Pamiatka reformácie – 2011 

Suspírium:    V tej pravej slobode

daj nám stáť,

čos´ ráčil, Kriste sám

Nie v zvykov istote,

lež v dobrom živote

veď nás sám

a z prachu zdvihni nás

k nebesiam!                   Amen

Text:  Galatským 5, 1 – 6; Kris­tus nás oslobodil k slobode. Stoj­te teda a nedaj­te sa za­priah­nuť zase do jar­ma ot­roc­tva! Aj­hľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate ob­rezať, Kris­tus vám nič ne­pros­peje. A znovu osvedčujem každému ob­rezanému, že je po­vin­ný pl­niť celý zákon. Ú­pl­ne ste od­lúčení od Kris­ta, ktorí chcete byť ospravedl­není zo zákona; vy­pad­li ste z milos­ti. Lebo my po­mocou Ducha z viery očakávame nádej spravod­livos­ti. V Kris­tovi Ježišovi totiž ani ob­riez­ka ani ne­ob­riez­ka ne­má moc, ale viera čin­ná skr­ze lás­ku.    Amen

Sestry a bratia v Pánovi

Zaujímavý postreh týchto dní. Taká veľká udalosť, akou je Pamiatka reformácie je len v malej úcte veriacich, ktorí prídu  Pánu Bohu poďakovať za dar obnovy. Ale už dnes sme ochotní tráviť na cintorínoch hodiny. Podliehame dobe i svetu okolo nás. Obraciame sa o pomoc k tomuto svetu, Pánovo slovo a zasľúbenia Božie odsúvame bokom. Nielen zmierenie sa s dňom Všetkých svätých ako dňom Pamiatky zosnulých nám nerobí problémy, ale aj iné nánosy, ktoré reformácia odmietla.

Keď som spomenul tento príklad, chcel som nadviazať na dnešné slovo Božie. Apoštol Pavol v ňom hovorí o nesmiernom dare Božej milosti, v ktorom nás Boh oslobodil do slobody. Netešíme sa z tohto daru, ale žijeme poviazaný život. Pre augustiniánskeho mnícha Martina Luthera bolo poznanie tohto daru ako nádych topiaceho sa človeka, ktorého vytiahnu nad hladinu. Žiadne odpustky, žiadne záslužné skutky, plnenie zákona ako normy spásy. Obava, kde nájsť milostivého Boha. Sloboda je v tom, že hriešnik prijíma s vďakou, čo mu povedal milostivý Boh v Kristovi Ježišovi: Milujem ťa.

Kristus nás oslobodil do slobody,

1.      vyplnil za nás zákon, ktorý my nemáme síl naplniť,

2.      nedajme sa odlúčiť od Krista a Jeho spravodlivosti,

3.      v Ňom nech je našou mocou viera činná skrze lásku.

Bratia a sestry v Pánu!

Sola Christi – Jedine Kristus, je ústredné heslo reformácie. Ono nám hovorí, že všetko za nás vykonal náš Spasiteľ. Božiu spravodlivosť sme nemohli naplniť. Jeden jediný ju naplnil, Pán Ježiš Kristus.

Keď Martin Luther pochopil to, čo predtým spoznal apoštol Pavol, už spolu s Pavlom nechcel vidieť nič pri sebe a pri zverenom stáde okrem Ježiša Krista, toho ukrižovaného. Preto sa odhodlal k veľmi vážnemu a riskantnému kroku. Postavil sa moci stredovekej cirkvi a hlboko v ľudských mysliach zakorenenému záslužníctvu. Aj dnes, hoci sme sa už dostatočne dlho učili ospravedlneniu z milosti počujeme na jednej strane o stále živých odpustkoch ako moci spasenia a na druhej strane o záslužníctve duchovnej premeny pred Pánom Bohom. Kristus svojim životom pod zákonom a zástupnou smrťou nás vykúpil z moci hriechu a diabla. Oslobodení do slobody dietok Božích nedajme sa za­priah­nuť zase do jar­ma ot­roc­tva zákona.  

Sestry a bratia v Pánu!

Ak konáme akékoľvek skutky, ktorými chceme nahradiť Kristovu spravodlivosť z kríža, odlučujeme sa od Krista, vypadli sme z milosti. Keď tieto slová písal apoštol Pavol kresťanom do Galácie (patrili tam zbory Antiochia, Ikonia, Lystra, Derbe), mal pred očami tých, ktorí prišli po ňom a začali hlásať iné evanjelium. Hovorili, že viera v Krista je potrebná ku spáse rovnako ako zachovávanie židovského ceremoniálneho zákona. Pavol im píše list, aby napravil Galatských a pripomenul im, že jedine viera v Kristovu záslužnú obeť a viera v zasľúbenia Božie spasí hriešnika. Od smrti Ježiša Krista a Jeho zmŕtvychvstania ustúpil vek nemohúcnosti a nastúpil vek Božieho synovstva. Pavol to Rímskym vysvetlil takto:  A my vieme, že milujúcim Boha, po­volaným podľa rady (Božej), všet­ky veci slúžia na dob­ro. Lebo ktorých (Boh) vo­pred po­znal, tých aj predurčil na podobu ob­razu svoj­ho Syna, aby On bol pr­vorodený medzi mnohými brat­mi. A ktorých predurčil, tých aj po­volal; a ktorých po­volal, tých aj ospravedl­nil, a ktorých ospravedl­nil, tých aj os­lávil.

Bratia a sestry v Pánovi!

V čom je teda naše poslanie. Pavol píše: V Kris­tovi Ježišovi totiž ani ob­riez­ka ani ne­ob­riez­ka ne­má moc, ale viera čin­ná skr­ze lás­ku.  

Samozrejme, láska nemôže vystať. Podstatou Pána Boha je láska a kto miluje, z Boha sa narodil. Z lásky postavil Spasiteľ hať proti zlobe sveta a hriechu.

Nuž tak, aká je tá naša láska? Mala by byť pokorná, poslušná, naplnená radosťou, po­kojom, zhovievavosťou, nežnosťou, dobrotou. Mala by byť ver­ná, krot­ká, zdržan­livá. ďakujúca Pánovi za Jeho dobrodenie v skláňaní sa k blížnym. Nemala by stavať hrádze okolo seba a tak sa vylučovať so spoločenstva bratov a sestier. Mala by byť štedrá. Počuli ste vtip o zomieraní našich slovenských peňazí? Päťstovka sa vystatovala pred päťdesiathaliernikom, že ona určite príde do neba, lebo ju všetci mali radi. Do neba vraj Peter pustil päťdesiathaliernik, lebo ten bol často v kostole, ale päťstokorunáčka nie. Konanie v láske a štedrosti je najlepším evanjelizátorom, ktorý privádza iných k Pánovi. Aby sa Mu dali zachrániť a bolo im dobre v spoločenstve veriacich..

Keď Dr. M. Luther videl cirkev Kristovu stále sa reformujúcu,. myslel aj na neustálu reformu – nápravu veriacich, aby neustrnuli vo viere a nevrátili sa nazad do otroctva zákona. Amen