| O utrpení
Roku 1948 komunisti uväznili jedného rumunského kazateľa. Šestnásť rokov ho premiestňovali z jedného tábora do druhého, brutálne bili a mučili. Podstúpil vymývanie mozgu toho najhoršieho druhu, ale jeho viera vydržala. Po rokoch väzenia sa ho však takmer podarilo zlomiť. Väzňom rozdali pohľadnice, aby si pozvali rodiny. Ich nádej ešte vzrástla, keď sa smeli oholiť, poumývať a dostali čisté košele. Kazateľ hodiny a hodiny čakal vo svojej cele, ale nikto neprichádzal. Nevedel, že tie pohľadnice nikdy neboli odoslané. Keď prišla noc, reproduktory začali revať: Nikto ťa nemá rád...Nikto ťa nemá rád....Rozplakal sa. A potom reproduktor povedal: Už ťa nechcú poznať....Už ťa nechcú poznať... Nasledujúci deň mu povedali, že mnoho iných žien prišlo na návštevu. Presvedčili ho, že je blázon, že jeho žena spáva s inými chlapmi a popisovali to so všemožnými navymýšľanými podrobnosťami. Keď ho napoly zlomeného poslali do cely, reproduktor začal spevavo opakovať: Kresťanstvo je mŕtve....Kresťanstvo je mŕtve.... Začal veriť tomu, o čom ho po všetky tie mesiace presviedčali – že kresťanstvo je mŕtve, a napísal: "Biblia predpovedá obdobie veľkého odpadlíctva a ja som uveril, že toto obdobie už nastalo. Potom som začal rozmýšľať o Márií Magdaléne a myslím, že práve to ma zachránilo od jedu otravujúceho dušu v tých posledných, najhorších štádiách vymývania mozgu. Spomenul som si, že ostala verná Kristovi aj vtedy, keď na kríži vykríkol: “ Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ A keď už bol telom v hrobe, nablízku plakala a čakala, kým vstane. Keď som teda konečne uveril, že kresťanstvo je mŕtve, povedal som: „“Aj keď je mŕtve, verím mu a budem plakať pri hrobe, kým znovu nevstane, lebo ono určite vstane.“ Po prepustení napísal: „Roky väzenia sa mi ani nezdali dlhé, lebo v cele som prišiel na to, že potešenie v Bohu je hlboká a neuveriteľná extáza šťastia, nepodobná ničomu na tomto svete.“ Kde je Boh, keď trpíme? Je vždy nablízku a vždy všetko vie, je s nami vo všetkých našich bojoch a skúškach. Nič v našom živote Ho nezastihne nepripraveného. Nie sme osamotení v našom utrpení, lebo máme Boha, ktorý nás miluje a ktorý je „pomocou v súženiach vždy osvedčenou.“ Boh všetko riadi. Možno neodstráni naše skúšky a nepovedia nás obchádzkou, ale posilní nás v nich. ( Z knihy Nádej pre utrápené srdce ) |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||