Text: Mt 5,9

            „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“

            Bratia a sestry!

Siedme blahoslavenstvo, ktoré máme dnes pred sebou, hovorí o tých,                         ktorí pôsobia pokoj. Teda nielen blahoslavení „pokojní“ ako majú Kralickí,                                ale „ktorí tvoria pokoj“. Tu je položený dôraz na to, že ide o konanie, o čin,                               a to je úplne odlišné od toho, čo môžu poznať ľudia, ktorí kresťanmi nie sú. Iba nový človek môže toto blahoslavenstvo uvádzať do praxe, iba ten, kto je v Kristu, kto žije novým životom.

            Tvorcovia pokoja nie sú tí, ktorí volia cesty a spôsoby prinášajúce zármutok a bolesť. Tvorcovia pokoja nie sú tí, ktorí ľahostajne a pasívne prijímajú to,                            čo prichádza, problémy a ťažkosti, tu sa nehovorí o flegmatikoch, ktorí sú pokojní a nič ich nevyvedie z miery; pretože takíto - ak sú naozaj takými - nepotrebujú Ježišove blahoslavenstvá. Nie sú nimi ani tí, ktorí sa alibisticky vyhýbajú situáciám, kde by mohlo dôjsť ku stretu rôznych pohľadov a názorov, z obavy pred ťažkosťami                            a problémami. V takomto prípade síce ľudia „majú pokoj“, ale nie sú tvorcami pokoja, ktorý myslí Ježiš.

Neriešiť to, čo je treba, vyhýbať sa problémom, znamená len všetko oddiaľovať a vytvárať väčší nepokoj v budúcnosti. Tvorca pokoja je ten, kto vie ísť i do stretu,               do aktívnej konfrontácie s problémami a jeho riešenia prinášajú pokoj, možno                          i zmierenie. A to je niečo, čo je v Božom kráľovstve veľmi cenené, ale zatiaľ to medzi ľuďmi môže vyzerať ako handicap.

Bude užitočné pre nás nazrieť na tento termín do biblického sveta. Hebr. šálom, grécky eiréné v Biblii neznamená len a predovšetkým to, čo my označujeme výrazom mier, respektíve dobu mieru, teda opak vojny a boja, rozbrojov a sporov. I to k tomu patrí, ale pokoj je omnoho hlbší. Šálom znamená neporušenosť, celosť, dokonalosť, úplnosť. V SZ-ve pokoj zahrňuje všetko, čo patrí k blahu človeka: môže to byť dlhý vek, hmotný blahobyt, šťastie, zdravie, bezpečie, spokojnosť a pod. Izrael bol presvedčený, že pokoj v každej zo zmienených podôb je Boží dar. Lebo pokoj bol v Izraeli predovšetkým pojem náboženský.

Tu môžeme vidieť, že cez všetky pozemské znaky a prejavy je pokoj sprevádzaný a spojený predovšetkým s Hospodinom, Jeho vládou a spravodlivosťou. Bez Boha, Božej vlády a spravodlivosti, bez Jeho súdov, ale i bez Jeho lásky nie je skutočný pokoj. Pokoj má svoj zdroj v Bohu, je to Božia skutočnosť. Kde je Boh, tam je pokoj.

Pokoj s Bohom sa prejavuje vo všetkých oblastiach života. Ale rovnako tak sa vo všetkých oblastiach života prejavuje i nepokoj s Bohom, ktorý priniesol hriech. Proroci jasne zvestovali, že skutočnosť a realita života, neustále vojny a nepriateľstvá, bieda, nemoc a katastrofy, ktorými Boží ľud prechádza, celý tento „nepokoj“, je dôsledok hriechu, dôsledok neposlušnosti Boha. Tam, kde bol porušený pokoj s Bohom, prichádza chaos, porušenosť a neúplnosť života.

Ale práve tam, kde táto skutočnosť porušeného sveta chce mať posledné slovo,  sa zvestuje i radostné posolstvo o tom, že Boh sa nevzdal svojho stvorenia, že chce pokoj obnoviť. A to tak, že pošle na svet Mesiáša, ktorý príde s kráľovstvom pokoja. Tento pokoj sa v Jeho ústach a chápaní stáva synonymom spásy a požehnania. Boh spasí svet – to je evanjelium.

Som presvedčený, že toto musí na nás pôsobiť hlbokým dojmom. Takže prianie pokoja, „šálóm“, znamená omnoho viac než len prianie zdravia a šťastia, spokojnosti alebo dlhého života. Je to prianie Božej žehnajúcej prítomnosti, Božej blízkosti, prianie spásy.

Majúc spomenuté na zreteli, môžeme sa tešiť z Božieho zasľúbenie v prospech hriešneho človeka: Svoj pokoj - spásu, daroval Boh vo svojom Synovi Ježišovi. Keď pri Jeho narodení zaznie: pokoj ľuďom na zemi, znamená to, že spása prišla na zem a s Ním i Božie požehnanie. Kristus prišiel, aby priniesol pokoj tam, kde je nepokoj, aby priniesol spásu, kde je odlúčenie od Boha, aby priniesol poriadky KB-ho tam, kde sa rozťahuje starý nepriateľ diabol a jeho ríša.

Áno, Boh vo svojom Synovi vyhlásil a priniesol pokoj. Vydobyl ľuďom spásu, a tým nám vydobyl pokoj. Svojou smrťou a vzkriesením Ježiš porazil diabla, otca nepokoja. Ten je totiž základnou príčinou všetkého nepokoja. A tvoriť pokoj znamená – po Kristovom príklade, z Jeho poverenia a v Jeho sile – ísť do zápasu s ním.

Ap. Pavel o tom napísal kresťanom do Efezu toto: „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja“ (Ef 6,12-15).

Tvorcom pokoja nemôže byť ten, kto sám pokoj Boží neprijal. Prijať Boží pokoj - to znamená prijať Jeho spásu, dať do poriadku svoj vzťah k Pánovi - je podmienkou toho, aby sa človek mohol stať tvorcom pokoja. Na druhej strane: kto sa Jeho pokojom nechal naplniť a premeniť, nemôže inak, než sám tento pokoj niesť ďalej.

„Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“ Kristus prináša pokoj, tvorí pokoj medzi ľuďmi a Bohom. Kristus je Boží Syn. Pri Jeho krste sa ozval hlas neb. Otca: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo“ (Mk 1,11). A rovnaký Boží hlas prehovorí na vrchu premenenia a učeníci počujú: „Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ (Mk 9,7).

Ježiš, Ten, ktorý tvorí pokoj, je nazvaný Božím Synom. A On svojím synom a dcérou nazýva každého, kto ide v Jeho stopách, kto kráča cestou, ktorou On šiel. Blahoslavený je ten, kto napodobňuje Krista a stáva sa pravým obrazom Božím.

„Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“                     Mohli by sme tiež povedať: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj“, pretože činia kristovské dielo, činia božské dielo. Robia dielo, ktoré robí Boh pokoja – tak je Boh nazvaný v niekoľkých Pavlových epištolách: „Boh pokoja nech je so všetkými vami“ (R 15,33). „Boh lásky a pokoja bude s vami“ (2K 13,11). „A sám Boh pokoja nech vás skrz-naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony“ (1Tes 5,23). „Boh pokoja však, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste splnili Jeho vôľu, a nech spôsobí v nás skrze Ježiša Krista, čo Mu je milé. Jemu sláva na veky vekov. Amen“ (Žid 13,20n).

Ježiš prišiel, aby priniesol pokoj. Ale v evanjeliu nájdeme jedno zvláštne miesto, kde Ježiš hovorí pravý opak: „Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru                               s materou, nevestu so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci“ (Mt 10,34-36).

Možno sme udivení. Veď ako to ide dohromady s tým, čo sme o Ježišovi ako o tvorcovi a nositeľovi pokoja hovorili? Je treba tomu správne porozumieť. Ježiš povedal, že toto rozdelenie nastane ako nutný dôsledok Jeho príchodu i v rámci rodiny, a že ak Ho máme byť hodní, musíme Ho milovať najviac a musí byť na prvom mieste, i pred našimi najbližšími príbuznými. Z toho je zrejmé, že chápanie vecí tých ľudí, ktorí Kristu patria a ktorí Mu nepatria, je zásadne iné, protichodné.

I knieža tohto sveta ponúka svoju cestu, svoj „pokoj“. Kto sa však chce vydať cestou Kristovho pokoja musí sa rozísť s „pokojom“ starého nepriateľa - diabla. A to nie je rozhodnutie ľahké, neobíde sa to bez boja, bez bolesti – bez „odseknutia“ toho, čo bráni skutočnému pokoju. I keby to mali byť vlastní rodičia alebo deti.

Ježiš povedal: „Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci. Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,35-37). To neznamená vzdať sa snahy byť tvorcom pokoja i pre týchto ľudí. Práve naopak. Ježiš tu volá k jasnému rozhodnutiu. Kto však neprijme Jeho pokoj, ten nemôže Jeho pokoj ani prinášať.

„Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“                     Mohli by sme povedať: Blahoslavení sú preto, pretože si nechali Bohom odpustiť a stali sa Božím nástrojom. Blahoslavení sú preto, pretože darovaný pokoj prijali a nesú ho ďalej. Stali sa Božími vyslancami na zemi. Blahoslavení sú, pretože ako       takí sa usilujú o pokoj s ľuďmi, ale nikdy nie pod zámienkou pokoja na kompromis s hriechom. Blahoslavení sú, pretože sa stali tvorcami pokoja ako ním bol Ježiš Kristus.

Kto v živote ukazuje Kristovu lásku, kto slovom a skutkom vedie druhých,                   aby sa zriekli hriechu a odovzdali svoje srdce Bohu – ten je tvorcom pokoja. „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“Amen.

Vypracoval Jaroslav Majer