tma bola nad priepasťou a Duch Boží ožívajúci sa vznášal nad vodami. A Boh riekol – Nech je svetlo a bolo svetlo.“ Vieme, že v prírode aj v laboratóriu sa svetlo môže produkovať aj bez Slnka. Svetlo o ktorom sa hovorí zrejme prichádzalo z určitého smeru. Dnes vedecky hovoríme o svetle ako o elektromagnetickom vlnení, alebo o prúde fotónov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 300.000 km za sekundu. Na Boží rozkaz prúd svetla začal dopadať na našu Zem. Keď svetlo prichádzalo z určitého smeru a Zem sa otáčala okolo svojej osi, striedavo bola jedna strana osvetlená a na druhej bola tma. Čítame: „A Boh videl svetlo, že je dobré a oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer a bolo ráno –prvý deň.“
Nevieme koľko času uplynulo medzi prvým a tretím veršom Biblie tzn. medzi počiatkom a prvým dňom.

  Druhý deň (verše 6-8)
  Na Boží rozkaz došlo k rozdeleniu vodných zásob zeme; ich časť zostala na zemi a druhá časť utvorila nad ňou obrovský vodný plášť. Bola to významná príprava pre budúci život na našej planéte. Vodný plášť mal tzv. skleníkový efekt a umožňoval rovnomerné rozloženie vlhkého tepla po celom povrchu Zeme. Spolu s ozónovou vrstvou zabezpečoval účinnú ochranu pred nežiadúcim kozmickým žiarením.

  Tretí deň – dve etapy (v 9-10, 11-13)
  Tretí deň sa uskutočnila ďalšia príprava podmienok pre budúci život. Na Boží rozkaz časť zemskej kôry poklesla, tam sa zhromaždili vody a zvyšok tvorila súš. Geológia poskytuje dôkazy o tom, že kontinenty v najstarších dejinách Zeme tvorili jeden celok a iba neskoršie, pravdepodobne počas potopy, alebo po nej došlo k ich rozdeleniu. Podmienky pre život boli vytvorené. Bola tu pôda, plynná atmosféra s oxidom uhličitým, bola voda a bolo aj svetlo a teplo.
 

Nasledovala druhá etapa (v.11-13) „A Boh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu vydávajúcu semeno, ovocný strom rodiaci ovocie.... A bolo tak ..“
 

  Rozmanitosťou svojich foriem rastliny a stromy zdobia našu planétu a sú prvotným zdrojom potravy pre suchozemské živočíchy a človeka. Každý atóm uhlíka v organických zlúčeninách živočíchov a nášho tela pochádza z činnosti rastlín, ktorú nazývame fotosyntézou. Rastliny produkujú cukry, tuky, celulózu, liečivé látky a pri tom uvoľňujú do ovzdušia životodarný kyslík. Prvé rastliny mali v deň svojho stvorenia k dispozícii aj svetlo, ktoré bolo spomínané
už prvý deň.

  Štvrtý deň (v. 14-19)
 „Boh učinil dve veľké svetlá, väčšie, aby panovalo nad dňom a menšie, aby panovalo nad nocou, a tiež hviezdy“.

  V súvislosti so 4. dňom sa hovorí, že Genesis je v rozpore s vedou. Genesis hovorí, že slnko, mesiac a hviezdy boli “učinené“ štvrtý deň, ale vykladači hovoria, že použitý hebrejský výraz znamená, že Boh ich vtedy urobil viditeľnými. Existuje aj takýto výklad: Doteraz sme videli v Genesis tvárnenie Zeme. Prečo by podobným tvárnením a zmenami nemohli prechádzať aj iné nebeské telesá. Prvý verš hovorí, že Boh prvý deň stvoril nebesia i zem. Vo štvrtý deň sa nebeské telesá stali viditeľným slnkom, mesiacom a hviezdami, Je možné, že svetlo, ktoré dovtedy prichádzalo na zem mohlo byť z jedného z týchto telies. Môžeme štvrtému dňu stvorenia rozumieť tak, že Boh dal vesmíru takú podobu ako ju poznáme dnes. Celá Biblia venuje z celého vesmíru najväčšiu pozornosť zemi; veď je určená pre človeka, ktorý na nej žije.

  Slnko môžeme pokladať za obrovský termonukleárny reaktor, v ktorom sa vodík premieňa na hélium takou rýchlosťou, že každá sekunda stráca vyše 4 milióny ton svojej masy. Ale ani pri tej rýchlosti „spaľovania“ by nemalo „vyhorieť“ ani za miliardu rokov.

  Boh stvoril vesmír tak, že planéty a hviezdy sa pohybujú s dokonalou presnosťou.

  Piaty deň (v.20-23)
 .“..Boh stvoril veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody podľa ich druhu a všelijaké vtáctvo okrídlené podľa jeho druhu...“ Duša živá je preklad hebrejského slova nefeš, čo znamená živý organizmus, ktorý má zmyslové orgány a nervovú sústavu, takže vníma svoje okolie, vníma svetlo i tmu, teplo i chlad, cíti bolesť i hlad atď. Tieto živé tvory sú Božím stvorením, nevznikli náhodou. Od svojho Stvoriteľa dostali jeho požehnanie a schopnosť množiť sa inými spôsobmi ako rastliny. Aj vtáctvo dostalo príkaz množiť sa.

  Obdivuhodným spôsobom sú ryby vystrojené na pohyb vo vode svojimi plutvami a vtáky vo vzduchu svojimi krídlami. Ryby aj vtáky sa rozmnožujú vajíčkami, ale ich oplodňovanie sa odohráva za odlišných okolnosti. Všetko sa udialo podľa Božieho projektu. A Boh videl, že je to dobré!

  Šiesty deň – dve etapy (v. 24-25, 26-30)
  V prvej etape „.....Boh učinil zemskú zver podľa jej druhu i dobytok podľa jeho druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu...“ Podľa Božieho plánu našu planétu začali okupovať cicavce, plazy, obojživelníky, červy a hmyz a začali sa rozmnožovať svojim spôsobom. Nie postupnými premenami od jednoduchých k zložitejším, nie nespočetnými skúškami a omylmi cez stámióny rokov.

  Úžasne rozmanité je rozmnožovanie červov. Hmyz, obojživelníky a plazy sa množia pomocou vajíčok. Cicavce sa rozmnožujú rodením mláďat, o ktoré sa potom starajú. Každý druh podľa genetických zákonitosti dedičnosti má sebe podobné potomstvo a tieto zákonitosti umožňujú obmeny v rámci každého druhu.

  Vyvrcholenie diela stvorenia je na základe v. 26.“ A Boh riekol učiňme človeka na svoj obraz. a podľa svojej podoby a nech vládne nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad dobytkom a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí po zemi.“

  V tomto verši sú tri zvláštnosti. Prvá je gramatická. Sloveso „učiňme“ je v množnom čísle, lebo na stvorení sveta sa podieľali všetky osoby Božej Trojice. Už v 1. verši slovo Boh znie v pôvodnom texte Elohim, čo znamená množné číslo.

  Druhá zvláštnosť je v tom, že človek má byť na Boží obraz a nie iba ako „duša živá“, ako sú živočíchy.

  Tretia zvláštnosť je v tom, že človek má vládnuť nad stvorenou prírodou. Zem, rastliny, vodné a suchozemské živočíchy – všetko je stvorené pre človeka a človek je stvorený pre Boha.

  K tomu ešte patrí dôležitý verš 7 z 2. kapitoly: „A Hospodin Boh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal dušou živou.“
Správa o stvorení človeka hovorí o jeho trojitom postavení a vzťahu: 1. voči neživej prírode, 2. voči živej prírode, 3. voči Bohu.

  Postavenie človeka voči neživej prírode je v tom, že chemické prvky, z ktorých je vybudované telo sa nachádzajú aj v neživej prírode (prachu zeme): uhlík, vodík, kyslík, dusík, fosfor, síra, horčík , vápnik, železo, sodík, draslík atď. Z neživej prírody prijímame kyslík, ktorý dýchame, vodu, ktorú pijeme, soli, ktorými upravujeme svoje pokrmy. Sme teda zložkou prírody z nej sme vyšli a do nej sa aj vrátime.

  Patríme však do živej prírody. Sme „dušou živou“ podobne ako živočíchy. Svojím biologickým ustrojením sme podobní ostatnej živej prírode. V našom tele sa odohrávajú biofyzikálne, biochemické a fyziologické procesy, fungujú enzýmy; všetko tak ako u živočíchov. Fyziologickú rovnováhu v našom tele regulujú hormóny podobné ako v tele zvierat. Keď ľudský organizmus má nedostatok nejakého hormónu, môžeme ho liečiť hormónom zo zvierat (napr. inzulín). Človek má teda príbuznosť so živočíšnou ríšou.

  Tretia dimenzia človeka je jeho charakteristika, ktorou sa odlišuje od neživej aj od živej prírody. Človek je stvorený na Boží obraz, je teda duchovnou bytosťou, ktorá môže aj večne žiť. Je stvorený ako zodpovedná bytosť, je stvorený pre Boha, ktorého môže spoznávať a ktorého má vzývať.

  Človek je Stvoriteľom oddelený a má určitú úlohu. Už na počiatku dostal od Stvoriteľa dôležité poslanie: Ploďte a množte sa a podmaňte si zem! On jediný bude vydávať počet zo spravovania (alebo zneužívania) zdrojov, ktoré má k dispozícii. Pre biblických pisateľov svet nie je iba niečím, z čoho sa treba tešiť, alebo čo sa má obdivovať -hoci oboje platí- ale aj niečím, čo človek má skúmať a zveľaďovať ako zodpovedný správca na prospech svojich blížnych a na Božiu slávu.

  Stvorením človeka a určením jeho poslania sa dielo stvorenia dovŕšilo. Správa Genesis sa končí takýmto záverom: „A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno šiesty deň. A dokonané boli nebesia i zem a všetko ich vojsko. A Boh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil. (Gen. 1,31; 2,1-2).

                                                         RNDr. Želmíra Malatová

.