I. slávnosť vianočná – 2011

Bratia a sestry v Pánovi!

Je veľkou Božou prozreteľnosťou, že sa podobáme na svojich rodičov. Zároveň je neraz veľkým problémom, že nesieme ich genetické znaky. Dôkazom toho sú napríklad plastické operácie, keď sme nespokojní s niektorou časťou svojho tela. Túžba robiť veci inak, keď nie sme spokojní s duchovným dedičstvom, ktoré nám rodičia zanechali. Nad tým všetkým stojí príbuznosť Toho, o ktorom Dávid vyznal: „Lebo Ty si mi stvoril ľad­viny, v mat­kinom živote Ty si ma utkal... keď som bol v zárod­ku, všet­ko to bolo na­písané do Tvojej knihy, všet­ky dni boli vo­pred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejes­tvoval.“ Kým Dávid jasá nad prozreteľnosťou Božou, nejeden súčasník si dá rád urobiť skrze hriech plastiku svojej duše a tváre vnútorného človeka, len aby sa nepodobal na svojho Stvoriteľa. Lebo tak, ako sme poznateľní po črtách, ktoré sme zdedili od svojich rodičov, tak sú črty nebeského Otca viditeľné na Jeho deťoch, keď sa Mu chcú podobať v čistote skutkov. Odmietanie hriechu nás robí podobnými nášmu Otcovi, ku ktorému takto voláme:

Suspírium:           Pane Bože, Otče náš milý v Kristovi Ježišovi,

Ty si tak tento svet miloval,

že si mu svojho Jednorodeného Syna dal -

pomôž nám, aby sme v Neho

ako Spasiteľa jediného

pevne verili, v radostnej viere už tu v časnosti žili,

a raz Ťa v Trojici jedného

Pána Boha – Oca, Syna i Ducha Svätého,

radostne aj tam v sláve naveky vekov velebili.

Amen   (T. Gáll, Na kolenách)

Otče náš, ktorý si...

Text: 1. Jána 3, 1 – 6: Po­zrite, akú lás­ku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme. Pre­to nás svet ne­poz­ná, že nepoznal Jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte ne­vyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vy­j­de najavo, Jemu budeme podob­ní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On. Každý, kto pácha hriech, koná aj proti zákonu; hriech je pred­sa prestúpením zákona. A vy viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy, a v Ňom nieto hriechu. Ktokoľvek zo­stáva v Ňom, neh­reší; a ktokoľvek hreší, ne­videl Ho, ani ne­poz­nal. Amen

Sestry a bratia v Pánovi!

Včerajšia dohviezdna noc s otvorenými nebesami oslavujúcimi vojmi anjelov a predivným svetlom z neba, nám dala nahliadnuť do veľkého tajomstva Božej lásky. Otcovej lásky. Ap. Ján nás pozýva, aby sme sa dobre prizreli narodenému betlehemskému Dieťaťu. V Ňom sa zjavila spásonosná milosť pre každého jedného človeka. Prijatím tohto Dieťaťa za Spasiteľa sa stávame Božími deťmi. A nimi skutočne aj sme. V krste svätom bola odstránená príčina našej odluky od Svätého Pána Boha a obnovený obraz Boží v nás. Jánov príkaz: Pozrite! - nás má zobudiť zo sna telesnosti a milovania vecí tohto sveta. Pozrite sa do tváre Božej lásky v Ježišovi Kristovi a viďte, že ste Bohom adoptované deti, ktoré by boli zahynuli so svetom. Konajúca láska Otca nám ponúkla nový, večný život.

Ján hovorí, že nás nový život urobil inými ľuďmi, ktorých svet nepozná. Iste, adoptovaným deťom boli dané všetky práva aké majú deti po svojich rodičoch. Pred siedmimi rokmi ničivé vlny cunami zmietli dedinu a istej matke sa podarilo zachrániť len dve deti. Dcéra, ktorá mala vtedy desať rokov sa stratila. Teraz pred Vianocami ju dedko priviedol domov. Dieťa vtedy stratilo pamäť a na nič sa nepamätalo. Ujala sa jej istá žena, ktorá ju nútila žobrať na ulici. Keď dovŕšila sedemnásty rok, prepustila ju a ona sa pýtala na jediné meno, ktoré si pamätala, dedkovo. Keď ju objavil a priviedol domov, spoznali ju podľa materinského znamienka a jazvy, ktorú utŕžila v detstve. Z bezdomovkyne sa stala dieťaťom. Podobne aj my sme sa v Pánovi Ježišovi  stali deťmi. Božia láska nás v tom jedinom mene vzala k sebe.

Bratia a sestry v Pánu!

Apoštol Ján nám hovorí, že nám otvorila brány nebeského kráľovstva dokorán: Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte ne­vyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vy­j­de najavo, Jemu budeme podob­ní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. Tak, ako Jána si zamiloval Pán Ježiš Kristus, tak si zamiluje každého, kto sa navracia zo sveta, podobne ako stratený syn, do domu Otca. Milujúci Otec koná prv, ako sa jeho dieťa vráti k Nemu. Už v čase rozhodnutia vrátiť sa, je Otcova náruč otvorená a prsteň dedičstva je už prichystaný. Konajúca Božia láska nás robí inými, ako píše aj Pavol G, 4, 4-5: Ale keď prišla pl­nosť času, po­slal Boh Syna svoj­ho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vy­kúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synov­stvo.

Aká má byť naša odpoveď na takto konajúcu lásku nášho Otca? Ján nám napovedá: každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čistý On.

Čo sme videli v Betleheme v maštaľke, kde bol položený Boží Syn? Nuž nevábny obraz. Dieťaťa ležalo v jasličkách na čistej slame, ale okolo bola nečistota. Ono čisté a nepoškvrnené prišlo do tohto sveta, aby vyčistilo špinu hriechu. Aj nás sa svet pokúša dostať hriechom, aby sme sa zašpinili a nepatrili medzi Božie deti. Aby sme sa vrátili k nemu, ako jeho deti a odpadli od Pána Boha. Boží Syn bol uprostred špiny, ale sa nezašpinil. Pavol vyznáva: A vy viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy, a v Ňom nieto hriechu. Chce tebe i mne dať silu k životu Božích detí, zbaviť nás hriechu a posilniť na ceste očisťovania sa. Zostaňme v Ňom a nehrešme.

Amen